Stará pani Agnesa,či Anežka už prekročila 70 tku...bývala sama v starom gazdovskom dome na dedine.Celý život gazdovala,chovala statok a starala sa oň.Anežka bola jednoduchá,zbožná,veriaca žena,ktorú život nešetril a nadelil jej veľa bolesti a utrpenia.Pochádzala z veľmi chudobnej rodiny a užila si ozaj chudoby a ťažkej driny na gazdovstve a roliach.Vydala sa mladá,muž jej robil v hore a chodil po robotách,kde sa dalo.Zabil ho strom v hore,keď ho zrezávali,naraz sa zdvihol silný vietor a smrek stočilo na druhú stranu,kde rezal jej Jano...Pochovala ho s veľkou bolesťou,nemali deti a ani sa už nevydala.Zato mala niekoľko krstných dcér pri birmovke.ako mohla,tak ich podporovala,ale nakoniec na ňu zabudli a mali svoj život.Len jedna krstná Terezka bývala blízko a si postavila smanželom dom,tak chodievala k svojej krstnej mame Anežke,ktorá,čo mohla to jej dala,mlieko,vajcia,mäso aj veľa peňazí ,čo si ušetrila robotou a potom aj dôchodku.Anežke sily už ubúdali a nevládala robiť a drieť na gazdovstve a roliach...a tak pýtala Terezku,či by ju nedoopatrovala smrti,že jej nechá všetok majetok.
Terezka sa so svojím mužom radila a nakoniec teda súhlasila,že sa o svoju krstnú mamu postará...Anežka navrhla,že spíše testament u notára,že po jej smrti,všetko majetok dostane Terezka...dom,role,záhradu...aj čo po nej ostane a pochová ju a urobí jej pomník a nato dala Terezke veľkú ušetrenú sumu peňazí,aby ju mala za čo pochovať a urobiť pomník...Ale Terezka svoju krstnú mamu Anežku milo presviedčala,že načo robiť testament...až po smrti...že je lepšie ten majetok rovno prepísať ako kúpnou zmluvou,ale bez peňazí,lebo nemá a zato ju doopatruje...Anežke sa to moc nezdalo...ale čo mala robiť,keď iného nemala...Veď sa nebojte krstná mama...veď ja sa budem o vás starať...len to pekne prepíšte na mňa.Tak Anežka s Terezkou šli k advokátovi a urobili prepis všetkého majetku na Terezku...ktorá sa zaviazala,že ju doopatruje smrti.Tak Anežka už bola spokojná,že aspoň takto bude o ňu v starobe postarané...Terezka spočiatku chodila pomôcť Anežke,ktorú bolo treba zaviezť ku doktorovi na vyšetrenie,lebo ju bolieval žalúdok a nohy.Tak došla sanitka a šli spolu.Pochodili doktorov a prišli domov...ale zakrátko bolo treba zase zaviezť Anežku ku doktorovi...Terezka povedala Anežke,že bude musieť asi 2 dni ostať ešte v nemocnici,kvôli vyšetreniam...a potom ju sanitka dovezie domov...tak Anežka znova nasadla do sanitky a viezla Anežku s Terezkou...konečne zastali a vystúpili...ale to je nejaká iná nemocnica ...prekvapene hovorila Anežka...len poďte dnu...tak šli dovnútra...počkali na sestričku,Terezka dala zdravotnú kartu a šla dovnútra so sestričkou.Anežka čakala na chodbe...Za chvíľu vyšla Terezka so sestrou a viedli Anežku na izbu..tu budete krstná mama zatiaľ...ja sa tu potom stavím za vami a odišla preč...sestrička jej ukázala,kde bude spať a kde si dá veci...Anežke sa to nezdalo...a prečo som tu...Babi..tu už ostanete...ale ja pôjdem domov...no len si ľahnite a pekne ležte...ale mňa majú z nemocnice do dvoch dní pustiť...čo to má znamenať...moja zlatá...tu ste v Domove dôchodcov a bude vám tu dobre...Anežke vzalo reč...hľadela nechápavo...to nie je možne...veď Terezka vravila...Anežka sa dala do plaču...prišla sestra a vnútila jej bielu tabletu a zapila a za chvíľu sa jej zdali divné sny...Ale Anežka utekala domov,ale nevedela kde vlastne...nakoniec ju násilne naložili do sanitky a viezli niekde 2 hodiny ďaleko...vysadili v inom ďalekom Domove dôchodcov,kde nikoho nepoznala...a plakala,chcela ujsť ...ale nevedela kde...stále prosila,aby jej zavolali Terezku...tak nakoniec Terezka aj prišla...pane bože Terezka...mňa tu zavreli a nechcú ma pustiť domov a k Tebe...ale no krstná mama,veď vám je tu dobre...u nás sa to nedá..ja chodím do roboty a nemal by sa o vás kto starať...ale veď si mi sľúbila,že ma doopatruješ smrti...no nejde to...márne Anežka plakala,prosila,aby ju aspoň na chvíľu zaviezli domov...
Terezka raz za mesiac cestovala za Anežkou...v deň, keď mala dôchodok a čo jej ostalo po zaplatení nákladov v Domove,to jej Terezka vzala...veď načo by jej boli peniaze...keď tu má všetko.Kúpila jej jedne gumené cukríky za 1 euro a vzala zvyšný dôchodok a zmizla.Až teraz si Anežka uvedomila,že ju Terezka podviedla...a nasľubovala hory-doly a nakoniec sa jej zbavila,že ju dala do Domova dôchodcov...Tam každý nariekal...že tam musí byť...bolo tam veľa starých ľudí,ktorí mali deti aj vnučatá,ale nemal sa o nich kto starať...tak tam skončili,hoci deťom nechali všetok majetok.Niektorí sa s tým zmierili a prijali ten život a poslušne čakali na smrť,aby ich vyslobodila z toho utrápeného života... Takže Anežka nebola v tom sama...Terezka samozrejme všetko popredala...dom,záhradu,polia..aj statok..peniaze si vzala a Anežke nedala nič...Prišli Vianoce a niektorých starých si brala rodina na Vianoce domov...márne Anežka prosila Terezku,aby ju vzala aspoň na sviatky domov...Aale krstná mama...u nás niet miesta...mám deti...radšej inokedy...však tu sa máte dobre...Anežka už viac nemala síl prosiť...postupne zoslabla a ledva chodila s barlami...Prosila Pána Boha...aby si ju vzal a oslobodil ju z trápenia a sklamania.Modlievala sa,do starobinca chodil pán kaplán zaopatrovať,tak mu rozprávala o svojom živote,pristupovala k sviatostiam...a tak čakala na smrť...Postupne jej nohy ochrnuli a ostala ležať na posteli.Z práškov mávala aj hnačky...a sestričky čistili pacientov len ráno a večer...dovtedy sedela na posteli aj celá mokrá od stolice...všade smradu...čakala kým niekto príde...Sestričiek a opatrovateliek ubúdalo,znižovali stavy...tak už nestačili sa starať...stále mala v predstavách svoju izbičku,kde by mohla bývať,vyjsť na dvor do záhradky,potešiť sa s mačkami,psíkom...ale tu také nebolo.Už si nikto nespomenul na ňu...aj Terezka prestala chodiť...lebo dôchodok už nemala,ale bral ho starobinec na náklady na príp.pohreb...Ale nakoniec sa Anežka dočkala vyslobodenia a umrela v spánku...Panna Mária si ju odviedla,lebo celý život sa k Nej modlila a uctievala.. .Vedenie starobinca jej urobilo skromný pohreb a pochovali ju na cintorín,k jej mužovi,ktorého prežila o vyše 50 rokov... Ťažký je život starého človeka,ktorý nikoho nemá, ani nikoho,kto by mu preukázal aspoň trochu lásky a porozumenia...
