3
4
1
2
Svedectvo o rukopise životopisu sestry Mariany de Jesús Torres Uvedený text, vrátane číslovaných poznámok, sa nachádza na stranách 476 až 494 deviateho zväzku životopisu ekvádorského katolíckeho …Viac
Svedectvo o rukopise životopisu sestry Mariany de Jesús Torres
Uvedený text, vrátane číslovaných poznámok, sa nachádza na stranách 476 až 494 deviateho zväzku životopisu ekvádorského katolíckeho prezidenta Gabriela Garcíu Morena v španielčine:
Severo Gomezjurado, S.J.: Vida de Garcia Moreno, volumen IX, ed. Don Bosco – Quito 1970
imprimatur:
za jezuitov predstavený ekvádorskej provincie F. Yépez, S.J. 10.7.1969
za diecézu Quito generálny vikár Angel Humberto Jácome, 12.7.1969
...(po správe o atentáte na prezidenta Garcíu Morena r. 1875)...
Napokon možno potvrdiť, že don Gabriel bol sám opojený. Iste nie hmotným nápojom, ale duchovným. Bolo to z čítania zjavení, ktoré vraj dala Panna Mária Dobrého Zdaru jednej svätej španielskej mníške, členke kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite. Táto rehoľníčka sa volala Mariana de Jesús Torres [ďalej v poslovenčenom tvare Mariana Torres od Ježiša], o ktorej Mons. Manuel María Pólit v roku 1903 vyslovil nasledujúci úsudok:
„Boli [tam] svätice a mníšky výnimočnej čnosti a nábožnosti, ako bola Doña María Taboada, prvá zakladateľka a opátka, a iné, ktoré napodobňovali jej čnosť. Tá, ktorá najviac žiarila pokorou a poslušnosťou, pokáním a darom modlitby, bola Mariana od Ježiša, jedna z prvých, a ktorá prijala habit ako dieťa. Žila a zomrela ako veľký príklad, tak v duchovných i v časných veciach, ako aj vo svojom riadení — niekoľkokrát bola opátkou; a jej prosby a modlitby boli milé Božiemu Majestátu, lebo zo svojho milosrdenstva jej udelil to, o čo ho ona prosila. Jej smrť bola rovnako pokojná a svätá ako aj jej život. Jej spovedníci vyhlásili v kázňach, ktoré boli prednesené pri jej pohrebe a poctách a na konci roka, že bola veľmi horlivá v službe Bohu, že dostala veľké zjavenia Božieho Majestátu, a že mala dar proroctva. Táto mienka je všeobecne prijímaná, ako aj mienka Jeho Excelencie arcibiskupa Dr. frátra Pedra de Oviedo, ktorý ju mal na starosti a spovedal ju.“
Všimnime si, že fráter Pedro de Oviedo, ktorý bol v tom čase biskupom v Quite, bol nazývaný arcibiskupom, pretože takúto hodnosť zastával predtým, v meste Santo Domingo na španielskom ostrove (8).
(8) Úsudok Mons. Pólita, v quitskom týždenníku „El Amigo“, 4. december 1943. V knihe „Historia del Ecuador“, zväzok 4, strana 205 a nasledujúce, ktorú napísal Mons. Federico González Suárez, sa uvádza, že fráter Pedro de Oviedo bol v tých rokoch biskupom v Quite.
Tak teda, život a zjavenia sestry Mariany Torres od Ježiša boli opísané, ešte za čias kolónie v roku 1792, perom portugalského františkána Manuela Sousa Pereiru. Výsledkom boli tri rukopisné zošity,(9) ktoré sa po dlhých rokoch uchovávania v Kláštore Nepoškvrneného Počatia napokon dostali do rúk prezidenta Garcíu Morena — odovzdala ich opátka, sestra Bárbara Fierro, rodáčka z Tulcánu. Prezident si ich pozorne prečítal a dojatý hrdinskými čnosťami a zjaveniami sestry Mariany Torres od Ježiša zabalil tri zošity do jedného balíka, aby ich poslal Jeho Svätosti Piovi IX. Zároveň pripravil list spomínanému Kristovmu vikárovi. V ňom ho prosil, aby, ak bude súhlasiť, sa v Ríme uskutočnilo skúmanie vo veci života sestry Mariany od Ježiša s ohľadom na možný proces blahorečenia.
(9) Podľa vyjadrenia mníšok koncepcionistiek z Quita z roku 1934, ktoré dali otcovi Josému Urarte SJ, portugalský františkán prevzal údaje z jedného veľkého rukopisného zväzku nazvaného „Cuadernón“ [zošit], ktorý sa už potom v konvente nenašiel. Toto zmiznutie možno vysvetliť prítomnosťou troch nových zošitov. Tiež ostatné rozprávala matka Varela otcovi Urartemu, ktorý to tlmočil autorovi v Guayaquile 11. novembra 1968 a v Cuence 16. decembra toho istého roku.
Ale García Moreno bol zabitý predtým než tieto dokumenty boli odoslané na poštu. A tak až o nejakých pätnásť rokov neskôr, pani Mariana Alcázar, vdova po výnimočnom prezidentovi, sa rozhodla dať do poriadku spisy, ktoré patrili jej znamenitému manželovi, a kvôli tomu sa obrátila o pomoc na istého pána Rafaela Varelu Yépeza, ktorého minulosť stojí za zmienku:
Kedysi v roku 1865 sa tento len pätnásťročný mladík nachádzal vo svojom rodnom meste Latacunga, keď ho slávny Gabriel García Moreno, ktorý bol na ceste, požiadal o nocľah na dobu asi dvoch hodín. Počas tejto prestávky sa chcel vyspať, lebo bolo okolo šesť hodín ráno a zvieratá sa mali najesť a načerpať sily na pokračovanie pochodu na juh. Mladík mu chcel poskytnúť pohodlnú posteľ, ale slávny cestovateľ namietal: „Táto lavica z čistého dreva mi stačí; je to dobré pre moje zdravie.“ Pri odchode do Guayaquilu povedal García Moreno chlapcovi: „O niekoľko dní sa budem vracať do Quita. Príďte aj Vy do hlavného mesta a začnite študovať na strednej škole. Poskytnem Vám ubytovanie a všetku podporu.“
Mladý muž nepremárnil veľké šťastie. Súhlasil a pripojil sa k pánovi Gabrielovi a ten mu poskytol vo svojom dome nielen ubytovanie, ale aj stravu. Ako skromnú náhradu Rafael Varela poskytoval slávnemu štátnikovi svoje drobné služby ako tajomník a asistent. Nielenže dokončil stredoškolské vzdelanie, ale aj nastúpil na univerzitu a začal študovať právo.
Po zavraždení výnimočného Varelovho patróna sa tomuto mladému mužovi prihodila nepríjemnosť, že nestihol niektoré svoje skúšky. Odvolal sa na Národný kongres. Uviedol oprávnené dôvody svojho omeškania a žiadal, aby schválili jeho pokračovanie na univerzite. Dňa 1. novembra 1875 bola táto žiadosť vybavená kladne na základe rozhodnutia úradujúceho viceprezidenta Javiera Eguigurena. Univerzitný študent Varela sa mohol zapísať do štvrtého ročníka právnického štúdia, ale bol povinný v nasledujúcom decembri vykonať skúšky z medzinárodného práva a kanonického práva.
V štúdiu pokračoval až do augusta 1878. Završuje svoje štúdium a získava licenciátny titul. Ožení sa s quiťankou Mercedes Vásconez, a tento zväzok je požehnaný niekoľkými deťmi. Prvorodenou bola dcéra Klotilda, narodená 9. septembra 1879, ktorá vo veku jedenástich rokov pomáhala svojmu otcovi pri triedení spisov, ktoré patrili prezidentovi Garcíovi Morenovi. Hneď našli list a balík určený rímskemu pápežovi. Klotilda začala čítať tri zošity a zistila, že sú mimoriadne zaujímavé a užitočné. Prosila pani Marianu Alcázar, aby jej dovolila vziať si ich domov, a dostala takéto dovolenie bez akýchkoľvek obmedzení.
Prečítala ich celé, čítala ich znovu a tiež o nich rozjímala. Našla v nich o podnet viac na cestu k svätosti. Toto všetko oznámila svojmu spovedníkovi pátrovi Miguelovi Menesesovi, ktorý namiesto toho, aby schválil duchovnú stravu z týchto stránok, rozhodol sa zakázať jej ich čítanie. Aké nebezpečenstvá predvídal tento askéta? – Nepochybne nástrahy halucinácií a márnej zvedavosti, keďže tento životopis sestry Mariany Torres od Ježiša obsahoval zo značnej časti zjavenia a predpovede nadprirodzeného charakteru s fantastickými a pôsobivými prvkami. A navyše, aby otec Meneses v koreňoch potlačil to, čo vyhodnotil ako pokušenie, nariadil svojej penitentke, aby tieto tri zošity spálila. Kto si nevšimne, že takýto príkaz bol hlúpy! Bolo by stačilo, keby ich spomínaný kňaz vzal k sebe a uschoval na bezpečnom mieste.
Slečna Klotilda Varela si tento príkaz vypočula s veľkou nevôľou a dala to najavo aj svojmu spovedníkovi. Ten trval na svojom príkaze. Prosila teda jeho ctihodnosť, aby jej dovolil odpísať si prostredníctvom šifry či stenograficky tie stránky, ktoré sa jej zdali najzaujímavejšie. Keď spovedník súhlasil, slečna Varela sa pustila do práce, pričom využila umenie, ktoré sa naučila od svojho otca, ktorý sa ho zasa naučil od Garcíu Morena.
Písal sa rok 1899, keď originály rukopisov otca Manuela Sousa Pereiru pohltil oheň. Krátko nato Klotilda Varela vstúpila do rehole mníšok koncepcionistiek. Prijala taktiež meno Mariana od Ježiša.
Je pochopiteľné, že neprešlo veľa rokov než sa objavili žiadosti o kópie v bežnom písme, zrozumiteľnom pre všetkých; a vtedy sestra Mariana Varela od Ježiša so súhlasom svojich predstavených ochotne vyhovela týmto želaniam. Záujem a nadšenie rástli, a to aj medzi zbožnými ľuďmi mimo kláštora. To sa dostalo do uší Jeho Excelencie arcibiskupa Carlosa Maríu de la Torre, ktorý vymenoval komisiu dvoch teológov: o. Joela Monroya, mercedariána, a o. Josého Urarte, jezuitu, aby hovorili so sestrou Marianou Varela od Ježiša a podrobili ju náležitému výsluchu. Otec Monroy sa ospravedlnil svojou chorobou, ale povedal, že sa vopred pridržiava posudku, ktorý vydá otec Urarte, jezuita veľmi kompetentný pre tento prípad.
Bolo to v roku 1934, keď druhý rehoľník prehovoril so sestrou Marianou Varela od Ježiša v tomto zmysle: (10)
(10) Otec Urarte to prerozprával autorovi vo vyššie uvedených mestách a v uvedených dňoch.
„Pri odpisovaní alebo sumarizovaní života sestry Mariany Torres od Ježiša ste boli presná a nič ste nezmenili? A keď ste do súčasného jazyka preložili to, čo ste napísali v šifre, boli ste tiež dôsledná a nič ste nezmenili? Prosím, odpovedzte na tieto dve otázky vo všetkej pravde. Mohol by som Vás požiadať, aby ste odpovedali pod prísahou, keďže som na to oprávnený. Ja to však neurobím. Ale povedzte pravdu.“
Sestra Mariana Varela od Ježiša odpovedala týmto spôsobom:
„Bola som dôkladná a nič som nezmenila, keď som odpisovala pôvodný text do šifry, a keď zápis šifrou som previedla do súčasného jazyka. Môžem slávnostne prisahať, že hovorím pravdu.“ Toto posledné bolo viackrát zopakované, a navyše vyjadrila želanie zložiť takúto prísahu. Otec Urarte sa presvedčil, že sestra Varela hovorí úprimne, a potvrdil, že od nej nebude žiadať prísahu. V tom istom 34. roku odovzdala sestra Varela svoju dušu Stvoriteľovi. (11)
(11) Bola to koncepcionistka sestra Jozefína od Vtelenia [Josefina de la Encarnación], ktorá mi povedala dátum smrti sestry Varely.
Po zrelom preskúmaní jezuita napísal monsignorovi De la Torremu svoj úsudok v tejto podobe:
„Keďže terajšie rukopisy sú výsledkom dvoch prepisov, totiž: z originálu do šifry a zo šifry do bežného jazyka, súdim, že uvedeným rukopisom nemožno veriť so slepou vierou.“ Vidno, že José Urarte považoval za nepravdepodobné, že by pri kontrole týchto dvoch prepisov sestra Varela neupravila, hoci len čiastočne, pôvodné texty.
S cieľom získať v tejto súvislosti viac podrobností som sa ja, autor tohto životopisu, vybral dňa 1. októbra 1968 do hovorne mníšok koncepcionistiek v Quite a pripravil som si otázky pre sestru Jozefínu od Vtelenia, ktorá mi odpovedala nasledujúcim spôsobom:
1. Vďaka môjmu úradu ošetrovateľky som sa mohla mnohokrát a dôverne rozprávať so sestrou Marianou Varela od Ježiša, o ktorej potvrdzujem, že mala čnosti vynikajúceho stupňa. Jeden prípad: keď bola jedna mladá rehoľníčka v nebezpečenstve smrti, sestra Varela obetovala Bohu vlastný život, aby sa chorá uzdravila. Sestra Varela krátko nato zomrela, zatiaľ čo spomínaná chorá žije dodnes.
2. Niekoľkokrát som sa so sestrou Varelou rozprávala o zjaveniach, ktoré dostala svätá Matka Mariana Torres od Ježiša. Aj o tých, ktoré sa zjavne týkajú prezidenta Garcíu Morena, napríklad to, že vpravde katolícky prezident zasvätí Ekvádor Srdcu Ježišovmu a dosiahne palmu mučeníctva na námestí, kde sa nachádza kláštor Nepoškvrneného Počatia.
3. Pokiaľ ide o veci, o ktorých sa zdá, že sa týkajú prezidenta Garcíu Morena, spomínaná matka Varela mi ich rozprávala nie ako jej vlastné hodnotenia, ale ako to, čo čítala v pôvodných zošitoch z čias kolónie.
Čo sa týka povesti svätosti, v ktorej zomrela sestra Varela, ja, autor, potvrdzujem, že takýto názor je rozšírený medzi všetkými, ktorí poznali spomínanú rehoľníčku. Potvrdzuje to aj jej autobiografia, napísaná pod poslušnosťou voči príkazu, ktorý jej uložil jej spovedník, dôstojný pán kanonik Baquero.
Na tomto základe si tu dovolím zaznamenať prepis stránok, ktoré mohli najviac zaujať Garcíu Morena. Majme opäť pred očami tvrdenie sestry Varely: „Nič som nezmenila“; aj tvrdenie Josého Urarte: „Nemožno veriť so slepou vierou.“ (12)
(12) Všetko, čo bolo povedané, mi oznámila matka Jozefína od Vtelenia; dátum citovaný vyššie. „Kópiu, ktorú urobila matka Varela, nemožno prijímať so slepou vierou.“ Avšak možno ju pripustiť s vierou doplnenou výhradami, skúmaním a opatrnosťou.
„Písal sa rok 1628, keď matka Mariana Torres od Ježiša viedla tento kláštor, a na konci tohto roka jej opátstva došlo k nasledujúcej udalosti:
Matka sa ako zvyčajne modlila na vrchnom chóre o dvanástej hodine v noci, a raz pri tejto príležitosti videla celú túto kolóniu v pohybe [dnešný Ekvádor]. Svoj pohľad uprela na Boha – i zjavil jej, že sa usilujú o nezávislosť od materského Španielska, aby vytvorili slobodnú Republiku – pretože autority vyslané naším pánom Kráľom, aby spravovali tieto krajiny, si už dlho privlastňovali mnohé práva a dopúšťali sa zneužívania, utláčali nevinných, a že sa z toho stalo veľké utrpenie, ktoré nebolo možné napraviť. Videla vojnu za nezávislosť, veľké obete hrdinov a krajinu zaliatu krvou. Zarmútila sa nad všetkým a prosila Pána, aby priaznivo ovplyvnil vec a dal víťazstvo strane podľa svojej vôle. Vedela, že táto kolónia sa má osamostatniť od materskej vlasti...
Keď videla, že vojna za nezávislosť sa skončila a kolónia sa stala slobodnou Republikou, mala dve obdivuhodné a vzácne vízie. Prvú: Videla Ekvádor obklopený zo všetkých štyroch strán čiernym mrakom s nespočetným množstvom démonov, ktorí sa s revom, krikom, diabolským rehotom a strašnými gestami usilovali zmocniť novej Republiky, aby ju od jej počiatku riadili a vládli v nej, položiac základy zla skrze sedem hlavných hriechov a skrze nenávisť voči Kristovi a jeho požehnanej Matke; a aby úplne vyhasili konventy a kláštory a zabránili každému zbožnému dielu; a aby sa z ich dychu zahalila celá atmosféra hustým dymom, ktorý by v dušiach zatemnil vzácne svetlo viery; a vypúšťali rúhania na zatvrdenie sŕdc. (13)
(13) Zjavenia, ku ktorým došlo v roku 1628, sú opísané v zhode s kópiou vyhotovenou v Riobambe v roku 1946, určenou pre Kláštor [Nepoškvrneného] Počatia v meste Cuenca. Kópia, ktorá sa nachádza v Riobambe, kde [sídlia] koncepcionistky, bola vytvorená v Quite. Samozrejme, mníšky [Nepoškvrneného] Počatia nás ubezpečujú, že všetky tieto kópie sa zhodujú s originálom sestry Varely. Ten je v súčasnosti archivovaný v arcibiskupskej kúrii v Quite. [Uvedený životopis matky Mariany vyšiel knižne v Quite v troch zväzkoch v roku 2006.]
V druhej vízii videla, ako sa nad Republikou doširoka otvorilo nebo a celú ju ovládlo jasné a neodolateľné svetlo, z každého konventu a kláštora vychádzal oblak hviezd, ktoré prenikali nebesia a bolo počuť hlas kniežaťa svätého Michala, ktorý hovoril: „Okamžite zostúpte do hlbín priepasti, prekliate a čierne légie, lebo tu Boh žije, Boh víťazí a Boh vládne v každej dobe prostredníctvom svojich milovaných duší; a čím viac sa týčite ako víťazi, tým bližšie je vaša porážka. Lebo: bez rehoľných spoločenstiev – beda tejto novej Republike! – neprežila by... A hneď videla žiaru, hromy a blesky križovať štyri svetové strany a ohnivé meče padajúce napravo i naľavo, akoby ich riadili ruky veľmi zbehlé vo vojenskom umení, ktoré skoncovali s týmito diabolskými légiami, ktoré pri úteku vydávali strašné výkriky, akoby padali smrteľne zranené, a stále sa vyhrážali, že po všetky časy budú viesť surovú vojnu s týmto malým kúskom zeme, v ktorom bude taká uctievaná a milovaná Žena, ich nepriateľka. Lebo ak sa im podarí vyhubiť oddanosť k nej medzi ľudom, víťazstvo bude ich; a dodali: „Prídu časy, keď budeme mať veľmi dobrých agentov, ktorí nám skrze moc a násilie získajú veľký vplyv; my ich budeme chrániť, dopriavať im chúťky, pohodlie a bohatstvo, aby sme ich potom trýznili v pekle za nevďak a nevšímavosť voči dobrodeniam ich Stvoriteľa.“ (14)
(14) Uvedené slová démonov: „Prídu časy, keď budeme mať veľmi dobrých agentov“ atď. by sa snáď mohli vzťahovať na režim, ktorý nastolil Alfaro a jeho nasledovníci.
Keď to skončilo, videla, ako je zem pokojná, vzduch čerstvý a slnko jasne svieti; a zjavila sa jej Panna Mária Dobrého Zdaru so svojím sladkým Dieťaťom v náručí a povedala jej: „Úbohá dcéra môjho srdca, tvoje prirodzené sily už ochabujú pri takej hroznej vízii, takže keď sa chceš vrátiť do života, nemôžeš to ľudsky dosiahnuť; ale ešte nie je čas opustiť zem.
Teraz pozdvihni oči k vrchu Pichincha [Pičinča], kde uvidíš ukrižované toto Božské Dieťa, ktoré držím v náručí. Vydávam ho krížu, aby vždy prinášal dobrý zdar tejto Republike, ktorá bude veľmi šťastná, keď ma bude ctiť na celom svojom území až ma spozná pod týmto titulom [Dobrého Zdaru].
A hneď videla, že traja archanjeli, Michal, Gabriel a Rafael, vzali Božské Dieťa z náručia jeho Najsvätejšej Matky a viedli ho na vrch Pichincha. Archanjeli ho tam so zdvorilou úctou nechali a zmizli.
Božské Dieťa vtedy vyzeralo na vek dvanásť alebo pätnásť rokov, krásne a plné Božstva, aj keď skrytého pod svätým Človečenstvom; sklonilo sa k zemi a s rukami vystretými v tvare kríža sa modlilo k svojmu večnému Otcovi, hovoriac týmto spôsobom: „Môj Otče a večný Bože, [(v knihe vypadol text:) zhliadni prívetivo na tento malý kúsok zeme, ktorý mi dnes dávaš, aby ako najvyšší Pán v ňom vládlo] moje milujúce srdce a nežné srdce mojej Najsvätejšej Matky, stvorenia takého čistého a krásneho ako žiadne iné. Na tomto mieste získa slobodu nová Republika a moje detské srdce sa plní nekonečnou nehou pri pohľade na toľkých hrdinov, ktorí položia svoj časný život. Nech sú tisíckrát požehnaní za svoje hrdinské obete, a nech sú ich duše prijaté v nebi, aby sa mohli tešiť z odmeny za svoje námahy. Preto sa chcem na tomto vrchu modliť, ako som sa modlil v Getsemani, a vyprosiť si pre seba všetky duše, ktoré obývajú tieto krajiny, a oslobodiť ich od diabolského hnevu, ktorý ich tak veľmi ohrozuje. Chcem ich všetky spasiť a na tento účel mám panenské snúbenice, ktoré v spojení so mnou dvíhajú svoje prosebné ruky k trónu Tvojej Velebnosti... Predovšetkým však hľaď na môj dom a Kláštor, majetok mojej Nepoškvrnenej Matky, založený v samom srdci Mesta z Tvojej najsvätejšej vôle, aby odčinil toľké zločiny, ktoré budú spáchané vo všetkých dobách.“
Panna Mária Dobrého Zdaru [neskôr] pokračovala v rozhovore so sestrou Marianou Torres od Ježiša týmito slovami:
„Pre tvoju útechu ti dávam na vedomie, že toto osamostatnenie je veľmi vhodné, aby sa znížila zodpovednosť monarchov, ktorí posielajú svojich zástupcov, aby vládli; a tí sa nadúvajú ambíciami, a tak si privlastňujú práva, ktoré im nepatria, utláčajú Cirkev, hanobia Pánových služobníkov a považujú sa za absolútnych pánov všetkého. Vieš, koľko zla trpela Božia Cirkev v tejto kolónii počas týchto čias, a to aj zo strany predstaviteľov cirkevnej moci; zla, zakladajúceho sa na náklonnosti a ohľadom voči kráľom, a z toho dôvodu [vzniklo] toľko pohoršení pre ľud, toľko hádok a sporov, toľko hriechov, ktorými bol urážaný Boh!
Veľmi milujeme tento malý kúsok zeme, ktorý sa jedného dňa stane „Ekvádorom“, a berúc do úvahy opravdivo dobré duše, ktoré tu budú bývať, usilujeme sa urobiť z neho slobodnú Republiku, takú, ktorá bude jedného dňa slávnostne zasvätená Najsvätejšiemu Srdcu Božieho Syna; a z plného hrdla budú od jedného konca po druhý opakovať: „Republika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho“. (15)
(15) Kráľovský patronát s jeho zneužívaniami bol uzurpovaný ekvádorskými prezidentmi s ešte väčším príživníctvom. V našom prvom zväzku, strana 102, sme citovali toto uznesenie prezidenta Juana Josého Floresa: „Táto republika nebude súhlasiť so znížením poplatkov, ktoré požívali španielski monarchovia, ani o štipku.“
Prídu nešťastné časy, keď tí, čo by mali podľa spravodlivosti brániť práva Cirkvi bez servilného strachu a ľudských ohľadov, oslepnú vo vlastnom svetle a podajú ruku nepriateľom Cirkvi, aby robili to, čo oni. Ale beda bludu múdreho, toho, ktorý spravuje Cirkev, pastiera ovčinca, ktorý mu môj najsvätejší Syn zveril do opatery!
Ale keď sa bude zdať, že zvíťazili, a keď autorita bude zneužívaná páchaním nespravodlivostí a utláčaním slabých, ich záhuba bude blízko, padnú na zem; a Cirkev radostne a víťazne opäť vstane, ako nežné dieťa, a bude odpočívať mäkko kolísaná v spôsobilých rukách a materinskom srdci môjho vyvoleného a premilého syna tých čias. Ak ten poslušne nakloní ucho vnuknutiam milosti, z ktorých jedno bude čítanie textu o veľkých daroch milosrdenstva, ktoré môj Najsvätejší Syn a Ja sme ti udelili, naplníme ho mimoriadnymi milosťami a darmi, urobíme ho veľkým na zemi a ešte väčším v nebi, kde sme mu vyhradili veľmi vzácne miesto, pretože bez strachu z ľudí bojoval za pravdu a neohrozene bránil práva svojej Cirkvi; jeho by pokojne bolo možné nazvať „mučeníkom“.
Videla si môjho Božského Syna ukrižovaného na vrchole Pichincha. Nebola to náhoda. Keďže tento vrchol sa týči nad mestom, môj Najsvätejší Syn chcel posvätiť toto miesto, kde chce vládnuť Najsvätejšie Srdce môjho drahého Ježiša... (16)
(16) Na strane 415 nášho tretieho zväzku sú tieto slová prezidenta Garcíu Morena: „Ekvádorská vláda si želá len to, aby sa Cirkev tešila všetkej slobode a nezávislosti, ktorú potrebuje, a aby občianska moc bola obrancom a ručiteľom tejto slobody.“
Stojí za zmienku, že Národná bazilika Srdca Ježišovho sa nachádza v štvrti Loma de San Juan, na úpätí vrchu Pichincha.
Lampa, ktorá horí pred Väzňom Lásky [v Bohostánku], a ktorú si videla zhasnúť, má mnoho významov. Po prvé, že v dvadsiatom storočí sa v týchto krajinách, vtedy už slobodnej republike, rozšíria rôzne herézy, a počas ich vlády zhasne v dušiach vzácne svetlo viery kvôli takmer úplnej skaze mravov. V tom čase dôjde k veľkým hmotným aj mravným nešťastiam, verejným i súkromným; a nepatrný počet duší, v ktorých sa zachová ukrytý poklad viery a čností, bude trpieť krutým a nevýslovným ako aj dlhotrvajúcim mučeníctvom. Mnohí z nich zostúpia do hrobu kvôli násilnosti utrpenia a budú zarátaní medzi mučeníkov, ktorí sa obetovali za Cirkev a za vlasť. A aby sa oslobodili z otroctva týchto heréz, budú potrebovať veľkú silu vôle, stálosť, odvahu a veľkú dôveru v Boha, tí, ktorých milosrdná láska môjho Najsvätejšieho Syna predurčí na obnovu. A aby sa táto viera a dôvera podrobila skúške spravodlivých, prídu chvíle, kedy sa bude zdať, že je všetko stratené a ochromené; a vtedy príde šťastný začiatok úplnej obnovy.
Po druhé, že táto moja Komunita, v ktorej zostane už len malý počet členov, sa ponorí do bezodného mora nevýslovných horkostí a bude sa zdať, že sa utopí v týchto rozmanitých vodách súženia...
Po tretie, že v týchto časoch bude ovzdušie naplnené duchom nečistoty, ktorý ako nečisté more bude s udivujúcou voľnosťou prúdiť ulicami, námestiami a verejnými miestami...
Po štvrté, pretože sekta, ktorá sa zmocní všetkých vrstiev spoločnosti, sa tak rafinovane dostane do domácností, že detstvo prepadne zatrateniu, takže diabol sa bude chváliť kŕmením sa detskými srdcami sťaby znamenitou potravou.
Týmto spôsobom sa stratia povolania ku kňazstvu, čo bude skutočná pohroma. A len na rehoľných komunitách zostane udržanie Cirkvi a odvážne a nezištné úsilie na spáse duší.
Pretože takto vtedy v reholiach zažiari poslušnosť voči regule, povstanú svätí služobníci oltára, skryté a krásne duše, v ktorých môj Najsvätejší Syn a ja nájdeme potešenie, a ktoré prinesú nádherné kvety a plody hrdinskej svätosti.“ atď. (17)
(17) Iste sa slovo slobodomurárstvo v koloniálnych origináloch nevyskytovalo [pozri aj text pri pozn. (19)]. Nepochybne toto slovo použila matka Varela ako ekvivalent iného, ktoré sa objavilo v spomínaných origináloch.
Chystáme sa ukončiť túto kapitolu prepisom článkov, ktoré sa objavili v quitskom týždenníku „El Amigo“ [Priateľ], ktorého šéfredaktorom bol vdp. José Abrahán Cerón SJ. - V čísle s dátumom 27. novembra 1943 sa nachádza nasledujúci úvodník:
„Stalo sa, že sa prozreteľnostne dostala k nám jedna z rozličných kópií, ktoré boli vyhotovené a rozšírené o zjaveniach prevelebnej Matky ctihodnej matke Mariane Torres od Ježiša, Španielke a jednej zo zakladateliek kráľovského Kláštora, ktorý so závideniahodným šťastím vlastní hlavné mesto Ekvádoru... Postavení pred takýmito cennými dokumentmi sme si zaumienili vytvoriť súhrn látky nachádzajúcej sa v získanej kópii. Najskôr sme sa však chceli uistiť o presnosti prepisu a za týmto účelom sme ho poslali ctihodnej Matke Predstavenej [Kláštora Nepoškvrneného] Počatia, od ktorej sme ho dostali späť so svedectvom, že sa nelíši od inej kópie, ktorá sa považuje za spoľahlivú.
A vtedy sme sa vybrali za Jeho Excelenciou arcibiskupom, aby sme sa mu zverili so svojimi túžbami; a najdôstojnejší prelát bol taký láskavý, že povolil túto prácu a zverejnenie s jediným upozornením, že texty sa majú pred tlačou podrobiť ustanovenej cenzúre. Rovnaké podmienky platia pre to, čo je uverejňované v „El Amigo“.
O osem strán neskôr sa spomínaný týždenník odporúča týmito slovami:
„Je chvályhodné, že sa zachoval „El Amigo“, prozreteľnostne vybraný, aby v ňom každý mohol obdivovať tieto zaujímavé udalosti, ktoré nielen vysvetľujú zachovanie tohto úporne prenasledovaného Konventu, ale aj mučenícku smrť katolíckeho prezidenta Garcíu Morena a tragický pôvod toľkých nešťastí, nad ktorými v súčasnosti nariekame.“
V čísle zo 4. decembra spomínaného roku 1943 bol uverejnený popis prvého zjavenia, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 1589. - To preskočíme, pretože neobsahuje látku, ktorá by sa hodila do tohto životopisu.
O týždeň neskôr uverejňuje „El Amigo“ druhé zjavenie, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 1594. - Ani to neobsahuje materiál, ktorý by sa týkal našej práce. (18)
(18) V zjaveniach z rokov 1589, 1594 a v prvej časti z roku 1599 sa Presvätá Panna dotýka takmer výlučne rád a asketiky užitočných pre osobu sestry Mariany Torres od Ježiša.
V čísle z 18. decembra toho istého roku 1943 [je] tretie zjavenie, ktoré sa uskutočnilo 16. januára 1599. Ani tu sa nenachádza nič, čo by súviselo s našimi stránkami. Naopak, v čísle z 25. decembra roku 1943 sa nachádza to, čo je pre nás najpozoruhodnejšie. Ide o druhú časť látky obsiahnutej v treťom zjavení z 16. januára 1599 a jej prvé riadky znejú takto:
„V devätnástom storočí príde vpravde katolícky prezident a naozaj charakterný muž, ktorému Boh, náš Pán, dá palmu mučeníctva na námestí, na ktorom sa nachádza môj Konvent. On zasvätí Republiku Božskému Srdcu môjho najmilšieho Syna a toto zasvätenie udrží katolícke náboženstvo v nasledujúcich rokoch, ktoré budú pre Cirkev tragické.“ Všimnime si len odstup dvestosedemdesiatich šiestich rokov medzi tým, čo bolo predpovedané, a tým, čo sa stalo. Pokračovala touto ďalšou predpoveďou: „V tých rokoch, keď sa slobodomurárstvo zmocní civilnej vlády, príde kruté prenasledovanie všetkých rehoľných komunít, ale stroskotá na tejto mojej.“ (19)
(19) V súvislosti s touto predpoveďou mučeníckej smrti Garcíu Morena si pripomeňme, že sestra Varela chcela prisahať, že nezmenila zmysel originálov; a tiež oficiálny posudok otca Urarteho: „Kópia, ktorú urobila matka Varela, nemôže byť braná so slepou vierou.“
Uvedený text, vrátane číslovaných poznámok, sa nachádza na stranách 476 až 494 deviateho zväzku životopisu ekvádorského katolíckeho prezidenta Gabriela Garcíu Morena v španielčine:
Severo Gomezjurado, S.J.: Vida de Garcia Moreno, volumen IX, ed. Don Bosco – Quito 1970
imprimatur:
za jezuitov predstavený ekvádorskej provincie F. Yépez, S.J. 10.7.1969
za diecézu Quito generálny vikár Angel Humberto Jácome, 12.7.1969
...(po správe o atentáte na prezidenta Garcíu Morena r. 1875)...
Napokon možno potvrdiť, že don Gabriel bol sám opojený. Iste nie hmotným nápojom, ale duchovným. Bolo to z čítania zjavení, ktoré vraj dala Panna Mária Dobrého Zdaru jednej svätej španielskej mníške, členke kláštora Nepoškvrneného Počatia v Quite. Táto rehoľníčka sa volala Mariana de Jesús Torres [ďalej v poslovenčenom tvare Mariana Torres od Ježiša], o ktorej Mons. Manuel María Pólit v roku 1903 vyslovil nasledujúci úsudok:
„Boli [tam] svätice a mníšky výnimočnej čnosti a nábožnosti, ako bola Doña María Taboada, prvá zakladateľka a opátka, a iné, ktoré napodobňovali jej čnosť. Tá, ktorá najviac žiarila pokorou a poslušnosťou, pokáním a darom modlitby, bola Mariana od Ježiša, jedna z prvých, a ktorá prijala habit ako dieťa. Žila a zomrela ako veľký príklad, tak v duchovných i v časných veciach, ako aj vo svojom riadení — niekoľkokrát bola opátkou; a jej prosby a modlitby boli milé Božiemu Majestátu, lebo zo svojho milosrdenstva jej udelil to, o čo ho ona prosila. Jej smrť bola rovnako pokojná a svätá ako aj jej život. Jej spovedníci vyhlásili v kázňach, ktoré boli prednesené pri jej pohrebe a poctách a na konci roka, že bola veľmi horlivá v službe Bohu, že dostala veľké zjavenia Božieho Majestátu, a že mala dar proroctva. Táto mienka je všeobecne prijímaná, ako aj mienka Jeho Excelencie arcibiskupa Dr. frátra Pedra de Oviedo, ktorý ju mal na starosti a spovedal ju.“
Všimnime si, že fráter Pedro de Oviedo, ktorý bol v tom čase biskupom v Quite, bol nazývaný arcibiskupom, pretože takúto hodnosť zastával predtým, v meste Santo Domingo na španielskom ostrove (8).
(8) Úsudok Mons. Pólita, v quitskom týždenníku „El Amigo“, 4. december 1943. V knihe „Historia del Ecuador“, zväzok 4, strana 205 a nasledujúce, ktorú napísal Mons. Federico González Suárez, sa uvádza, že fráter Pedro de Oviedo bol v tých rokoch biskupom v Quite.
Tak teda, život a zjavenia sestry Mariany Torres od Ježiša boli opísané, ešte za čias kolónie v roku 1792, perom portugalského františkána Manuela Sousa Pereiru. Výsledkom boli tri rukopisné zošity,(9) ktoré sa po dlhých rokoch uchovávania v Kláštore Nepoškvrneného Počatia napokon dostali do rúk prezidenta Garcíu Morena — odovzdala ich opátka, sestra Bárbara Fierro, rodáčka z Tulcánu. Prezident si ich pozorne prečítal a dojatý hrdinskými čnosťami a zjaveniami sestry Mariany Torres od Ježiša zabalil tri zošity do jedného balíka, aby ich poslal Jeho Svätosti Piovi IX. Zároveň pripravil list spomínanému Kristovmu vikárovi. V ňom ho prosil, aby, ak bude súhlasiť, sa v Ríme uskutočnilo skúmanie vo veci života sestry Mariany od Ježiša s ohľadom na možný proces blahorečenia.
(9) Podľa vyjadrenia mníšok koncepcionistiek z Quita z roku 1934, ktoré dali otcovi Josému Urarte SJ, portugalský františkán prevzal údaje z jedného veľkého rukopisného zväzku nazvaného „Cuadernón“ [zošit], ktorý sa už potom v konvente nenašiel. Toto zmiznutie možno vysvetliť prítomnosťou troch nových zošitov. Tiež ostatné rozprávala matka Varela otcovi Urartemu, ktorý to tlmočil autorovi v Guayaquile 11. novembra 1968 a v Cuence 16. decembra toho istého roku.
Ale García Moreno bol zabitý predtým než tieto dokumenty boli odoslané na poštu. A tak až o nejakých pätnásť rokov neskôr, pani Mariana Alcázar, vdova po výnimočnom prezidentovi, sa rozhodla dať do poriadku spisy, ktoré patrili jej znamenitému manželovi, a kvôli tomu sa obrátila o pomoc na istého pána Rafaela Varelu Yépeza, ktorého minulosť stojí za zmienku:
Kedysi v roku 1865 sa tento len pätnásťročný mladík nachádzal vo svojom rodnom meste Latacunga, keď ho slávny Gabriel García Moreno, ktorý bol na ceste, požiadal o nocľah na dobu asi dvoch hodín. Počas tejto prestávky sa chcel vyspať, lebo bolo okolo šesť hodín ráno a zvieratá sa mali najesť a načerpať sily na pokračovanie pochodu na juh. Mladík mu chcel poskytnúť pohodlnú posteľ, ale slávny cestovateľ namietal: „Táto lavica z čistého dreva mi stačí; je to dobré pre moje zdravie.“ Pri odchode do Guayaquilu povedal García Moreno chlapcovi: „O niekoľko dní sa budem vracať do Quita. Príďte aj Vy do hlavného mesta a začnite študovať na strednej škole. Poskytnem Vám ubytovanie a všetku podporu.“
Mladý muž nepremárnil veľké šťastie. Súhlasil a pripojil sa k pánovi Gabrielovi a ten mu poskytol vo svojom dome nielen ubytovanie, ale aj stravu. Ako skromnú náhradu Rafael Varela poskytoval slávnemu štátnikovi svoje drobné služby ako tajomník a asistent. Nielenže dokončil stredoškolské vzdelanie, ale aj nastúpil na univerzitu a začal študovať právo.
Po zavraždení výnimočného Varelovho patróna sa tomuto mladému mužovi prihodila nepríjemnosť, že nestihol niektoré svoje skúšky. Odvolal sa na Národný kongres. Uviedol oprávnené dôvody svojho omeškania a žiadal, aby schválili jeho pokračovanie na univerzite. Dňa 1. novembra 1875 bola táto žiadosť vybavená kladne na základe rozhodnutia úradujúceho viceprezidenta Javiera Eguigurena. Univerzitný študent Varela sa mohol zapísať do štvrtého ročníka právnického štúdia, ale bol povinný v nasledujúcom decembri vykonať skúšky z medzinárodného práva a kanonického práva.
V štúdiu pokračoval až do augusta 1878. Završuje svoje štúdium a získava licenciátny titul. Ožení sa s quiťankou Mercedes Vásconez, a tento zväzok je požehnaný niekoľkými deťmi. Prvorodenou bola dcéra Klotilda, narodená 9. septembra 1879, ktorá vo veku jedenástich rokov pomáhala svojmu otcovi pri triedení spisov, ktoré patrili prezidentovi Garcíovi Morenovi. Hneď našli list a balík určený rímskemu pápežovi. Klotilda začala čítať tri zošity a zistila, že sú mimoriadne zaujímavé a užitočné. Prosila pani Marianu Alcázar, aby jej dovolila vziať si ich domov, a dostala takéto dovolenie bez akýchkoľvek obmedzení.
Prečítala ich celé, čítala ich znovu a tiež o nich rozjímala. Našla v nich o podnet viac na cestu k svätosti. Toto všetko oznámila svojmu spovedníkovi pátrovi Miguelovi Menesesovi, ktorý namiesto toho, aby schválil duchovnú stravu z týchto stránok, rozhodol sa zakázať jej ich čítanie. Aké nebezpečenstvá predvídal tento askéta? – Nepochybne nástrahy halucinácií a márnej zvedavosti, keďže tento životopis sestry Mariany Torres od Ježiša obsahoval zo značnej časti zjavenia a predpovede nadprirodzeného charakteru s fantastickými a pôsobivými prvkami. A navyše, aby otec Meneses v koreňoch potlačil to, čo vyhodnotil ako pokušenie, nariadil svojej penitentke, aby tieto tri zošity spálila. Kto si nevšimne, že takýto príkaz bol hlúpy! Bolo by stačilo, keby ich spomínaný kňaz vzal k sebe a uschoval na bezpečnom mieste.
Slečna Klotilda Varela si tento príkaz vypočula s veľkou nevôľou a dala to najavo aj svojmu spovedníkovi. Ten trval na svojom príkaze. Prosila teda jeho ctihodnosť, aby jej dovolil odpísať si prostredníctvom šifry či stenograficky tie stránky, ktoré sa jej zdali najzaujímavejšie. Keď spovedník súhlasil, slečna Varela sa pustila do práce, pričom využila umenie, ktoré sa naučila od svojho otca, ktorý sa ho zasa naučil od Garcíu Morena.
Písal sa rok 1899, keď originály rukopisov otca Manuela Sousa Pereiru pohltil oheň. Krátko nato Klotilda Varela vstúpila do rehole mníšok koncepcionistiek. Prijala taktiež meno Mariana od Ježiša.
Je pochopiteľné, že neprešlo veľa rokov než sa objavili žiadosti o kópie v bežnom písme, zrozumiteľnom pre všetkých; a vtedy sestra Mariana Varela od Ježiša so súhlasom svojich predstavených ochotne vyhovela týmto želaniam. Záujem a nadšenie rástli, a to aj medzi zbožnými ľuďmi mimo kláštora. To sa dostalo do uší Jeho Excelencie arcibiskupa Carlosa Maríu de la Torre, ktorý vymenoval komisiu dvoch teológov: o. Joela Monroya, mercedariána, a o. Josého Urarte, jezuitu, aby hovorili so sestrou Marianou Varela od Ježiša a podrobili ju náležitému výsluchu. Otec Monroy sa ospravedlnil svojou chorobou, ale povedal, že sa vopred pridržiava posudku, ktorý vydá otec Urarte, jezuita veľmi kompetentný pre tento prípad.
Bolo to v roku 1934, keď druhý rehoľník prehovoril so sestrou Marianou Varela od Ježiša v tomto zmysle: (10)
(10) Otec Urarte to prerozprával autorovi vo vyššie uvedených mestách a v uvedených dňoch.
„Pri odpisovaní alebo sumarizovaní života sestry Mariany Torres od Ježiša ste boli presná a nič ste nezmenili? A keď ste do súčasného jazyka preložili to, čo ste napísali v šifre, boli ste tiež dôsledná a nič ste nezmenili? Prosím, odpovedzte na tieto dve otázky vo všetkej pravde. Mohol by som Vás požiadať, aby ste odpovedali pod prísahou, keďže som na to oprávnený. Ja to však neurobím. Ale povedzte pravdu.“
Sestra Mariana Varela od Ježiša odpovedala týmto spôsobom:
„Bola som dôkladná a nič som nezmenila, keď som odpisovala pôvodný text do šifry, a keď zápis šifrou som previedla do súčasného jazyka. Môžem slávnostne prisahať, že hovorím pravdu.“ Toto posledné bolo viackrát zopakované, a navyše vyjadrila želanie zložiť takúto prísahu. Otec Urarte sa presvedčil, že sestra Varela hovorí úprimne, a potvrdil, že od nej nebude žiadať prísahu. V tom istom 34. roku odovzdala sestra Varela svoju dušu Stvoriteľovi. (11)
(11) Bola to koncepcionistka sestra Jozefína od Vtelenia [Josefina de la Encarnación], ktorá mi povedala dátum smrti sestry Varely.
Po zrelom preskúmaní jezuita napísal monsignorovi De la Torremu svoj úsudok v tejto podobe:
„Keďže terajšie rukopisy sú výsledkom dvoch prepisov, totiž: z originálu do šifry a zo šifry do bežného jazyka, súdim, že uvedeným rukopisom nemožno veriť so slepou vierou.“ Vidno, že José Urarte považoval za nepravdepodobné, že by pri kontrole týchto dvoch prepisov sestra Varela neupravila, hoci len čiastočne, pôvodné texty.
S cieľom získať v tejto súvislosti viac podrobností som sa ja, autor tohto životopisu, vybral dňa 1. októbra 1968 do hovorne mníšok koncepcionistiek v Quite a pripravil som si otázky pre sestru Jozefínu od Vtelenia, ktorá mi odpovedala nasledujúcim spôsobom:
1. Vďaka môjmu úradu ošetrovateľky som sa mohla mnohokrát a dôverne rozprávať so sestrou Marianou Varela od Ježiša, o ktorej potvrdzujem, že mala čnosti vynikajúceho stupňa. Jeden prípad: keď bola jedna mladá rehoľníčka v nebezpečenstve smrti, sestra Varela obetovala Bohu vlastný život, aby sa chorá uzdravila. Sestra Varela krátko nato zomrela, zatiaľ čo spomínaná chorá žije dodnes.
2. Niekoľkokrát som sa so sestrou Varelou rozprávala o zjaveniach, ktoré dostala svätá Matka Mariana Torres od Ježiša. Aj o tých, ktoré sa zjavne týkajú prezidenta Garcíu Morena, napríklad to, že vpravde katolícky prezident zasvätí Ekvádor Srdcu Ježišovmu a dosiahne palmu mučeníctva na námestí, kde sa nachádza kláštor Nepoškvrneného Počatia.
3. Pokiaľ ide o veci, o ktorých sa zdá, že sa týkajú prezidenta Garcíu Morena, spomínaná matka Varela mi ich rozprávala nie ako jej vlastné hodnotenia, ale ako to, čo čítala v pôvodných zošitoch z čias kolónie.
Čo sa týka povesti svätosti, v ktorej zomrela sestra Varela, ja, autor, potvrdzujem, že takýto názor je rozšírený medzi všetkými, ktorí poznali spomínanú rehoľníčku. Potvrdzuje to aj jej autobiografia, napísaná pod poslušnosťou voči príkazu, ktorý jej uložil jej spovedník, dôstojný pán kanonik Baquero.
Na tomto základe si tu dovolím zaznamenať prepis stránok, ktoré mohli najviac zaujať Garcíu Morena. Majme opäť pred očami tvrdenie sestry Varely: „Nič som nezmenila“; aj tvrdenie Josého Urarte: „Nemožno veriť so slepou vierou.“ (12)
(12) Všetko, čo bolo povedané, mi oznámila matka Jozefína od Vtelenia; dátum citovaný vyššie. „Kópiu, ktorú urobila matka Varela, nemožno prijímať so slepou vierou.“ Avšak možno ju pripustiť s vierou doplnenou výhradami, skúmaním a opatrnosťou.
„Písal sa rok 1628, keď matka Mariana Torres od Ježiša viedla tento kláštor, a na konci tohto roka jej opátstva došlo k nasledujúcej udalosti:
Matka sa ako zvyčajne modlila na vrchnom chóre o dvanástej hodine v noci, a raz pri tejto príležitosti videla celú túto kolóniu v pohybe [dnešný Ekvádor]. Svoj pohľad uprela na Boha – i zjavil jej, že sa usilujú o nezávislosť od materského Španielska, aby vytvorili slobodnú Republiku – pretože autority vyslané naším pánom Kráľom, aby spravovali tieto krajiny, si už dlho privlastňovali mnohé práva a dopúšťali sa zneužívania, utláčali nevinných, a že sa z toho stalo veľké utrpenie, ktoré nebolo možné napraviť. Videla vojnu za nezávislosť, veľké obete hrdinov a krajinu zaliatu krvou. Zarmútila sa nad všetkým a prosila Pána, aby priaznivo ovplyvnil vec a dal víťazstvo strane podľa svojej vôle. Vedela, že táto kolónia sa má osamostatniť od materskej vlasti...
Keď videla, že vojna za nezávislosť sa skončila a kolónia sa stala slobodnou Republikou, mala dve obdivuhodné a vzácne vízie. Prvú: Videla Ekvádor obklopený zo všetkých štyroch strán čiernym mrakom s nespočetným množstvom démonov, ktorí sa s revom, krikom, diabolským rehotom a strašnými gestami usilovali zmocniť novej Republiky, aby ju od jej počiatku riadili a vládli v nej, položiac základy zla skrze sedem hlavných hriechov a skrze nenávisť voči Kristovi a jeho požehnanej Matke; a aby úplne vyhasili konventy a kláštory a zabránili každému zbožnému dielu; a aby sa z ich dychu zahalila celá atmosféra hustým dymom, ktorý by v dušiach zatemnil vzácne svetlo viery; a vypúšťali rúhania na zatvrdenie sŕdc. (13)
(13) Zjavenia, ku ktorým došlo v roku 1628, sú opísané v zhode s kópiou vyhotovenou v Riobambe v roku 1946, určenou pre Kláštor [Nepoškvrneného] Počatia v meste Cuenca. Kópia, ktorá sa nachádza v Riobambe, kde [sídlia] koncepcionistky, bola vytvorená v Quite. Samozrejme, mníšky [Nepoškvrneného] Počatia nás ubezpečujú, že všetky tieto kópie sa zhodujú s originálom sestry Varely. Ten je v súčasnosti archivovaný v arcibiskupskej kúrii v Quite. [Uvedený životopis matky Mariany vyšiel knižne v Quite v troch zväzkoch v roku 2006.]
V druhej vízii videla, ako sa nad Republikou doširoka otvorilo nebo a celú ju ovládlo jasné a neodolateľné svetlo, z každého konventu a kláštora vychádzal oblak hviezd, ktoré prenikali nebesia a bolo počuť hlas kniežaťa svätého Michala, ktorý hovoril: „Okamžite zostúpte do hlbín priepasti, prekliate a čierne légie, lebo tu Boh žije, Boh víťazí a Boh vládne v každej dobe prostredníctvom svojich milovaných duší; a čím viac sa týčite ako víťazi, tým bližšie je vaša porážka. Lebo: bez rehoľných spoločenstiev – beda tejto novej Republike! – neprežila by... A hneď videla žiaru, hromy a blesky križovať štyri svetové strany a ohnivé meče padajúce napravo i naľavo, akoby ich riadili ruky veľmi zbehlé vo vojenskom umení, ktoré skoncovali s týmito diabolskými légiami, ktoré pri úteku vydávali strašné výkriky, akoby padali smrteľne zranené, a stále sa vyhrážali, že po všetky časy budú viesť surovú vojnu s týmto malým kúskom zeme, v ktorom bude taká uctievaná a milovaná Žena, ich nepriateľka. Lebo ak sa im podarí vyhubiť oddanosť k nej medzi ľudom, víťazstvo bude ich; a dodali: „Prídu časy, keď budeme mať veľmi dobrých agentov, ktorí nám skrze moc a násilie získajú veľký vplyv; my ich budeme chrániť, dopriavať im chúťky, pohodlie a bohatstvo, aby sme ich potom trýznili v pekle za nevďak a nevšímavosť voči dobrodeniam ich Stvoriteľa.“ (14)
(14) Uvedené slová démonov: „Prídu časy, keď budeme mať veľmi dobrých agentov“ atď. by sa snáď mohli vzťahovať na režim, ktorý nastolil Alfaro a jeho nasledovníci.
Keď to skončilo, videla, ako je zem pokojná, vzduch čerstvý a slnko jasne svieti; a zjavila sa jej Panna Mária Dobrého Zdaru so svojím sladkým Dieťaťom v náručí a povedala jej: „Úbohá dcéra môjho srdca, tvoje prirodzené sily už ochabujú pri takej hroznej vízii, takže keď sa chceš vrátiť do života, nemôžeš to ľudsky dosiahnuť; ale ešte nie je čas opustiť zem.
Teraz pozdvihni oči k vrchu Pichincha [Pičinča], kde uvidíš ukrižované toto Božské Dieťa, ktoré držím v náručí. Vydávam ho krížu, aby vždy prinášal dobrý zdar tejto Republike, ktorá bude veľmi šťastná, keď ma bude ctiť na celom svojom území až ma spozná pod týmto titulom [Dobrého Zdaru].
A hneď videla, že traja archanjeli, Michal, Gabriel a Rafael, vzali Božské Dieťa z náručia jeho Najsvätejšej Matky a viedli ho na vrch Pichincha. Archanjeli ho tam so zdvorilou úctou nechali a zmizli.
Božské Dieťa vtedy vyzeralo na vek dvanásť alebo pätnásť rokov, krásne a plné Božstva, aj keď skrytého pod svätým Človečenstvom; sklonilo sa k zemi a s rukami vystretými v tvare kríža sa modlilo k svojmu večnému Otcovi, hovoriac týmto spôsobom: „Môj Otče a večný Bože, [(v knihe vypadol text:) zhliadni prívetivo na tento malý kúsok zeme, ktorý mi dnes dávaš, aby ako najvyšší Pán v ňom vládlo] moje milujúce srdce a nežné srdce mojej Najsvätejšej Matky, stvorenia takého čistého a krásneho ako žiadne iné. Na tomto mieste získa slobodu nová Republika a moje detské srdce sa plní nekonečnou nehou pri pohľade na toľkých hrdinov, ktorí položia svoj časný život. Nech sú tisíckrát požehnaní za svoje hrdinské obete, a nech sú ich duše prijaté v nebi, aby sa mohli tešiť z odmeny za svoje námahy. Preto sa chcem na tomto vrchu modliť, ako som sa modlil v Getsemani, a vyprosiť si pre seba všetky duše, ktoré obývajú tieto krajiny, a oslobodiť ich od diabolského hnevu, ktorý ich tak veľmi ohrozuje. Chcem ich všetky spasiť a na tento účel mám panenské snúbenice, ktoré v spojení so mnou dvíhajú svoje prosebné ruky k trónu Tvojej Velebnosti... Predovšetkým však hľaď na môj dom a Kláštor, majetok mojej Nepoškvrnenej Matky, založený v samom srdci Mesta z Tvojej najsvätejšej vôle, aby odčinil toľké zločiny, ktoré budú spáchané vo všetkých dobách.“
Panna Mária Dobrého Zdaru [neskôr] pokračovala v rozhovore so sestrou Marianou Torres od Ježiša týmito slovami:
„Pre tvoju útechu ti dávam na vedomie, že toto osamostatnenie je veľmi vhodné, aby sa znížila zodpovednosť monarchov, ktorí posielajú svojich zástupcov, aby vládli; a tí sa nadúvajú ambíciami, a tak si privlastňujú práva, ktoré im nepatria, utláčajú Cirkev, hanobia Pánových služobníkov a považujú sa za absolútnych pánov všetkého. Vieš, koľko zla trpela Božia Cirkev v tejto kolónii počas týchto čias, a to aj zo strany predstaviteľov cirkevnej moci; zla, zakladajúceho sa na náklonnosti a ohľadom voči kráľom, a z toho dôvodu [vzniklo] toľko pohoršení pre ľud, toľko hádok a sporov, toľko hriechov, ktorými bol urážaný Boh!
Veľmi milujeme tento malý kúsok zeme, ktorý sa jedného dňa stane „Ekvádorom“, a berúc do úvahy opravdivo dobré duše, ktoré tu budú bývať, usilujeme sa urobiť z neho slobodnú Republiku, takú, ktorá bude jedného dňa slávnostne zasvätená Najsvätejšiemu Srdcu Božieho Syna; a z plného hrdla budú od jedného konca po druhý opakovať: „Republika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho“. (15)
(15) Kráľovský patronát s jeho zneužívaniami bol uzurpovaný ekvádorskými prezidentmi s ešte väčším príživníctvom. V našom prvom zväzku, strana 102, sme citovali toto uznesenie prezidenta Juana Josého Floresa: „Táto republika nebude súhlasiť so znížením poplatkov, ktoré požívali španielski monarchovia, ani o štipku.“
Prídu nešťastné časy, keď tí, čo by mali podľa spravodlivosti brániť práva Cirkvi bez servilného strachu a ľudských ohľadov, oslepnú vo vlastnom svetle a podajú ruku nepriateľom Cirkvi, aby robili to, čo oni. Ale beda bludu múdreho, toho, ktorý spravuje Cirkev, pastiera ovčinca, ktorý mu môj najsvätejší Syn zveril do opatery!
Ale keď sa bude zdať, že zvíťazili, a keď autorita bude zneužívaná páchaním nespravodlivostí a utláčaním slabých, ich záhuba bude blízko, padnú na zem; a Cirkev radostne a víťazne opäť vstane, ako nežné dieťa, a bude odpočívať mäkko kolísaná v spôsobilých rukách a materinskom srdci môjho vyvoleného a premilého syna tých čias. Ak ten poslušne nakloní ucho vnuknutiam milosti, z ktorých jedno bude čítanie textu o veľkých daroch milosrdenstva, ktoré môj Najsvätejší Syn a Ja sme ti udelili, naplníme ho mimoriadnymi milosťami a darmi, urobíme ho veľkým na zemi a ešte väčším v nebi, kde sme mu vyhradili veľmi vzácne miesto, pretože bez strachu z ľudí bojoval za pravdu a neohrozene bránil práva svojej Cirkvi; jeho by pokojne bolo možné nazvať „mučeníkom“.
Videla si môjho Božského Syna ukrižovaného na vrchole Pichincha. Nebola to náhoda. Keďže tento vrchol sa týči nad mestom, môj Najsvätejší Syn chcel posvätiť toto miesto, kde chce vládnuť Najsvätejšie Srdce môjho drahého Ježiša... (16)
(16) Na strane 415 nášho tretieho zväzku sú tieto slová prezidenta Garcíu Morena: „Ekvádorská vláda si želá len to, aby sa Cirkev tešila všetkej slobode a nezávislosti, ktorú potrebuje, a aby občianska moc bola obrancom a ručiteľom tejto slobody.“
Stojí za zmienku, že Národná bazilika Srdca Ježišovho sa nachádza v štvrti Loma de San Juan, na úpätí vrchu Pichincha.
Lampa, ktorá horí pred Väzňom Lásky [v Bohostánku], a ktorú si videla zhasnúť, má mnoho významov. Po prvé, že v dvadsiatom storočí sa v týchto krajinách, vtedy už slobodnej republike, rozšíria rôzne herézy, a počas ich vlády zhasne v dušiach vzácne svetlo viery kvôli takmer úplnej skaze mravov. V tom čase dôjde k veľkým hmotným aj mravným nešťastiam, verejným i súkromným; a nepatrný počet duší, v ktorých sa zachová ukrytý poklad viery a čností, bude trpieť krutým a nevýslovným ako aj dlhotrvajúcim mučeníctvom. Mnohí z nich zostúpia do hrobu kvôli násilnosti utrpenia a budú zarátaní medzi mučeníkov, ktorí sa obetovali za Cirkev a za vlasť. A aby sa oslobodili z otroctva týchto heréz, budú potrebovať veľkú silu vôle, stálosť, odvahu a veľkú dôveru v Boha, tí, ktorých milosrdná láska môjho Najsvätejšieho Syna predurčí na obnovu. A aby sa táto viera a dôvera podrobila skúške spravodlivých, prídu chvíle, kedy sa bude zdať, že je všetko stratené a ochromené; a vtedy príde šťastný začiatok úplnej obnovy.
Po druhé, že táto moja Komunita, v ktorej zostane už len malý počet členov, sa ponorí do bezodného mora nevýslovných horkostí a bude sa zdať, že sa utopí v týchto rozmanitých vodách súženia...
Po tretie, že v týchto časoch bude ovzdušie naplnené duchom nečistoty, ktorý ako nečisté more bude s udivujúcou voľnosťou prúdiť ulicami, námestiami a verejnými miestami...
Po štvrté, pretože sekta, ktorá sa zmocní všetkých vrstiev spoločnosti, sa tak rafinovane dostane do domácností, že detstvo prepadne zatrateniu, takže diabol sa bude chváliť kŕmením sa detskými srdcami sťaby znamenitou potravou.
Týmto spôsobom sa stratia povolania ku kňazstvu, čo bude skutočná pohroma. A len na rehoľných komunitách zostane udržanie Cirkvi a odvážne a nezištné úsilie na spáse duší.
Pretože takto vtedy v reholiach zažiari poslušnosť voči regule, povstanú svätí služobníci oltára, skryté a krásne duše, v ktorých môj Najsvätejší Syn a ja nájdeme potešenie, a ktoré prinesú nádherné kvety a plody hrdinskej svätosti.“ atď. (17)
(17) Iste sa slovo slobodomurárstvo v koloniálnych origináloch nevyskytovalo [pozri aj text pri pozn. (19)]. Nepochybne toto slovo použila matka Varela ako ekvivalent iného, ktoré sa objavilo v spomínaných origináloch.
Chystáme sa ukončiť túto kapitolu prepisom článkov, ktoré sa objavili v quitskom týždenníku „El Amigo“ [Priateľ], ktorého šéfredaktorom bol vdp. José Abrahán Cerón SJ. - V čísle s dátumom 27. novembra 1943 sa nachádza nasledujúci úvodník:
„Stalo sa, že sa prozreteľnostne dostala k nám jedna z rozličných kópií, ktoré boli vyhotovené a rozšírené o zjaveniach prevelebnej Matky ctihodnej matke Mariane Torres od Ježiša, Španielke a jednej zo zakladateliek kráľovského Kláštora, ktorý so závideniahodným šťastím vlastní hlavné mesto Ekvádoru... Postavení pred takýmito cennými dokumentmi sme si zaumienili vytvoriť súhrn látky nachádzajúcej sa v získanej kópii. Najskôr sme sa však chceli uistiť o presnosti prepisu a za týmto účelom sme ho poslali ctihodnej Matke Predstavenej [Kláštora Nepoškvrneného] Počatia, od ktorej sme ho dostali späť so svedectvom, že sa nelíši od inej kópie, ktorá sa považuje za spoľahlivú.
A vtedy sme sa vybrali za Jeho Excelenciou arcibiskupom, aby sme sa mu zverili so svojimi túžbami; a najdôstojnejší prelát bol taký láskavý, že povolil túto prácu a zverejnenie s jediným upozornením, že texty sa majú pred tlačou podrobiť ustanovenej cenzúre. Rovnaké podmienky platia pre to, čo je uverejňované v „El Amigo“.
O osem strán neskôr sa spomínaný týždenník odporúča týmito slovami:
„Je chvályhodné, že sa zachoval „El Amigo“, prozreteľnostne vybraný, aby v ňom každý mohol obdivovať tieto zaujímavé udalosti, ktoré nielen vysvetľujú zachovanie tohto úporne prenasledovaného Konventu, ale aj mučenícku smrť katolíckeho prezidenta Garcíu Morena a tragický pôvod toľkých nešťastí, nad ktorými v súčasnosti nariekame.“
V čísle zo 4. decembra spomínaného roku 1943 bol uverejnený popis prvého zjavenia, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 1589. - To preskočíme, pretože neobsahuje látku, ktorá by sa hodila do tohto životopisu.
O týždeň neskôr uverejňuje „El Amigo“ druhé zjavenie, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 1594. - Ani to neobsahuje materiál, ktorý by sa týkal našej práce. (18)
(18) V zjaveniach z rokov 1589, 1594 a v prvej časti z roku 1599 sa Presvätá Panna dotýka takmer výlučne rád a asketiky užitočných pre osobu sestry Mariany Torres od Ježiša.
V čísle z 18. decembra toho istého roku 1943 [je] tretie zjavenie, ktoré sa uskutočnilo 16. januára 1599. Ani tu sa nenachádza nič, čo by súviselo s našimi stránkami. Naopak, v čísle z 25. decembra roku 1943 sa nachádza to, čo je pre nás najpozoruhodnejšie. Ide o druhú časť látky obsiahnutej v treťom zjavení z 16. januára 1599 a jej prvé riadky znejú takto:
„V devätnástom storočí príde vpravde katolícky prezident a naozaj charakterný muž, ktorému Boh, náš Pán, dá palmu mučeníctva na námestí, na ktorom sa nachádza môj Konvent. On zasvätí Republiku Božskému Srdcu môjho najmilšieho Syna a toto zasvätenie udrží katolícke náboženstvo v nasledujúcich rokoch, ktoré budú pre Cirkev tragické.“ Všimnime si len odstup dvestosedemdesiatich šiestich rokov medzi tým, čo bolo predpovedané, a tým, čo sa stalo. Pokračovala touto ďalšou predpoveďou: „V tých rokoch, keď sa slobodomurárstvo zmocní civilnej vlády, príde kruté prenasledovanie všetkých rehoľných komunít, ale stroskotá na tejto mojej.“ (19)
(19) V súvislosti s touto predpoveďou mučeníckej smrti Garcíu Morena si pripomeňme, že sestra Varela chcela prisahať, že nezmenila zmysel originálov; a tiež oficiálny posudok otca Urarteho: „Kópia, ktorú urobila matka Varela, nemôže byť braná so slepou vierou.“
Verejná doména