POSLEDNÝ SÚD Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi. Ako sa tak blížila k polovici …Viac
POSLEDNÝ SÚD
Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi. Ako sa tak blížila k polovici sprievodu, stále zreteľnejšie počula Pánove slová.
Počula, ako Pán jednému zo sprievodu povedal: "Pomohol si mi, keď si zraneného na autostráde zaviezol do nemocnice, vojdi do môjho raja." A potom druhému: "Ty si zadarmo robil veľmi náročné chirurgické operácie, a tak si mi pomohol vrátiť mnohým nádej, vojdi do môjho kráľovstva." A ďalšiemu: "Ty si daroval chudobnej vdove väčší obnos peňazí, aby zaplatila dlhy a ešte jej zostalo na živobytie. Poď a prevezmi si svoju večnú odmenu." A tak to ďalej pokračovalo...až bol skoro rad na žene.
Úbohá žena, celá preľaknutá, si pri svojom úsilí nemohla spomenúť, čo mimoriadne v živote urobila. Chcela vystúpiť z radu, aby mala čas zamyslieť sa, ale to sa vôbec nedalo. Rozhodný anjel jej to nedovolil. S vyplašeným srdcom a s veľkým strachom prišla pred Pána. Hneď cítila ako ju zaplavil Jeho úsmev.
"Ty si žehlila všetky moje košele... Vojdi do môjho šťastia."
Niekedy je veľmi ťažké predstaviť si, že to každodenné, obyčajné je mimoriadne, neobyčajné.
Zdroj: Bruno Ferrero: Je tam hore niekto? Don Bosco, Bratislava, 2001, str.73-74, ISBN 80-88933-71-4. Foto: www.pexels.com
Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi. Ako sa tak blížila k polovici sprievodu, stále zreteľnejšie počula Pánove slová.
Počula, ako Pán jednému zo sprievodu povedal: "Pomohol si mi, keď si zraneného na autostráde zaviezol do nemocnice, vojdi do môjho raja." A potom druhému: "Ty si zadarmo robil veľmi náročné chirurgické operácie, a tak si mi pomohol vrátiť mnohým nádej, vojdi do môjho kráľovstva." A ďalšiemu: "Ty si daroval chudobnej vdove väčší obnos peňazí, aby zaplatila dlhy a ešte jej zostalo na živobytie. Poď a prevezmi si svoju večnú odmenu." A tak to ďalej pokračovalo...až bol skoro rad na žene.
Úbohá žena, celá preľaknutá, si pri svojom úsilí nemohla spomenúť, čo mimoriadne v živote urobila. Chcela vystúpiť z radu, aby mala čas zamyslieť sa, ale to sa vôbec nedalo. Rozhodný anjel jej to nedovolil. S vyplašeným srdcom a s veľkým strachom prišla pred Pána. Hneď cítila ako ju zaplavil Jeho úsmev.
"Ty si žehlila všetky moje košele... Vojdi do môjho šťastia."
Niekedy je veľmi ťažké predstaviť si, že to každodenné, obyčajné je mimoriadne, neobyčajné.
Zdroj: Bruno Ferrero: Je tam hore niekto? Don Bosco, Bratislava, 2001, str.73-74, ISBN 80-88933-71-4. Foto: www.pexels.com