Katolík a katolíčka má navštevovať len dobrú spoločnosť, v ktorej nehrozí záhuba jeho duši.

Katolíci v spoločnosti

Človek nemôže len vždy robiť, alebo doma sedieť. Z času na čas musí ísť aj medzi ľudí, aby medzi nimi zabudol na svoje každodenné starosti a v ich spoločnosti troška pookrial.
Spoločnosť môže byť dvojaká: dobrá a zlá.

Dobrá spoločnosť je najlepším priateľom človeka. V nej človek nielenže pookreje, ale sa aj povzbudí a poučí.

Ináč je to však v zlej spoločnosti. Tam sa človek nepovzbudí, nepoučí, ale pokazí.

Osemnásťročný mladík prišiel raz z dediny do mesta a dostal sa do zlej spoločnosti. Nezriadeným životom si celkom podkopal zdravie. Lekár konštatoval suchoty (TBC) a radil mu pobyt na dedine. Mladík teda napísal svojej matke list, že príde domov. Matka ho s radosťou čakala na stanici, ale keď uzrela svojho syna, jej radosť sa premenila na žiaľ. Ledva spoznala svoje vlastné dieťa. S plačom a so slzami v očiach ho viedla domov a ihneď ho uložila do postele. Potom si sadla k nemu, zadívala sa na obraz Panny Márie a bolestne zvolala: Matička Kristova, tebe vrátili syna mŕtveho a mne syna nakazeného!

Mladík o krátky čas zomrel. Kto ho priviedol do hrobu? Zlá a skazená spoločnosť. Tá ho zničila a otrávila.

Nemysli si však, že zlá spoločnosť môže skaziť len mladíka. Oj nie! Ona skazí aj človeka dospelého: skazí manželov, skazí manželky, skazí otcov a matky. Skazí každého, kto sa dostane do jej osídiel i keby to bol ten najlepší a najšľachetnejší človek. Koľkí ľudia sa už dostali na zlé chodníčky vplyvom zlej spoločnosti! Koľkí v nej stratili svoju vieru a svoje náboženstvo! Koľkí sa kvôli spoločnosti oddali alkoholu, drogám, kartárstvu, gemblérstvu, a prišli o svoj majetok! Koľkí sa stali jej pričinením navždy nešťastnými! To všetko je výrečným dôkazom, že zlá spoločnosť je hrobárom ľudského šťastia a ľudskej spokojnosti. To nech si uvedomí každý jeden katolík a každá jedna katolíčka. Beda tomu, kto navštevuje a vyhľadáva zlú spoločnosť!

No a teraz sa pýtajme: Do akej spoločnosti má chodievať katolík a katolíčka?

Odpoveď je veľmi jednoduchá: Katolík a katolíčka má navštevovať len dobrú spoločnosť, v ktorej nehrozí záhuba jeho (jej) duši. V takejto spoločnosti nie je ohrozená jeho viera, ba sa v nej ešte upevňuje a utvrdzuje.

Ako sa však chovať voči zlej spoločnosti? Najlepšia moja rada: Vyhýbať sa jej!

V takejto zlej spoločnosti je ohrozená naša viera a naše mravy, v nej sa robieva posmech zo všetkého toho, čo je nám vzácne a milé.: Preto katolíci nemajú v nej čo hľadať. Tá malá zábava, ktorú nám zlá spoločnosť prípadne poskytuje, ani len zďaleka nevyváži duševnú škodu, ktorú v nej utrpíme. Žiaľbohu, že sa o svoju dušu mnohí ľudia málo starajú. Na chytľavé choroby a na všelijaké bacily, ktoré ohrozujú ich telo, dávajú veľmi dobrý pozor, ale na duševné bacily nie. Telesnej infekcie (nákazy) sa boja, ale o bacily duševnej infekcie sa nestarajú a sa ich nechránia. Keď je voľakde týfus, vylepia červenú ceduľu s nápisom „Pozor! Chytľavá choroba!“: Ale popri tom celkom spokojne sa bavia v spoločnosti ľudí infikovaných (nakazených) bacilmi nevery a nemravnosti. A veru nielen týfus je nebezpečný, nebezpečenstvo nám hrozí aj v zlej spoločnosti…

Niekedy sa stáva, že katolík, alebo katolíčka aj pri najväčšej opatrnosti zablúdi do zlej spoločnosti. Čo tu robiť? Treba si dávať veľký pozor, aby sa mu tá spoločnosť nestala osudnou. Najlepšie je takúto spoločnosť čím skôr opustiť. Ak ju nemôže opustiť, nech sa aspoň vyhýba rozhovorom o veciach náboženských a nemravných.

Keby sa však nemohol(a) vyhnúť takýmto rozhovorom, vtedy sa musí postaviť na obranu svojej Cirkvi a svojho náboženstva. Mlčanie za takýchto okolností by bolo zbabelosťou a hriechom. Konečne: prečo by mali katolíci vždy len mlčať? Keď sa iní môžu chváliť svojou neverou, prečo by sa katolíci mali hanbiť za svoje katolícke presvedčenie?! Možno že práve tým smelí vystúpením budú tej skazenej spoločnosti imponovať.

Možno, že práve tým svojím energickým vystúpením zaženú pochybnosti a napravia nesprávne názory prítomných. Len sa nikdy nebáť a nehanbiť za pravdu! Nakoniec ešte jednu vec! Človek je spoločenský tvora preto túži po spoločnosti. Táto túžba po spoločnosti je nie je ničím zlým, lenže ju treba ovládať rozumom. Ten rozum nám musí povedať, že aj návšteva spoločnosti má svoj čas. Nikdy teda neslobodno kvôli spoločnosti zanedbávať svoje povinnosti, či už stavovské, alebo rodinné. Najprv príde povinnosť a len potom spoločnosť. Spoločenským povinnostiam nikdy nesmieme dávať prednosť pred povinnosťami stavovskými, rodinnými, manželskými a rodičovskými…

Toto by si mali uvedomiť tak naši muži, ako aj naše ženy. Keby si to uvedomili, oveľa viac pokoja by bolo v našich rodinách a veľmi by poklesol počet nešťastných manželstiev a rodín….

Spracované podľa knihy:
Katolíci vo víre dnešného života, napísal Andrej Klíman, číslo členovských kníh 173, Vydal SSV –Trnava 1937

Pripravil A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/4063