Dočasne či navždy ?
Biskupi zdôrazňujú, že Slovensko v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam, ktoré ohrozujú ľudské zdravie a životy. Tieto okolnosti považujú za dočasné, no rozhodovať musia bezodkladne. „Netreba sa hádať o tom, že nik nemá právo ľuďom prikazovať, aby prijímali len do rúk. Za bežných okolností. To je isté. Rovnako ako to, že už vôbec nik nemá právo im neumožniť, aby spoločne slávili bohoslužby. A predsa. Vieme, že k tomu v čase koronavírusu došlo,“ objasnil Kramara.
Toto rozhodnutie však nepovažuje za stále a keď koronavírus pominie, skončia sa podľa neho aj núdzové opatrenia. „Obnoví sa tak povinnosť účasti na nedeľných bohoslužbách, ako aj pravidlo prijímania do úst alebo do rúk, tam, kde je to schválené, prípadne len do úst, tam, kde iný spôsob pred ochorením Covid-19 schválený nebol,“ ozrejmil hovorca KBS.... tu
Aby sme to zhrnuli: KBS dovolením podávať prijímanie do rúk nemienila a zatiaľ ani nemieni meniť zaužívanú pastoračnú prax. Biskupi ním, po porade s lekármi a epidemiológmi, urgentne odpovedali na nebezpečenstvo šírenia covid-19 - v snahe o to, aby sme mohli aspoň núdzovo sláviť.
Martin Kramara tu
"Keď nový koronavírus pominie, skončia sa aj núdzové opatrenia. A obnoví sa tak povinnosť účasti na nedeľných bohoslužbách, ako aj pravidlo prijímania do úst alebo do rúk tam, kde je to schválené, prípadne len do úst tam, kde iný spôsob pred ochorením COVID-19 schválený nebol," podotkol Kramara. Ako doplnil, KBS dovolením podávať prijímanie do rúk nemienila a zatiaľ ani nemieni meniť zaužívanú pastoračnú prax....
tu
Odpovedá hovorca KBS Martin Kramara
Rozhodnutie dočasne umožniť rozdávanie svätého prijímania do rúk urobili biskupi na plenárnom zasadaní KBS 10. marca tohto roku. Dôvodom bolo riziko ohrozenia života a zdravia veriacich pre koronavírus.....
Pastoračná múdrosť
Bolo dočasne nevyhnutné, aby sme všetci v záujme ochrany zdravia prijímali do rúk. Väčšina kňazov a veriacich túto skutočnosť prijala s porozumením. Žiaľ, vyskytli sa aj ťažkosti.....
Čo sa týka otázky, či alternatíva podávania svätého prijímania do rúk zostane aj po skončení koronakrízy: táto vec je na rozhodnutí slovenských biskupov, ktorí zvážia pastoračné okolnosti a môžu o tom hlasovať. Samozrejme, ich rozhodovanie potom ešte podlieha odobreniu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Táto otázka môže byť vecou najbližších mesiacov.
Zatiaľ však platí, že sväté prijímanie sa dočasne podáva do rúk. .....
tu
Bratislava 28. februára (TK KBS) Slovenskí biskupi rozhodli, že možnosť pristupovať k rozdávaniu svätého prijímania do rúk zostane zachovaná aj po skončení pandemickej situácie....
V situácii pandémie sa kvôli ochrane zdravia veriacich dočasne pristúpilo k rozdávaniu svätého prijímania do rúk. Po dôkladnom zvážení okolností a súčasnej cirkevnej praxe sa slovenskí biskupi rozhodli, že táto možnosť zostane zachovaná aj do budúcna.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila toto rozhodnutie Konferencie biskupov Slovenska. Prijímať Eucharistiu do rúk bude preto možné aj po skončení pandemickej situácie. Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne. ..... tu
Po dôkladnom a opakovanom uisťovaní o dočasnosti prijímania Eucharistie na ruku, biskupi veriacim vypálili rybník a vybavili prijímanie na ruku natrvalo. Nuž pastoračná múdrosť, ako vraví Kramara. Rovnako pastoračne múdri boli aj americkí biskupi, ktorí takúto vymoženosť vybavili svojim veriacim už v roku 1977. Každá vec má svoju príčinu, učil kedysi Aristoteles a to sa dá obrátiť, že každá príčina má svoj následok. Aký bol následok prijímania na ruku v USA (spolu s mizernou katechézou, úbohou liturgiou a inými prejavmi neúcty k Eucharistii) ?
Podľa Pew Research Center 69 percent ľudí, ktorí sa označujú za katolíkov, uviedlo, že chlieb a víno prijímané počas svätej omše sú „symbolmi tela a krvi Ježiša Krista“.
Zatiaľ čo 31 percent uviedlo, že verí v to, že „počas katolíckej svätej omše sa chlieb a víno stávajú skutočným Ježišovým telom a krvou“.
V skupine 69 percent neveriacich v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii sú tieto podskupiny: 22 percent pozná učenie Cirkvi o transsubstanciácii (ale ho odmieta); 43 percent je presvedčených, že Cirkev učí, že chlieb a víno sú iba symbolmi Kristovho tela a krvi; 4 percentá nepoznajú učenie Cirkvi, zatiaľ čo 1 percento neodpovedalo.
Viera v skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii je medzi praktizujúcimi katolíkmi (navštevujú omšu najmenej raz týždenne) viac ako dvakrát väčšia ako medzi ostatnými katolíkmi.
Avšak aj v tejto skupine vyše tretina praktizujúcich veriacich považuje chlieb a víno iba za symboly Kristovho tela a krvi.
Najhorší stav je medzi katolíkmi mladšími ako 40 rokov, z ktorých iba 26 percent verí v transsubstanciáciu, a medzi španielskymi hovoriacimi katolíkmi, kde je to iba 24 percent, hoci veľká väčšina z nich vie o cirkevnom učení v otázke Eucharistie.
Katolíci v USA neveria v Eucharistiu
Nuž, mizernú katechézu, úboho slúženú liturgiu a všetky prejavy eucharistickej neúcty, najnovšie vrátane prijímania na ruku máme aj u nás. Ako dlho bude trvať, kým viera v skutočnú prítomnosť klesne na amerických 31 percent? Je v dobe všeobecného úpadku znakom pastoračnej múdrosti, o ktorej píše Kramara, ísť s davom a rúcať všetko, čo otcovia stáročia budovali? Na koho zvalíte vinu, páni biskupi, keď sa na Slovensku stratí aj ten zvyšok katolíkov? Na rigidných tradicionalistov? Na dezinformačné weby? Na kritikov II. vatikánskeho koncilu? Kľudne, Pán však pri poslednom súde bude od vás, pastieri a učitelia, bude od vás žiadať účty za každú dušu, ktorú vám zveril. A čo mu odpoviete?
Komentář Eleison DCCLXIII – Přehled ničemů (2022)
Tikkun Olam
Tikkun Olam je judaistický koncept, ktorý reprezentuje názor, že židia nesú zodpovednosť nie len za seba samých, za ich vlastný morálny a materiálny rozvoj, ale nesú zodpovednosť za dobro a blaho celého sveta. V Mišne je tento koncept predkladaný v nerozvinutom a legalistickom zmysle. Tikkun znamená nápravu, opravu, zlepšenie či prípravu sveta prostredníctvom praktických zákonných noriem a predpisov, ktoré majú zlepšiť spoločenské pomery vo svete. V priebehu času však tento koncept nadobudol širší, viac eschatologický význam. Orol synagógy a pomerne preceňovaný talmudský znalec Maimonides chápe tikkun všezahrnujúco, od znalosti Tóry, cez osobné mravné zrenie, až po plnenie príkazov Talmudu a vykonávanie jurisdikčnej spravodlivosti. Iný rozmer získal Tikkun v učení významného kabalistu, Izáka Luriu. Tikkun je rituálny úkon. Boh uzatvoril svetlo svojej múdrosti, dobroty a bytia do obrovských nádob. Tieto boli rozbité a iskričky božieho svetla boli uzväznené vo svete. Pomocou modlitby, kontemplácie rozličných aspektov božstva a rôznych mystických úkonov, ktoré sa tieto iskry vyslobodia a spoja s božou esenciou. Toto oslobodenie môžu vykonať iba ľudské bytosti tým, že seaparujú zo stvoreného sveta to, čo je božské a sväté. Tým hmotný svet príde o svoju vlastnú existenciu a tým sa všetko vráti k jednote s Bohom, ktorá bola pred tým, ako boli rozbité nádoby so svetlom.
A túto nápravu, podľa kabaly dokážu uskutočniť práve židia. Niektorí tvrdili, že bude stačiť, aby všetci ľudia uznali Tóru židovskú jedinečnosť vo vzťahu k Bohu, iní tvrdili, že k tomu bude treba nie len Tóra, ale aj prijatie celého kabalistického etického systému. V oboch prípadoch však oprava sveta prichádza iba a len skrze činnosť človeka.
Koncept tikkun olam ma ďalekosiahle dôsledky. Podiel židov v avantgarde kultúrnej vojny, vo všetkých progresívnych vymoženostiach moderného sveta (pornografia, potraty, sexuálna revolúcia, LGBTI, marxizmus, atď), ktorý mnohonásobne prekračuje ich podiel v populácii je dôsledkom toho, že pre veľa z nich tikkun znamená, povinnosť nie len napraviť svoju vlastnú židovskú spoločnosť, ale že musia napraviť, svojimi ideami celý svet. A táto povinnosť sa týka nie len sociálnej, ale aj kultúrnej, hospodárskej, etickej, politickej a náboženskej oblasti. Jestvuje interný spor, či táto náprava má byť hnaná liberálnymi, alebo konzervatívnymi ideami, eschatologické nadšenie, ktoré židom nikdy nechýbalo však presadilo liberálny prúd.
Tieto myšlienky sú chytľavé a nie len židovské spirituálne celebrity z nich čerpajú. Dosiahnuť svätosť, teda nápravu poškodeného seba a tak i sveta je treba, podľa ústrednej idey Opus Dei, na platforme plenia si povinností a obyčajnej každodennej práce všedného dňa.
„Buďte napodobňovateľmi Boha, pokorne, ale horlivo spolupracujte na Božom zámere napraviť, čo je zlomené, zachrániť, čo sa stratilo, priviesť späť do poriadku to, čo hriešny človek uviedol do neporiadku, viesť k svojmu cieľu to, čo zablúdilo, znovu nastoliť božskú rovnováhu celého stvorenia. (Josemaria Escriva, Ísť s Kristom, 65)
opusdei.org/art.php?w=32&p=7403
Pripomeňme čitateľom, že podľa rabínskej tradície sú ľuďmi len „Židia“ a že zvláštna doktrína Escrivu o účasti na stvorení a oprave polámaného sveta má svoju zvláštnu paralelu v kabale:
... zatiaľ čo Boh obsahuje všetko tým, že je Stvoriteľom a Pôvodcom, v ktorom je všetko zakorenené a všetka sila je skrytá, úlohou človeka je dokončiť tento proces tým, že je činiteľom, prostredníctvom ktorého sa všetky sily stvorenia plne aktivujú a prejavia . To, čo v Bohu existuje, sa rozvíja a odkrýva v človeku. Kľúčové formulácie tohto pohľadu možno nájsť už v kabale z Gerony a v knihe Zohar. Človek je zdokonaľujúcim činiteľom v štruktúre kozmu; ako všetky ostatné stvorené bytosti, len viac... Hoci [Adamova] pôvodná harmónia bola narušená jeho hriechom, jeho hlavným poslaním zostalo priniesť tikkun alebo obnovu tohto sveta...
Gnostický charakter tejto kozmogónie nemožno poprieť, hoci podrobný spôsob, akým je vypracovaná, čerpá výlučne z interných židovských zdrojov...
Zároveň, popri tomto gnostickom pohľade, nachádzame najúžasnejšiu tendenciu spôsob kontemplatívneho myslenia, ktorý možno nazvať „dialektický“ v tom najužšom zmysle slova, ako ho použil Hegel.
(Encyclopaedia Judaica, "Kabbalah")
Rabín Angel Kreiman, medzinárodný viceprezident Svetovej rady synagóg, nedávno vystúpil na kongrese v Ríme s príhovorom na tému : Josemaria Escriva.
„Mnohé z konceptov Josemaria Escrivu pripomínajú talmudskú tradíciu a odhaľujú jeho hlboké znalosti židovského sveta, ako aj jeho vášnivú lásku, ako často opakoval, k dvom Židom, Ježišovi a Márii,“ povedal rabín Kreiman. „Navyše to, čo najviac pripodobňuje (Escrivovo) učenie k judaizmu, je povolanie človeka slúžiť Bohu prostredníctvom tvorivej práce, zdokonaľovania stvorenia [kabalistická doktrína, Tikkun Olam – „oprava sveta“] každý deň prostredníctvom zdokonaľovania práce. "...
Rabín, ktorý je spolupracovníkom Opus Dei, povedal, že chce prejaviť svoju osobitnú náklonnosť k organizácii založenej Josemaria Escrivom. „Členovia Opus Dei mi pomáhali hneď od začiatku môjho [rabínskeho] seminárneho štúdia vytrvať v mojom [rabínskom] povolaní,“ povedal, „a tiež som ich videl robiť to s inými rabínmi, za čo som hlboko vďačný."
Opus Dei - Centennial - Rabbi Angel Kreiman Links Escriva's Teaching on Work to the Talmudic Tradition
Ten istý, Angel Kreiman, v októbri 2005 oznámil, že „Štyridsať rokov po „Nostra Aetate“ vstupujeme do zasľúbenej zeme, v ktorej bude teologickým základom pre kázanie katolíckych biskupov a kňazov bude učenie Ježišovho judaizmu, judaizmus Petra a Pavla, apoštolov, a židovský život prvých kresťanov.“
Odhliadnuc od faktu, že judaizmus, ktorý spomína rabín Kreiman, nie je náuka Ježiša Krista, ani Petra a Pavla, lebo títo traja učili, že Ježiš je Boh a Mesiáš a položili za to život. Judaizmus je doktrína, ktorá explicitne odmieta Ježiša Krista a jeho mesiášsky nárok a preto sa musíme spýtať, čo je to za „zasľúbenú zem“, o ktorej rabín Kreiman verí, že do nej vstupujeme a kto ju komu prisľúbil?
Rabín ďalej hovorí:
"Podpora, ktorú judaizmu dáva Katolícka cirkev, nie je rovnaká ako podpora jednej krajiny druhou, založená na materiálnej moci. Kresťanská podpora judaizmu je náboženskou duchovnou silou" ...
"Vzťahy medzi Židmi a katolíkmi, ako aj vzťahy medzi Svätou stolicou a Izraelom sa tak výrazne zlepšili. Na kresťanskej strane si myslím, že jediným obmedzením bolo, že sa dialóg so Židmi označoval za dôležitý, ale nie naliehavý. Dnes je jasné, že dialóg so Židmi nie je len možnosť, ale je to povinnosť. Katolíci musia prijať židovský národ ako svojho niekdajšieho spojenca...."
"Pre úzkostlivých rabínov je zas čas prijať myšlienku, že Cirkev nie je nepriateľom Izraela, ale jeho najlepším spojencom" ...
"... nejde len o tvrdenie, že kresťania a židia sú priatelia, že židia nie sú vinní z bohovraždy; treba povedať, že judaizmus a kresťanstvo sú základom boja proti pohanstvu."
zenit.org/english/visualizza.phtml?sid=79209
Rabín Marvin Heir prednášal kabalistickú doktrínu Tikkun Olam v roku 2005 v prítomnosti Benedikta XVI. vo Vatikáne:
"Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zjednotili tie stany spravodlivých a spravodlivých, aby sme splnili svoj diel na 'Tikun Olam', aby sme mohli obnoviť rovnováhu a vrátiť sa k nášmu Stvoriteľovi a veľkolepému svetu, ktorý zamýšľal."
zenit.org/article-14540?l=english
Je bezpochyby pekné, ak vyznavači kontradiktórnych náboženstiev, ako je katolícke kresťanstvo a judaizmus, dokážu koexistovať bez toho, aby si navzájom nerozbíjali hlavy a ani nespôsobovali inakšiu nespravodlivosť, ale je otázne aké dobro vôbec môže povstať z jednostranného ustupovania a akceptovania protivníka, ktoré v doktrinálnej oblasti Katolícka cirkev už niekoľko desaťročí horlivo praktikuje.
Ako ilustráciu možno uviesť aféru, ktorú rozvíril v roku 2018 článok teológa Michaela Böhnkeho z Wuppertalu. V septembrovom čísle nemeckého mesačníka Herder Korrespondenz Böhnke nesúhlasne komentoval výroky Benedikta XVI týkajúce sa vzťahu medzi Židmi a kresťanmi. Böhnke tvrdil, že Benedikt XVI. v článku pre teologický časopis Communio preukázal "problematické chápanie judaizmu".
Joseph Ratzinger reagoval veľkou apológiou seba samého, v ktorej tvrdí, že judaizmus a kresťanstvo, sú „dva spôsoby výkladu Písma“. Pre kresťanov sú sľuby dané Izraelu nádejou Cirkvi a „tí, ktorí ich dodržiavajú, v žiadnom prípade nespochybňujú základy židovsko-kresťanského dialógu“. Benedikt sa vo svojej reakcii zaoberal aj chúlostivou otázkou „misie“ k Židom; teda otázkou, či má Cirkev ohlasovať Židom radostnú zvesť o Kristovi. Benedikt napísal: „Misia k Židom sa nepredpokladá a nie je potrebná. Zároveň je pravdou, že Kristus dal svojim učeníkom poslanie pre všetky národy a všetky kultúry. Z tohto dôvodu Benedikt tvrdí, že „misionársky mandát je univerzálny – s jednou výnimkou: misia k Židom nebola predvídaná a nebola potrebná, pretože oni jediní spomedzi všetkých národov poznali ‚neznámeho Boha‘.
Nie je zrejmé, na základe čoho bývalý pápež uzatvára, že nie je potrebná misia k židom. Snáď na rovnako otáznom tvrdení Jána Pavla II, že Stará zmluva nebola nikdy odvolaná? Žiaden z pápežov minulosti, svätým Petrom počínajúc nenahliadal obrátenie Židov takýmto spôsobom. Obrátenie ich vlastného národa na katolícku vieru im ležalo na srdci, pretože chápali to, čo ich Kristus naučil - kto sa nenarodí z vody a z Ducha, nebude mať život večný. Spása židovského národa - a to to je naozajstný Tikkun Olam, skutočná oprava sveta - vedie cez prijatie Krista. Preto je misia k Židom nie len potrebná, je nutná a kým sa Cirkev nepreberie a nezačne opäť pracovať na obrátení Židov, tak celý ten dialóg a podpora, o ktorej hovorí rabín Kreiman, bude na škodu i Židom i Cirkvi.
Dielňa svätého Jozefa
Toto rozhodnutie však nepovažuje za stále a keď koronavírus pominie, skončia sa podľa neho aj núdzové opatrenia. „Obnoví sa tak povinnosť účasti na nedeľných bohoslužbách, ako aj pravidlo prijímania do úst alebo do rúk, tam, kde je to schválené, prípadne len do úst, tam, kde iný spôsob pred ochorením Covid-19 schválený nebol,“ ozrejmil hovorca KBS.... tu
Aby sme to zhrnuli: KBS dovolením podávať prijímanie do rúk nemienila a zatiaľ ani nemieni meniť zaužívanú pastoračnú prax. Biskupi ním, po porade s lekármi a epidemiológmi, urgentne odpovedali na nebezpečenstvo šírenia covid-19 - v snahe o to, aby sme mohli aspoň núdzovo sláviť.
Martin Kramara tu
"Keď nový koronavírus pominie, skončia sa aj núdzové opatrenia. A obnoví sa tak povinnosť účasti na nedeľných bohoslužbách, ako aj pravidlo prijímania do úst alebo do rúk tam, kde je to schválené, prípadne len do úst tam, kde iný spôsob pred ochorením COVID-19 schválený nebol," podotkol Kramara. Ako doplnil, KBS dovolením podávať prijímanie do rúk nemienila a zatiaľ ani nemieni meniť zaužívanú pastoračnú prax....
tu
Odpovedá hovorca KBS Martin Kramara
Rozhodnutie dočasne umožniť rozdávanie svätého prijímania do rúk urobili biskupi na plenárnom zasadaní KBS 10. marca tohto roku. Dôvodom bolo riziko ohrozenia života a zdravia veriacich pre koronavírus.....
Pastoračná múdrosť
Bolo dočasne nevyhnutné, aby sme všetci v záujme ochrany zdravia prijímali do rúk. Väčšina kňazov a veriacich túto skutočnosť prijala s porozumením. Žiaľ, vyskytli sa aj ťažkosti.....
Čo sa týka otázky, či alternatíva podávania svätého prijímania do rúk zostane aj po skončení koronakrízy: táto vec je na rozhodnutí slovenských biskupov, ktorí zvážia pastoračné okolnosti a môžu o tom hlasovať. Samozrejme, ich rozhodovanie potom ešte podlieha odobreniu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Táto otázka môže byť vecou najbližších mesiacov.
Zatiaľ však platí, že sväté prijímanie sa dočasne podáva do rúk. .....
tu
Bratislava 28. februára (TK KBS) Slovenskí biskupi rozhodli, že možnosť pristupovať k rozdávaniu svätého prijímania do rúk zostane zachovaná aj po skončení pandemickej situácie....
V situácii pandémie sa kvôli ochrane zdravia veriacich dočasne pristúpilo k rozdávaniu svätého prijímania do rúk. Po dôkladnom zvážení okolností a súčasnej cirkevnej praxe sa slovenskí biskupi rozhodli, že táto možnosť zostane zachovaná aj do budúcna.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila toto rozhodnutie Konferencie biskupov Slovenska. Prijímať Eucharistiu do rúk bude preto možné aj po skončení pandemickej situácie. Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne. ..... tu
Po dôkladnom a opakovanom uisťovaní o dočasnosti prijímania Eucharistie na ruku, biskupi veriacim vypálili rybník a vybavili prijímanie na ruku natrvalo. Nuž pastoračná múdrosť, ako vraví Kramara. Rovnako pastoračne múdri boli aj americkí biskupi, ktorí takúto vymoženosť vybavili svojim veriacim už v roku 1977. Každá vec má svoju príčinu, učil kedysi Aristoteles a to sa dá obrátiť, že každá príčina má svoj následok. Aký bol následok prijímania na ruku v USA (spolu s mizernou katechézou, úbohou liturgiou a inými prejavmi neúcty k Eucharistii) ?
Podľa Pew Research Center 69 percent ľudí, ktorí sa označujú za katolíkov, uviedlo, že chlieb a víno prijímané počas svätej omše sú „symbolmi tela a krvi Ježiša Krista“.
Zatiaľ čo 31 percent uviedlo, že verí v to, že „počas katolíckej svätej omše sa chlieb a víno stávajú skutočným Ježišovým telom a krvou“.
V skupine 69 percent neveriacich v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii sú tieto podskupiny: 22 percent pozná učenie Cirkvi o transsubstanciácii (ale ho odmieta); 43 percent je presvedčených, že Cirkev učí, že chlieb a víno sú iba symbolmi Kristovho tela a krvi; 4 percentá nepoznajú učenie Cirkvi, zatiaľ čo 1 percento neodpovedalo.
Viera v skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii je medzi praktizujúcimi katolíkmi (navštevujú omšu najmenej raz týždenne) viac ako dvakrát väčšia ako medzi ostatnými katolíkmi.
Avšak aj v tejto skupine vyše tretina praktizujúcich veriacich považuje chlieb a víno iba za symboly Kristovho tela a krvi.
Najhorší stav je medzi katolíkmi mladšími ako 40 rokov, z ktorých iba 26 percent verí v transsubstanciáciu, a medzi španielskymi hovoriacimi katolíkmi, kde je to iba 24 percent, hoci veľká väčšina z nich vie o cirkevnom učení v otázke Eucharistie.
Katolíci v USA neveria v Eucharistiu
Nuž, mizernú katechézu, úboho slúženú liturgiu a všetky prejavy eucharistickej neúcty, najnovšie vrátane prijímania na ruku máme aj u nás. Ako dlho bude trvať, kým viera v skutočnú prítomnosť klesne na amerických 31 percent? Je v dobe všeobecného úpadku znakom pastoračnej múdrosti, o ktorej píše Kramara, ísť s davom a rúcať všetko, čo otcovia stáročia budovali? Na koho zvalíte vinu, páni biskupi, keď sa na Slovensku stratí aj ten zvyšok katolíkov? Na rigidných tradicionalistov? Na dezinformačné weby? Na kritikov II. vatikánskeho koncilu? Kľudne, Pán však pri poslednom súde bude od vás, pastieri a učitelia, bude od vás žiadať účty za každú dušu, ktorú vám zveril. A čo mu odpoviete?
Komentář Eleison DCCLXIII – Přehled ničemů (2022)
Tikkun Olam
Tikkun Olam je judaistický koncept, ktorý reprezentuje názor, že židia nesú zodpovednosť nie len za seba samých, za ich vlastný morálny a materiálny rozvoj, ale nesú zodpovednosť za dobro a blaho celého sveta. V Mišne je tento koncept predkladaný v nerozvinutom a legalistickom zmysle. Tikkun znamená nápravu, opravu, zlepšenie či prípravu sveta prostredníctvom praktických zákonných noriem a predpisov, ktoré majú zlepšiť spoločenské pomery vo svete. V priebehu času však tento koncept nadobudol širší, viac eschatologický význam. Orol synagógy a pomerne preceňovaný talmudský znalec Maimonides chápe tikkun všezahrnujúco, od znalosti Tóry, cez osobné mravné zrenie, až po plnenie príkazov Talmudu a vykonávanie jurisdikčnej spravodlivosti. Iný rozmer získal Tikkun v učení významného kabalistu, Izáka Luriu. Tikkun je rituálny úkon. Boh uzatvoril svetlo svojej múdrosti, dobroty a bytia do obrovských nádob. Tieto boli rozbité a iskričky božieho svetla boli uzväznené vo svete. Pomocou modlitby, kontemplácie rozličných aspektov božstva a rôznych mystických úkonov, ktoré sa tieto iskry vyslobodia a spoja s božou esenciou. Toto oslobodenie môžu vykonať iba ľudské bytosti tým, že seaparujú zo stvoreného sveta to, čo je božské a sväté. Tým hmotný svet príde o svoju vlastnú existenciu a tým sa všetko vráti k jednote s Bohom, ktorá bola pred tým, ako boli rozbité nádoby so svetlom.
A túto nápravu, podľa kabaly dokážu uskutočniť práve židia. Niektorí tvrdili, že bude stačiť, aby všetci ľudia uznali Tóru židovskú jedinečnosť vo vzťahu k Bohu, iní tvrdili, že k tomu bude treba nie len Tóra, ale aj prijatie celého kabalistického etického systému. V oboch prípadoch však oprava sveta prichádza iba a len skrze činnosť človeka.
Koncept tikkun olam ma ďalekosiahle dôsledky. Podiel židov v avantgarde kultúrnej vojny, vo všetkých progresívnych vymoženostiach moderného sveta (pornografia, potraty, sexuálna revolúcia, LGBTI, marxizmus, atď), ktorý mnohonásobne prekračuje ich podiel v populácii je dôsledkom toho, že pre veľa z nich tikkun znamená, povinnosť nie len napraviť svoju vlastnú židovskú spoločnosť, ale že musia napraviť, svojimi ideami celý svet. A táto povinnosť sa týka nie len sociálnej, ale aj kultúrnej, hospodárskej, etickej, politickej a náboženskej oblasti. Jestvuje interný spor, či táto náprava má byť hnaná liberálnymi, alebo konzervatívnymi ideami, eschatologické nadšenie, ktoré židom nikdy nechýbalo však presadilo liberálny prúd.
Tieto myšlienky sú chytľavé a nie len židovské spirituálne celebrity z nich čerpajú. Dosiahnuť svätosť, teda nápravu poškodeného seba a tak i sveta je treba, podľa ústrednej idey Opus Dei, na platforme plenia si povinností a obyčajnej každodennej práce všedného dňa.
„Buďte napodobňovateľmi Boha, pokorne, ale horlivo spolupracujte na Božom zámere napraviť, čo je zlomené, zachrániť, čo sa stratilo, priviesť späť do poriadku to, čo hriešny človek uviedol do neporiadku, viesť k svojmu cieľu to, čo zablúdilo, znovu nastoliť božskú rovnováhu celého stvorenia. (Josemaria Escriva, Ísť s Kristom, 65)
opusdei.org/art.php?w=32&p=7403
Pripomeňme čitateľom, že podľa rabínskej tradície sú ľuďmi len „Židia“ a že zvláštna doktrína Escrivu o účasti na stvorení a oprave polámaného sveta má svoju zvláštnu paralelu v kabale:
... zatiaľ čo Boh obsahuje všetko tým, že je Stvoriteľom a Pôvodcom, v ktorom je všetko zakorenené a všetka sila je skrytá, úlohou človeka je dokončiť tento proces tým, že je činiteľom, prostredníctvom ktorého sa všetky sily stvorenia plne aktivujú a prejavia . To, čo v Bohu existuje, sa rozvíja a odkrýva v človeku. Kľúčové formulácie tohto pohľadu možno nájsť už v kabale z Gerony a v knihe Zohar. Človek je zdokonaľujúcim činiteľom v štruktúre kozmu; ako všetky ostatné stvorené bytosti, len viac... Hoci [Adamova] pôvodná harmónia bola narušená jeho hriechom, jeho hlavným poslaním zostalo priniesť tikkun alebo obnovu tohto sveta...
Gnostický charakter tejto kozmogónie nemožno poprieť, hoci podrobný spôsob, akým je vypracovaná, čerpá výlučne z interných židovských zdrojov...
Zároveň, popri tomto gnostickom pohľade, nachádzame najúžasnejšiu tendenciu spôsob kontemplatívneho myslenia, ktorý možno nazvať „dialektický“ v tom najužšom zmysle slova, ako ho použil Hegel.
(Encyclopaedia Judaica, "Kabbalah")
Rabín Angel Kreiman, medzinárodný viceprezident Svetovej rady synagóg, nedávno vystúpil na kongrese v Ríme s príhovorom na tému : Josemaria Escriva.
„Mnohé z konceptov Josemaria Escrivu pripomínajú talmudskú tradíciu a odhaľujú jeho hlboké znalosti židovského sveta, ako aj jeho vášnivú lásku, ako často opakoval, k dvom Židom, Ježišovi a Márii,“ povedal rabín Kreiman. „Navyše to, čo najviac pripodobňuje (Escrivovo) učenie k judaizmu, je povolanie človeka slúžiť Bohu prostredníctvom tvorivej práce, zdokonaľovania stvorenia [kabalistická doktrína, Tikkun Olam – „oprava sveta“] každý deň prostredníctvom zdokonaľovania práce. "...
Rabín, ktorý je spolupracovníkom Opus Dei, povedal, že chce prejaviť svoju osobitnú náklonnosť k organizácii založenej Josemaria Escrivom. „Členovia Opus Dei mi pomáhali hneď od začiatku môjho [rabínskeho] seminárneho štúdia vytrvať v mojom [rabínskom] povolaní,“ povedal, „a tiež som ich videl robiť to s inými rabínmi, za čo som hlboko vďačný."
Opus Dei - Centennial - Rabbi Angel Kreiman Links Escriva's Teaching on Work to the Talmudic Tradition
Ten istý, Angel Kreiman, v októbri 2005 oznámil, že „Štyridsať rokov po „Nostra Aetate“ vstupujeme do zasľúbenej zeme, v ktorej bude teologickým základom pre kázanie katolíckych biskupov a kňazov bude učenie Ježišovho judaizmu, judaizmus Petra a Pavla, apoštolov, a židovský život prvých kresťanov.“
Odhliadnuc od faktu, že judaizmus, ktorý spomína rabín Kreiman, nie je náuka Ježiša Krista, ani Petra a Pavla, lebo títo traja učili, že Ježiš je Boh a Mesiáš a položili za to život. Judaizmus je doktrína, ktorá explicitne odmieta Ježiša Krista a jeho mesiášsky nárok a preto sa musíme spýtať, čo je to za „zasľúbenú zem“, o ktorej rabín Kreiman verí, že do nej vstupujeme a kto ju komu prisľúbil?
Rabín ďalej hovorí:
"Podpora, ktorú judaizmu dáva Katolícka cirkev, nie je rovnaká ako podpora jednej krajiny druhou, založená na materiálnej moci. Kresťanská podpora judaizmu je náboženskou duchovnou silou" ...
"Vzťahy medzi Židmi a katolíkmi, ako aj vzťahy medzi Svätou stolicou a Izraelom sa tak výrazne zlepšili. Na kresťanskej strane si myslím, že jediným obmedzením bolo, že sa dialóg so Židmi označoval za dôležitý, ale nie naliehavý. Dnes je jasné, že dialóg so Židmi nie je len možnosť, ale je to povinnosť. Katolíci musia prijať židovský národ ako svojho niekdajšieho spojenca...."
"Pre úzkostlivých rabínov je zas čas prijať myšlienku, že Cirkev nie je nepriateľom Izraela, ale jeho najlepším spojencom" ...
"... nejde len o tvrdenie, že kresťania a židia sú priatelia, že židia nie sú vinní z bohovraždy; treba povedať, že judaizmus a kresťanstvo sú základom boja proti pohanstvu."
zenit.org/english/visualizza.phtml?sid=79209
Rabín Marvin Heir prednášal kabalistickú doktrínu Tikkun Olam v roku 2005 v prítomnosti Benedikta XVI. vo Vatikáne:
"Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zjednotili tie stany spravodlivých a spravodlivých, aby sme splnili svoj diel na 'Tikun Olam', aby sme mohli obnoviť rovnováhu a vrátiť sa k nášmu Stvoriteľovi a veľkolepému svetu, ktorý zamýšľal."
zenit.org/article-14540?l=english
Je bezpochyby pekné, ak vyznavači kontradiktórnych náboženstiev, ako je katolícke kresťanstvo a judaizmus, dokážu koexistovať bez toho, aby si navzájom nerozbíjali hlavy a ani nespôsobovali inakšiu nespravodlivosť, ale je otázne aké dobro vôbec môže povstať z jednostranného ustupovania a akceptovania protivníka, ktoré v doktrinálnej oblasti Katolícka cirkev už niekoľko desaťročí horlivo praktikuje.
Ako ilustráciu možno uviesť aféru, ktorú rozvíril v roku 2018 článok teológa Michaela Böhnkeho z Wuppertalu. V septembrovom čísle nemeckého mesačníka Herder Korrespondenz Böhnke nesúhlasne komentoval výroky Benedikta XVI týkajúce sa vzťahu medzi Židmi a kresťanmi. Böhnke tvrdil, že Benedikt XVI. v článku pre teologický časopis Communio preukázal "problematické chápanie judaizmu".
Joseph Ratzinger reagoval veľkou apológiou seba samého, v ktorej tvrdí, že judaizmus a kresťanstvo, sú „dva spôsoby výkladu Písma“. Pre kresťanov sú sľuby dané Izraelu nádejou Cirkvi a „tí, ktorí ich dodržiavajú, v žiadnom prípade nespochybňujú základy židovsko-kresťanského dialógu“. Benedikt sa vo svojej reakcii zaoberal aj chúlostivou otázkou „misie“ k Židom; teda otázkou, či má Cirkev ohlasovať Židom radostnú zvesť o Kristovi. Benedikt napísal: „Misia k Židom sa nepredpokladá a nie je potrebná. Zároveň je pravdou, že Kristus dal svojim učeníkom poslanie pre všetky národy a všetky kultúry. Z tohto dôvodu Benedikt tvrdí, že „misionársky mandát je univerzálny – s jednou výnimkou: misia k Židom nebola predvídaná a nebola potrebná, pretože oni jediní spomedzi všetkých národov poznali ‚neznámeho Boha‘.
Nie je zrejmé, na základe čoho bývalý pápež uzatvára, že nie je potrebná misia k židom. Snáď na rovnako otáznom tvrdení Jána Pavla II, že Stará zmluva nebola nikdy odvolaná? Žiaden z pápežov minulosti, svätým Petrom počínajúc nenahliadal obrátenie Židov takýmto spôsobom. Obrátenie ich vlastného národa na katolícku vieru im ležalo na srdci, pretože chápali to, čo ich Kristus naučil - kto sa nenarodí z vody a z Ducha, nebude mať život večný. Spása židovského národa - a to to je naozajstný Tikkun Olam, skutočná oprava sveta - vedie cez prijatie Krista. Preto je misia k Židom nie len potrebná, je nutná a kým sa Cirkev nepreberie a nezačne opäť pracovať na obrátení Židov, tak celý ten dialóg a podpora, o ktorej hovorí rabín Kreiman, bude na škodu i Židom i Cirkvi.
Dielňa svätého Jozefa
