Štyria statoční kardináli ohľadom Dubia - nejasností zednárskeho Farntiškovho dokumentu - AL
1. Ako sami vysvetľujú, "dubia" vychádza z diskusie o amoris laetitia a majú za cieľ upevniť samotné základy kresťanskej etiky, ktorá sa stali predmetom diskusií v dôsledku dvojznačnosť AL, ktoré je možno interpretovať (a skutočne sú tak interpretované niektorými členmi hierarchie) spôsobom , ktorý je v rozpore s týmito základmi.
2. Pochybnosti sa týkajú predovšetkým sporných paragrafov 300-305. Otázka znie, či na základe týchto paragrafov a príslušných poznámok je teraz možné, aby osoby viazané platným manželským zväzkom, ale žijúci "more uxorio" s inou osobou, mohli obdržať rozhrešenie a pristúpiť k prijímaniu, bez toho, aby dodržiavali podmienky stanovené cirkví a zdôraznené Jánom Pavlom II. v jeho magistériu, ktorý potvrdzuje tradičnú náuku Cirkvi:
a) ak by sa takéto osoby dopúšťali nespravodlivosti voči deťom, keby sa rozišli
b) ničmenej musia prerušiť styky, ktoré sú vyhradené iba manželom;
c) nepôsobiť pohoršenie a nesvádzaž tak druhých k hriechu.
3. Pokiaľ ide o ďalšie štyri dubia, týkajú sa kresťanskej morálky, ktorá je vystavená vážnemu nebezpečenstvu chybných interpretácií, aké umožňujú, ako sa zdá, dvojznačný text AL. Sme totiž nútení položiť otázku, či stále platia tieto základné etické princípy:
3.1: že "existujú absolútnu mravné normy, ktoré platia bez výnimky a ktoré zakazujú skutky" samy v sebe bytostne zlé ".
3.2: že ten, kto žije trvalo v rozpore s prikázaním Božieho zákona, ktorý zakazuje cudzoložstvo, sa nachádza v objektívnej situácii ťažkého hriechu;
3.3: že okolnosti a úmysly nemôžu zmeniť čin bytostne zlý svojím obsahom na skutok subjektívne prípustný alebo voliteľný;
3.4: že (v súvislosti s mravnými princípmi) je vylúčená kreatívna rola svedomia, pretože svedomie nie je oprávnené robiť výnimky z mravných noriem, ktoré absolútne zakazujú skutky bytostne zlé pre svoj obsah.
4. Podľa stáročnej praxe cirkvi požaduje sa od najvyššej autority, aby sama alebo prostredníctvom príslušného orgánu odpovedala "áno" alebo "nie". Ale najvyššia autorita doteraz mlčala. Preto štyri zaslúžilí kardináli zverejnili dokument, v ktorom legalizujú svoj postup podľa Svätého písma a Tradície Cirkvi. Týmto spôsobom sa napadnutie dvojznačnosti v AL zaváňajúci herézou môže rozširovať a ďalej prehlbovať.
5. Ako každý vidí, vzhľadom k autorite podpísaných, jedná sa zvlášť v ťažkej situácii súčasného katolicizmu o dokument výnimočnej dôležitosti. Nejedná sa o postoj jednotlivých teológov, ako tomu bolo v prípade Listu 45. Teraz sa naopak otvára nová pokročilejšie procedúra: autoritatívnych členov kardinálskeho zboru, ktorí bezpečne reprezentujú kardinálov a biskupov, ktorí zatiaľ dávajú prednosť mlčaniu, žiadajú s rozhodnosťou pápeža, aby definitívnym spôsobom objasnil závažné dvojznačnosti obsiahnuté v AL, dokumente, ktorý vzišiel od neho samotného: tiež dvojznačnosti, ktoré dovoľujú nedbať alebo protirečiť základným normám kresťanskej etiky, ktoré sa zakladajú na Božom zjavení.
Ten, kto ich má objasniť a tak sa ospravedlniť za samotný dokument, je pápež, prípadne zastúpený osobou prefekta Kongregácie pre náuku viery. Môže mlčať do nekonečna a vyhýbať sa doktrinálnímu objasnenie, ktoré je stále viac potrebné a neakceptovateľné?
Pápež František sa naozaj zaručil v liste argentínskym biskupom, ktorý legalizoval mravný rozvrat katolíckej morálky v ňom obsiahnutý preslávenou vetou: "Nemám inú interpretáciu". Je možné povedať, že tým vyhlásil argentínskou interpretáciu ako ním potvrdenú? Tak sa zdá. Ale odpoveď na dubia vyjadrená štyrmi kardinálov ako jediná možná je tá, že príslušné katolícke mravné normy sú stále platné, a to znamená, že interpretácia argentínskych biskupov je neprijateľná.
6. Z filozofického hľadiska dokument predstavuje viac ako nevyhnutný postoj proti dominantnému subjektivizmu panujúcemu v súčasnom zmýšľaní, ktorý narušil samotnú koncepciu etiky a prenikol do zbúdilých zložiek katolíckej hierarchie zasiahnutých modernizmom.
Nastupuje teda konečne autoritatívna obnova správnej rovnováhy medzi individuálnym svedomím a zákonom ako zjavenou normou, ktorá riadi naše správanie tak, ako to Boh chce a ako sa mu to páči. Svedomie, ako pripomínajú podpísaní kardináli, poskytuje súdy o normách, uznáva ich, nie však tvorí, neurčuje samo od seba morálku, ktorej zákony sú Bohom stanovené a zdokonalené Zjavením nášho Pána a existujú ako nezávislé na uznaní, aké urobí naše individuálne svedomie, ktoré je môže slobodne odmietnuť, ale iba k svojej vlastnej skaze.
7. Dubia štyroch kardinálov bola zverejnená v predvečer konzistória kardinálov vo Vatikánu. Modlime sa preto, aby v tejto konzistóriu sa objasnili základné uzly a scestná náuka z augusta bola definitívne zamietnutá.