Západ čakajú ťažké časy – Rusko urobilo ďalší strategický ťah

datum: 3. 8. 2023

Západ obviňuje Rusko, že odstúpením od dohody o obilí údajne „vytvorilo“ hrozbu hladu vo svete. Týmto rozhodnutím Rusko údajne vyvolalo nárast cien obilia a chudobné africké krajiny si nebudú môcť kúpiť obilie. Ruský prezident Vladimír Putin však ponúkol možnosť, ktorú nikto na Západe nečakal.

V dňoch 27. až 28. júla sa v Petrohrade konal druhý Rusko-africký samit a Rusko-africké hospodárske a humanitárne fórum. A v predvečer týchto podujatí ruský prezident napísal článok o „Spojení úsilia Ruska a Afriky o mier, pokrok a úspešnú budúcnosť“.

Keď hovoril o obilnej dohode, Putin poznamenal, že jej pôvodným cieľom bolo „zabezpečiť globálnu potravinovú bezpečnosť, znížiť hrozby hladomoru a pomôcť najchudobnejším krajinám v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike“. A z týchto pohnútok Rusko súhlasilo s pomocou pri jej realizácii.

„Táto dohoda, ktorá bola na Západe verejne prezentovaná ako prejav ich záujmu a dobra pre Afriku, sa však v skutočnosti bezostyšne využila len na obohatenie veľkých amerických a európskych podnikov, ktoré vyvážali a ďalej predávali obilie z Ukrajiny,“ zdôraznil Putin.

Podľa Putina sa v rámci dohody z územia Ukrajiny vyviezlo celkovo 32,8 milióna ton nákladu. Z toho len necelý milión ton, teda 3 %, smerovalo do takých krajín, ako sú Etiópia, Sudán a Somálsko, ako aj Jemen a Afganistan. A viac ako 70 % obilia smerovalo do krajín s vysokými a vyššími strednými príjmami vrátane Európskej únie.

Putin zároveň pripomenul, že nebola splnená ani jedna podmienka dohody o zrušení obmedzení ruského vývozu obilia a hnojív na svetové trhy. Okrem toho sa vytvárajú prekážky aj v prípade bezplatného transferu minerálnych hnojív do potrebných, najchudobnejších krajín.

Z 262 tisíc ton, ktoré boli blokované v európskych prístavoch, tak boli odoslané len dve zásielky. Konkrétne 20 tisíc ton do Malawi a 34 tisíc ton do Kene. A zvyšok nákladu je v bezohľadných rukách Európanov. Napriek tomu, že ide o čisto humanitárnu akciu, zdôraznil Putin. A v tomto prípade by teda v zásade nemali existovať žiadne sankcie.

Napriek ukončeniu dohody o dodávkach obilia je Rusko podľa Putina pripravené nahradiť ukrajinské obilie na komerčnom aj bezplatnom základe. Podľa neho sa tento rok opäť očakáva rekordná úroda. Moskva bude tiež naďalej rozvíjať vzájomne výhodné hospodárske vzťahy s Afrikou.

Čo chce Rusko

Vo vysielaní relácie programu Prvý ruský s názvom Skryté významy sa to snažil vystihnúť politický pozorovateľ Andrej Perla.

„Bežný človek veľmi často nechápe, prečo Rusi potrebujú Afriku. To znamená, že pomoc Ruska krajinám Južnej Afriky a jeho prítomnosť na čiernom kontinente vnímajú ako akési rozhadzovanie peňazí. Prečo „hádžeme“ miliardy do nejakej Etiópie, Angoly alebo Mozambiku? Ale má to zmysel?

Zmyslom je „odtrhnúť“ takzvaný globálny Juh od Západu. Všetky bývalé africké kolónie, čím ďalej, tým menej chcú byť závislé od svojich bývalých pánov. Predovšetkým od Francúzska a Veľkej Británie. To však neznamená, že chcú byť závislé od Ruska. Znamená to, že chcú byť nezávislými štátmi. A nechcú byť vykorisťované,“ vysvetlil Perla.

„Afrika sa za posledné polstoročie veľmi zmenila. Už to nie sú kmene s korálkami. Krajiny južnej Afriky pomerne rýchlo pokročili. A hoci niektoré z nich stále zažívajú chudobu, ale už nie sú tým, čím boli pred štyridsiatimi rokmi, keď im aktívne pomáhal Sovietsky zväz.

Oveľa dôležitejšie je, že Afrika je kontinent, ktorého populácia rastie rýchlejšie ako India alebo Čína. Všetci títo ľudia sa môžu stať otrokmi západného sveta. Alebo sa môžu stať slobodnými ľuďmi. Rovnako ako ľudia Latinskej Ameriky, Ruska, Indočíny, pevninskej Číny, celého Východu a Iránu,“ zdôraznil Perla.

„A v tomto zmysle sa Rusko, ktoré bojuje za vyvážený svet, kde má každá krajina svoje právo na samostatnosť, musí opierať o Afriku,“ povedal Perla.

Odstúpenie Ruska od dohody o obilí

Čiernomorská iniciatíva 18. júla ukončila svoju platnosť. Rusko prijalo rozhodnutie, ktoré odôvodnilo tým, že ostatní účastníci dohody nesplnili stanovené podmienky. Ide o opätovné pripojenie banky Rosselchozbank k systému SWIFT, odblokovanie dopravnej logistiky a poistenia, dodávky náhradných dielov, ako aj oživenie ropovodu Togliatti – Odesa a rozmrazenie aktív ruských spoločností.

Podľa Perlu nie je náhoda, že o tom vo svojom článku píše i Putin

„Rusko ukončilo dohodu o obilí a okamžite dostalo od Západu obvinenia, že používa hladomor ako zbraň. Odkiaľ sa však hladomor vzal? Snáď Rusko prerušilo vývoz obilia z Ukrajiny?“ Komentoval slová Putina politický komentátor Perla.

Po tom, ako Rusko pozastavilo dohodu, ceny obilia vo svete skutočne vzrástli. Perla však upozornil aj na skutočnosť, že ukrajinské obilie, ktoré malo údajne pomôcť najchudobnejším krajinám sveta, sa tam v dodávalo v mizivých množstvách. Menej ako 3 %.

„Úžasné klamstvo Západu. Ceny obilia teraz pôjdu hore. A v Mali, Etiópii či Zimbabwe, kde teraz jedia pšenicu namiesto prosa, bude hladomor. Pritom sú Rusi pripravení bezplatne zásobovať hladujúcich. Pretože na rozdiel od Západu nám na ich hlade naozaj záleží,“ poznamenal Perla.

Dodal, že ak v Južnej Afrike hrozí hladomor, Rusko je pripravené pomôcť tým najpriamejším spôsobom. Teda distribúciou chleba. Komu ale africké krajiny uveria, je len na nich.

„Dôverovať Západu neznamená dostať nič materiálne, len ubezpečenie, že s vami súcitíme. Dostať veľmi málo obilia za veľa peňazí. Politológ Gleb Kuznecov napríklad vraví, že je to veľmi podobné situácii s covidom. Keď tie krajiny, ktoré v zásade mohli platiť, dostali vakcíny 3 až 4 krát drahšie ako krajiny Západu,“ povedal Perla.

Tento „príbeh“ pozná už takmer každý

„Charita Západu sa zmenila na divoké vyťahovanie ziskov z tých, ktorí sa jej nijako nedokázali ubrániť. Nielenže tie vakcíny boli „život ohrozujúce“, ale k ich nákupu ich vo veľkom množstve prinútila WHO a OSN. A dokonca si na území týchto krajín zriadili vlastné „továrne“, aby zvýšili svoje zisky,“ poznamenal Perla.

„V skutočnosti išlo o neskrývanú lúpež Afriky. A presne to sa teraz chystajú urobiť s potravinami,“ zdôraznil Perla.

Podľa Perlu, ak má niekto vo svete záujem na raste cien obilia, nie je to Rusko. Tomu úplne stačia ceny, ktoré boli v roku 2022. Čo však nie je prípad globálnych korporácií.

„V súčasnosti sa spoliehajú na špekulácie s termínovanými obchodmi a na to, že sa im podarí získať obrovské množstvo peňazí. Len v prvom štvrťroku 2022 to boli dve miliardy čistého zisku v dolároch len pre desať hedžových fondov, ktoré obchodujú s futures. Ani neobchodovali obilie, ale iba „prísľub obilia“. A toto je kolosálne pokrytectvo Západu. Dôležité však je, že Afrika si to už uvedomuje,“ povedal Perla.

Západ si bude musieť „zájsť chuť“

Africké krajiny majú teraz na výber, či sa stanú spojencami Ruska. Môžu tiež prijať veľké investície z Číny namiesto toho, aby prijímali malé a veľmi drahé viazané investície Západu. Podľa Perlu existuje optimistická prognóza, že v nasledujúcich 5 až 7 rokoch dôjde k veľmi rýchlemu posunu tohto kontinentu. A Afrika, teraz súčasť globálneho Juhu, sa môže stať súčasťou globálneho Východu, ktorého lídrami sú už teraz Čína, Rusko a Irán. A mohla by sa pripojiť aj India, ak sa jej podarí „uniknúť západnému objatiu“.

„A potom nastanú pre Západ ťažké časy. Pretože nielenže profitujú z priamych platieb od chudobných krajín, ale majú záujem aj o ich prírodné zdroje. Napríklad molybdén, zlato a podobne. Ak sa toto bohatstvo dodá Západu za spravodlivú cenu, teda za cenu svetového trhu, potom bude musieť Západ veľmi obmedziť svoj apetít,“ poznamenal Perla.

To isté podľa neho verejne povedal aj Andrej Movčan, londýnsky finančný analytik, ktorý sa pred niekoľkými rokmi vzdal ruského občianstva. Priamo povedal, že ak by sa náklady na výrobu tovarov v chudobných krajinách vyrovnali ich trhovej cene v Anglicku, Anglicko by si ich nemohlo dovoliť kupovať.

Hladomor príde z Afriky do západnej Európy

„A tak „oni“ budujú svoj blahobyt. A nie sú to tri percentá, ale viac ako 300 percent. Ale ak budú nútení nakupovať z Bangladéša, Pakistanu, Vietnamu, Mozambiku či Maroka za skutočnú cenu, bohatstvo Západu sa skončí. Hladomor príde z Afriky do západnej Európy. A zaslúžene,“ uzavrel Perla.

Zdroj: Tsargrad