ĎEŇ OTCOV (16.6.2024) Mala oblečené svoje najkrajšie šaty výrazne oranžovej farby, vlasy zviazané červeno-zlatou stuhou. Bola pripravená ísť do školy. Práve bol Deň Otcov a všetky deti mali prísť …Viac
ĎEŇ OTCOV (16.6.2024)
Mala oblečené svoje najkrajšie šaty výrazne oranžovej farby, vlasy zviazané červeno-zlatou stuhou. Bola pripravená ísť do školy. Práve bol Deň Otcov a všetky deti mali prísť v sprievode svojho ocka. Ona jediná však príde s mamičkou. Mama ju odhovárala od toho, aby tam šla, lebo spolužiaci by to nepochopili. Ale ona chcela všetkým povedať niečo o svojom ockovi, i keď to bolo trochu iné ako v prípade ostatných detí.
V škole bol dav oteckov, ktorí sa trochu rozpačito zdravili, a netrpezlivých detí, ktoré ich držali za ruku. Učiteľka ich volala jedného po druhom a každý predstavil svojho otecka. Nakoniec učiteľka zavolala dievčatko v oranžových šatách. Všetci sa naň pozerali a hľadali v jeho blízkosti nejakého muža.
"Kde je jej otecko?", spýtalo sa jedno dieťa.
"Podľa mňa žiadneho nemá!" zakričalo druhé. Zozadu nejaký hlas zamrmlal: "To bude ďalší z tých zaneprázdnených otcov, ktorí nemajú čas."
Dievčatko sa usmialo a všetkých pozdravilo. Keď mu učiteľka odovzdala slovo, pokojne si prezrelo tú záplavu ľudí pred sebou, potom si spojilo ruky a začalo hovoriť silným a rozhodným hlasom: "Môj otecko tu nie je, lebo žije veľmi ďaleko odtiaľto. Ale ja viem, že by si prial byť tu so mnou, a chcem, aby ste o ňom niečo vedeli - aj ako veľmi ma ľúbi. Rád mi rozprával príbehy, učil ma bicyklovať sa. Na moje sviatky mi vždy daroval červenú ružu a učil ma púšťať šarkany. Jedávali sme spolu veľké zmrzliny...a napriek tomu, že ho nevidíte, ja nie som sama, pretože môj ocko je stále so mnou, hoci žijeme ďaleko od seba. Viem to, lebo mi sám sľúbil, že vždy bude v mojom srdci."
Keď to dopovedalo, položilo si ruku na srdce. Jeho mama uprostred davu oteckov sa hrdo dívala na svoju dcéru so slzami v očiach. Dievčatko spustilo ruku a skončilo slovami plnými nehy: "Veľmi ľúbim môjho ocka. On je moje slniečko a keby mohol, bol by tu, lenže nebo je ďaleko. No niekedy keď zavriem oči, mám pocit, akoby nikdy nebol odišiel."
Zavrelo oči a mama si s prekvapením všimla, že všetky deti aj ich otcovia zavreli oči.
Čo videli? Asi ocka vedľa dievčatka.
"Viem, že si so mnou, ocko," prerušilo dievčatko ticho.
To, čo sa stalo potom, dojalo všetkých. Nikto to nevedel vysvetliť, pretože všetci mali zavreté oči, ale na stole zrazu ležala nádherná, voňavá, červená ruža. Dievčatko dostalo láskavé požehnanie od svojho otecka a dar veriť, že nebo vlastne nie je až tak ďaleko...
Rovnako ako náš Nebeský Otec...Ďakujeme!
facebook.com/story.php?id=100064753594432&story_fbid=2102037093
modlitba.sk/vdacny-za-dar-otcovstva/
Blog N: Katolícke otcovstvo, za úspechy otcov nemajú platiť ich deti
Zdroj: Bruno Ferrero: Koľko stojí zázrak. Don Bosco, Bratislava, 2009, str.43-44, ISBN 978-80-8074-110-5. Foto: www.pexels.com, PIXNIO - Public Domain Images & Free Stock Photos
Mala oblečené svoje najkrajšie šaty výrazne oranžovej farby, vlasy zviazané červeno-zlatou stuhou. Bola pripravená ísť do školy. Práve bol Deň Otcov a všetky deti mali prísť v sprievode svojho ocka. Ona jediná však príde s mamičkou. Mama ju odhovárala od toho, aby tam šla, lebo spolužiaci by to nepochopili. Ale ona chcela všetkým povedať niečo o svojom ockovi, i keď to bolo trochu iné ako v prípade ostatných detí.
V škole bol dav oteckov, ktorí sa trochu rozpačito zdravili, a netrpezlivých detí, ktoré ich držali za ruku. Učiteľka ich volala jedného po druhom a každý predstavil svojho otecka. Nakoniec učiteľka zavolala dievčatko v oranžových šatách. Všetci sa naň pozerali a hľadali v jeho blízkosti nejakého muža.
"Kde je jej otecko?", spýtalo sa jedno dieťa.
"Podľa mňa žiadneho nemá!" zakričalo druhé. Zozadu nejaký hlas zamrmlal: "To bude ďalší z tých zaneprázdnených otcov, ktorí nemajú čas."
Dievčatko sa usmialo a všetkých pozdravilo. Keď mu učiteľka odovzdala slovo, pokojne si prezrelo tú záplavu ľudí pred sebou, potom si spojilo ruky a začalo hovoriť silným a rozhodným hlasom: "Môj otecko tu nie je, lebo žije veľmi ďaleko odtiaľto. Ale ja viem, že by si prial byť tu so mnou, a chcem, aby ste o ňom niečo vedeli - aj ako veľmi ma ľúbi. Rád mi rozprával príbehy, učil ma bicyklovať sa. Na moje sviatky mi vždy daroval červenú ružu a učil ma púšťať šarkany. Jedávali sme spolu veľké zmrzliny...a napriek tomu, že ho nevidíte, ja nie som sama, pretože môj ocko je stále so mnou, hoci žijeme ďaleko od seba. Viem to, lebo mi sám sľúbil, že vždy bude v mojom srdci."
Keď to dopovedalo, položilo si ruku na srdce. Jeho mama uprostred davu oteckov sa hrdo dívala na svoju dcéru so slzami v očiach. Dievčatko spustilo ruku a skončilo slovami plnými nehy: "Veľmi ľúbim môjho ocka. On je moje slniečko a keby mohol, bol by tu, lenže nebo je ďaleko. No niekedy keď zavriem oči, mám pocit, akoby nikdy nebol odišiel."
Zavrelo oči a mama si s prekvapením všimla, že všetky deti aj ich otcovia zavreli oči.
Čo videli? Asi ocka vedľa dievčatka.
"Viem, že si so mnou, ocko," prerušilo dievčatko ticho.
To, čo sa stalo potom, dojalo všetkých. Nikto to nevedel vysvetliť, pretože všetci mali zavreté oči, ale na stole zrazu ležala nádherná, voňavá, červená ruža. Dievčatko dostalo láskavé požehnanie od svojho otecka a dar veriť, že nebo vlastne nie je až tak ďaleko...
Rovnako ako náš Nebeský Otec...Ďakujeme!
facebook.com/story.php?id=100064753594432&story_fbid=2102037093
modlitba.sk/vdacny-za-dar-otcovstva/
Blog N: Katolícke otcovstvo, za úspechy otcov nemajú platiť ich deti
Zdroj: Bruno Ferrero: Koľko stojí zázrak. Don Bosco, Bratislava, 2009, str.43-44, ISBN 978-80-8074-110-5. Foto: www.pexels.com, PIXNIO - Public Domain Images & Free Stock Photos
