Stará pani, ktorá žila svoj život poctivo, prišla na druhý svet. Uvidela dvere raja, sebavedomým krokom sa do nich vrhla, no svätý Peter ju zastavil: „ Počkajte chvíľu, tu sú povinné body.“ „Aké body?“ „No, čo dobrého ste urobili?“ „Ako to: čo dobrého? Celý život som bola vernou manželkou, oddanou matkou, nikdy som sa nevyhýbala žiadnym povinnostiam, pracovala som poctivo, nikdy som sa nešetrila.“ „Dobre, desať bodov. Čo ešte?“
„Ešte? Ó, mám syna kňaza. Je obetavý, s mladými ľuďmi chodí po horách, nehľadá v živote pohodlie, venuje sa výlučne pastoračnej práci. “ „No pekne, päť bodov, Ďalej?“
Žena je čoraz zdesenejšia. „Pomohla som chorej susedke. Úplne nezištne som jej nosila jedlo, pomáhala som jej s upratovaním, umývaním...“
„No krásne. Ďalšie dva body.“ „Svätý Peter, a koľko tých bodov treba?“ „Desaťtisíc.“
„Milosrdný Ježišu, pomôž!“ „Ďakujem, to stačí." Takto sa ilustruje pomer medzi vlastným vkladom a milosťou. Bohu sa veľmi páči naše úsilie, no i tak to, čo robíme, je len odrobinka, šum. Všetko ostatné je vecou milosti.
Veru tých 10 tis. bodov nenazbiera žiaden smrteľník svojimi silami a drinou...aj Matka Tereza ako rekormanka by mala asi len 5 tis. bodov a taký bežný Slovák by kulminoval medzi - mínus 500 až - mínus tisíc bodov...Veru,veru...tie horibilné resty ľudí musí doplniť a zaplatiť sám Boh v tvrdej mene svojou láskou a milosrdenstvom...lebo inak by Boh bol v nebi sám...len s anjelmi a sv.Petrom na …Viac
Veru tých 10 tis. bodov nenazbiera žiaden smrteľník svojimi silami a drinou...aj Matka Tereza ako rekormanka by mala asi len 5 tis. bodov a taký bežný Slovák by kulminoval medzi - mínus 500 až - mínus tisíc bodov...Veru,veru...tie horibilné resty ľudí musí doplniť a zaplatiť sám Boh v tvrdej mene svojou láskou a milosrdenstvom...lebo inak by Boh bol v nebi sám...len s anjelmi a sv.Petrom na službe pri nebeskej bráne...
