Maria Valtorta: Evanjelium, ako mi bylo odhalené 232.
28. júl 1945
1 Potom Ježiš zíde do kuchyne a keď vidí, že Ján práve ide k studni, radšej ide s ním, než by mal zostať v horúcej a zadymenej kuchyni. A nechá Petra čistiť ryby, ktoré práve priniesli Zebedejovi pomocníci Učiteľovi a apoštolom na večeru.
Nejdú k prameňu vody, ktorý je na kraji obce, ale k tomu na námestí, kam vodu určite privádzajú z pekného a výdatného prameňa, vytekajúceho z horského svahu pri jazere. Na námestí je ako zvyčajne navečer húf ľudí z palestínskych osád. Ženy s amforami, hrajúce sa deti, muži, čo debatujú o obchodoch alebo... o miestnych klebetách. Prechádzajú tadiaľ aj farizeji, obklopení sluhami alebo zákazníkmi, smerujúci do bohatých domov. Ľudia ustupujú, aby mohli prejsť, a úctivo ich zdravia. No len čo prejdú, od srdca im zlorečia a rozprávajú o ich najnovšej svojvôli a úžere.
2 V rohu námestia sa Matúš rozpráva so svojimi starými priateľmi, na čo pohŕdavo a nahlas povie farizej Uriáš: „Slávne obrátenia! Sklon k hriechu zostane a poznať to z priateľstiev, ktoré pretrvávajú. Ach, ach!"
Na čo sa Matúš obráti a dotknuto odpovie: „Pretrvávajú, aby som ich obrátil."
„Netreba! Stačí tvoj Učiteľ. Ty sa len drž zďaleka, aby sa ti nevrátila choroba, ak si sa vôbec uzdravil."
Matúš sfialovie od úsilia, aby mu na to neodsekol. Zdrží sa a len odpovie: „Neboj sa a nedúfaj!"
„Neboj sa, že sa opäť stanem mýtnikom Lévim, a nedúfaj, že ťa napodobním a stratím tieto duše. Rozbroje a pohŕdanie prenechám tebe a tvojim priateľom. Ja napodobňujem svojho Učiteľa a stretávam sa s hriešnikmi, aby som ich priviedol k Milosti."
Uriáš by chcel čosi namietnuť, ale prichádza ďalší farizej, starý Héli, a vraví: „Len si nešpiň svoju čistotu a neznečisťuj ústa, priateľu. Poď so mnou." Vezme Uriáša pod pazuchu a odvádza ho k svojmu domu.
3 Medzitým sa ľudia ešte viac natlačili k Ježišovi. Medzi deťmi, ktoré sa tlačia vpredu, sú i súrodenci, Jana a Tobiolo, ktorí sa dávnejšie hádali kvôli figám.
* Pozri v (2) 97.1.*
Teraz šmátrajú rúčkami po vysokej Ježišovej postave, aby upútali jeho pozornosť, a hovoria: „Počuj, počuj. Aj dnes sme boli dobrí, vieš? Vôbec sme neplakali. Ani sme sa z lásky k tebe nesprávali neúctivo. Pobozkáš nás?"
„Tak ste teda boli dobrí? A z lásky ku mne? Akú radosť mi robíte! Tak tu je môj bozk. A zajtra buďte ešte lepší."
Je tu aj Jakub, chlapček, ktorý nosil Ježišovi každú sobotu tašku od Matúša. Vraví: „Lévi mi už nič nedáva pre Pánových chudobných, ale ja som si odložil všetky drobné, čo dostanem, keď som dobrý, a teraz ti ich dám. Dáš ich chudobným za môjho dedka?"
„Samozrejme. Čo je dedkovi?"
„Už nechodí. Je veľmi starý a nohy ho už neposlúchajú."
„Je ti to ľúto?"
„Áno, lebo bol mojím učiteľom, keď sme išli cez polia. Povedal mi veľa vecí! Naučil ma milovať Pána. Aj teraz mi hovorí o Jóbovi a ukazuje mi hviezdy na nebi, ale zo svojho kresla... Prv to bolo krajšie."
„Prídem k tvojmu dedkovi zajtra. Si rád?"
A Jakuba nahradí Benjamín, nie ten z Magdaly, ale Benjamín z Kafarnauma, ten z dávneho videnia.
* Videnie zo 7. marca 1944, ktoré je začlenené v kapitole (5) 352.*
Prišiel na námestie spolu s matkou a keď zbadá Ježiša, pustí sa matkinej ruky a s krikom, čo sa podobá na štebot lastovičky uprostred kŕdľa, sa priženie k nemu, objíma mu kolená a vraví: „Aj mňa, aj mňa pohladkaj!"
4 V tej chvíli ide okolo farizej Šimon a okázalo sa pokloní Ježišovi. Ten mu pozdrav opätuje. Farizej sa pristaví a kým tlačiaci sa ľudia bojazlivo ustúpia, farizej povie: „A mňa by si nepohladkal?" A placho sa usmeje.
„Všetkých, ktorí ma o to poprosia. Blahoželám ti, Šimon, k tvojmu vynikajúcemu zdraviu. V Jeruzaleme mi povedali, že si bol trocha chorý."
„Áno. Veľmi. Chcel som, aby si ma uzdravil."
„Veril si, že to môžem urobiť?"
„Nikdy som o tom nepochyboval. Ale musel som sa uzdraviť sám, lebo si bol dlho preč. Kde si bol?"
„Na hraniciach Izraela. Tak som trávil dni medzi Veľkou nocou a Turícami.
„Mal si úspešnú cestu? Počul som o malomocných z Ben-Hinomu a z predmestia Siloe. Veľkolepé. Iba to? Určite nie. Ale toto vieme od kňaza Jána. Kto nie je zaujatý, verí v teba a je šťastný."
„A kto neverí, prečo je zaujatý? Čo je s ním, môj múdry Šimon?"
Farizej sa trocha rozruší... zmieta sa medzi snahou neodsudzovať mnohých svojich priateľov, ktorí sú zaujatí voči Ježišovi, a úsilím zaslúžiť si Ježišovu pochvalu. Zvíťazí túžba po pochvale a povie: „A kto nechce v teba uveriť napriek dôkazom, ktoré dávaš, je zatratený."
„Chcel by som, aby takým nebol nikto....“
„Ty áno. My neodplácame rovnakou mierou dobrotu, ktorú ty preukazuješ nám. Mnohí si ťa nezaslúžia... Ježišu, chcel by som, aby si na zajtra prijal moje pozvanie..."
„Zajtra nemôžem. Dohodnime sa o dva dni. Súhlasíš?"
„Ja vždy. Prídu... priatelia... a budeš ich musieť zniesť, ak..."
„Áno. Prídem s Jánom."
„lba s ním?"
„Ostatní majú iné úlohy. Už idú, práve sa vracajú z vidieka. Pokoj s tebou, Šimon.“
„Boh nech je s tebou, Ježiš."
Farizej odíde a Ježiš sa pripojí k apoštolom.
5 Vracajú sa domov na večeru.
No kým večerajú pečené ryby, prídu slepci, ktorí prosili Ježiša už na ceste. Teraz opakujú svoje: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"
„Choďte preč! Povedal vám zajtra, tak to bude zajtra. Nechajte ho najesť sa," napomína ich Šimon Peter.
„Nie, Šimon. Nevyháňaj ich. Taká vytrvalosť si zaslúži odmenu. Poďte sem, vy dvaja," povie slepým. Tí vojdú dnu klopkajúc palicou o podlahu i steny. „Veríte, že vám môžem vrátiť zrak?"
„Ó, áno, Pane! Prišli sme, lebo sme si istí, že môžeš."
Ježiš vstane od stola, podíde k nim, končekmi prstov sa dotkne slepých viečok, pozdvihne tvár, pomodlí sa a povie: „Nech sa vám stane, ako ste uverili." Odtiahne ruky a jednému sa pohnú nehybné viečka, lebo svetlo opäť dopadne na obnovené zreničky, a druhému sa viečka rozlepia a tam, kde mal predtým prirodzený zrast, iste spôsobený zle liečenými vredmi, už sa obnovuje dokonalý okraj viečka a ono sa dvihne a zas spustí, ako pohyb krídla.
Obaja padajú na kolená.
„Vstaňte a choďte. A dbajte, nech sa tu nik nedozvie, čo som vám urobil. Prineste do svojich miest, príbuzným a priateľom zvesť o milosti, ktorú ste dostali. Tu nie je potrebné ani vhodné pre vašu dušu o tom hovoriť. Zachovajte si ju odolnú pred zraneniami vo viere tak, ako si teraz chránite oči pred zraneniami, aby ste opäť neoslepli, keď už viete, čo je to vidieť."
6 Večera sa končí. Vystúpia na terasu, kde je trocha chladnejšie. Jazero sa trblieta vo svetle kosáčika mesiaca. Ježiš sa posadí na okraj múrika a zahľadí sa na vlniace sa strieborné jazero. Ostatní sa rozprávajú medzi sebou potichu, aby ho nerušili. No pozerajú sa naňho ako očarení.
Skutočne! Aký je krásny! Mesiac mu robí svätožiaru okolo hlavy, osvecuje jeho prísnu a zároveň pokojnú tvár a umožňuje na nej vidieť i tie najjemnejšie detaily. Hlavu má jemne zaklonenú, opretú o hrubý konár viniča, ktorý sa tadiaľ dvíha a potom sa ťahá po terase. Jeho hlboké azúrovo modré oči, ktoré majú v noci skoro ónyxovú farbu, akoby na všetko vyžarovali vlny pokoja. Občas sa zdvihnú k pokojnej oblohe posiatej hviezdami, inokedy klesnú na kopce a uprú svoj pohľad ešte nižšie na jazero. Alebo sa zahľadia na neurčitý bod a zdá sa, že sa usmievajú na niečo, čo vidia len ony. Vlasy sa mu v ľahučkom vánku jemne vlnia. Ježiš stále sedí mierne nachýlený na stranu, s rukami spustenými do lona. Biely odev zvýrazňuje jeho žiaru, ktorá je vo svite mesiaca takmer strieborná. Jeho dlhé ruky farby slonovej kosti zvýrazňujú mužskú krásu jemných prstov. I jeho tvár s vysokým čelom, rovným nosom a jemnými oválnymi lícami, ktoré predlžuje svetlomedená brada, vyzerá v tomto mesačnom svite ako zo starej slonoviny, bez ružového nádychu, ktorý vidno vo dne na jeho lícach.
„Si unavený, Učiteľ?" spýta sa Peter.
„Nie.”
„Zdáš sa mi bledý a ustarostený..."
„Premýšľal som. No nemyslím si, že by som bol bledší než zvyčajne.
7 Poďte sem... Aj vy všetci vyzeráte v mesačnom svite bledí. Zajtra pôjdete do Korozaina. Možno stretnete učeníkov. Porozprávajte sa s nimi. A dbajte, aby ste zajtra večer boli tu. Budem kázať pri potoku."
„To je krásne! Povieme to aj ľuďom v Korozaine. Keď sme sa dnes vracali, stretli sme Martu a Marcelu. Boli tu?" opýta sa Ondrej.
„Áno."
„V Magdale sa veľa rozpráva o Márii, že už nechodí von, že neusporadúva oslavy. Oddýchli sme si v dome tej ženy, kde sme boli minule. Benjamín mi povedal, že keď má chuť urobiť zle, pomyslí si na teba a. . . "
„.... a na mňa. Len to povedz, Jakub," vraví Iškariotský.
„To nepovedal."
„Ale si to myslel, keď povedal: ‚Ja nechcem byť pekný a zlý.' A pozrel krivo na mňa. Nemôže ma vystáť..."
„Bezvýznamné antipatie, Judáš. Zabudni na to," povie Ježiš.
„Áno, Učiteľ. Ale je nepríjemné, keď..."
8 Je tu Učiteľ?" zakričí z cesty nejaký hlas.
„Je tu. Ale čo chcete zasa? Nestačí vám deň, ako je dlhý? V túto dobu rušíte úbohých pútnikov? Príďte zajtra," prikazuje Peter.
„To preto, že máme so sebou posadnutého nemého človeka. A po ceste nám tri razy ušiel. Keby nie toho, prišli by sme prv. Buďte takí dobrí! Onedlho, keď sa mesiac zdvihne, bude silno revať a vyplaší dedinu. Vidíte, ako sa už vzrušuje?!"
Ježiš prejde celú terasu a vykloní sa cez múrik. Apoštoli urobia to isté. Náhrdelník tvárí sklonených ku zástupu ľudí, ktorí dvíhajú hlavy smerom k tým, čo sa k nim skláňajú. Uprostred sa zvíja a ako spútaný medveď či vlk zavýja muž so silne zviazanými zápästiami. Vrčí a zmieta sa ako zviera a akoby hľadal ktovie čo na zemi. Ale keď zodvihne oči a stretne sa s Ježišovým pohľadom, vydá zvierací, neartikulovaný rev, ozajstné zavytie, a pokúša sa utiecť. Zástup, čiže takmer všetci dospelí z Kafarnauma, vystrašene ustúpi.
„Poď pre milosrdenstvo! Chytá ho to ako predtým....“
„Už idem." Ježiš zíde rýchlo dolu a postaví sa pred nešťastníka, ktorý je rozrušený viac než kedykoľvek predtým. „Vyjdi von z neho. Chcem to!"
Zavytie prejde do jediného slova: „Pokoj!"
„Áno, pokoj. Maj pokoj teraz, keď si oslobodený."
Dav zakričí od údivu, keď vidí okamžitý prechod zo zúrivosti k tichosti, z posadnutia k oslobodeniu, z nemoty k rozprávaniu.
9 „Ako ste sa dozvedeli, že som tu?"
„V Nazarete nám povedali: ‚Je v Kafarnaume.' V Kafarnaume nám to potvrdili dvaja, ktorí povedali, že si im uzdravil oči, tu v tomto dome."
„To je pravda! To je pravda! Aj nám to povedali....," zakričia mnohí. A komentujú: „Nikdy nebolo vidieť podobné veci v Izraeli!"
„Keby mu nepomáhal Belzebul, nerobil by ich," uškľabia sa farizeji z Kafarnauma, medzi ktorými chýba Šimon.
„Pomáhal či nepomáhal, ja som uzdravený a slepci tiež. Vy by ste to nedokázali napriek vašim veľkolepým modlitbám," pohotovo odsekne uzdravený posadnutý „nemý" muž a pobozká Ježišovi šaty. Ježiš neodpovie farizejom, len prepustí zástup svojím: „Pokoj nech je s vami!", zadrží uzdraveného i jeho sprievodcov a ponúkne im nocľah v hornej izbe.
10 ...... Ježiš hovorí: „Tu vložíte podobenstvo o stratenej ovci, videnie, 23 ktoré si mala 12. augusta 1944."