Páter Michael P. Orsi: Ježiš Kristus musí byť Kráľ. Niet nijakej inej možnosti!
USA, 28.11.2023 (LifeSiteNews) – Nedávno sme ukončili liturgický rok slávnosťou Krista Kráľa.
V tejto dobe rôznorodosti, rovnosti a inklúzie sa myšlienka slávenia niečoho kráľovského môže zdať prinajlepšom zvláštna a iste nedemokratická.
Jediný kráľ, ktorý vyvoláva nejaký záujem v USA v týchto dňoch je anglický kráľ Karol III. A to pre rozruch, ktorý vyvoláva jeho márnotratný syn Harry a jeho pichľavá žena Megan Merkle. Z americkej perspektívy sa Karol zdá menej kráľovský aj kvôli dlhému čakaniu na nástupníctvo na trón.
Prečo Cirkev považuje za potrebné sláviť kráľovský aspekt Krista?
Ježiš sám zdôraznil, že jeho kráľovstvo „nie je z tohto sveta“.
Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru zaradil do liturgického kalendára v roku 1925 pápež Pius XI. Pápež pozoroval, že svet sa stáva stále viac sekularizovaný. Komunizmus zvíťazil v Rusku. Prvá svetová vojna zvrhla väčšinu kraľujúcich dynastií Európy. Kresťanstvo samotné ako všeobecný ideový systém strácalo vplyv v intelektuálnych kruhoch, ako aj v úvahách o naliehavých otázkach politických kruhov. Materializmus bol dominujúcim filozofickým názorom.
Prečo to pápež videl ako problém, ktorému treba venovať pozornosť? Veď v tej dobe Cirkev v mnohom prospievala. Ľudia chodili masovo na sväté omše. Katolícke školy boli plné. Kňazi a rehoľníci sa mali výborne. Bolo možné žiť dobrý kresťanský život aj uprostred rastúceho materialistického sekularizmu.
No pápež Pius XI. chápal, že keď sa Boha odsunie nabok – teda keď sa biblické princípy a kresťanské cnosti prestanú považovať za morálne štandardy, ktorými sa posudzujú myšlienky a skutky, tak sa ľudské bytosti odviažu a budú si robiť, čo chcú.
Inými slovami ak Kristus už nebude Kráľom, jedinou mierou dobra a zla bude moc! ...
To sa prenikavo jasne ukázalo v ateistickom Sovietskom zväze, kde všetko záviselo od kolektívnej vôle komunistickej strany. Nacisti v Nemecku a fašisti v Taliansku vykročili po podobných chodníčkoch. A výsledkom bol morálny kolaps a celosvetová katastrofa ústiaca do smrti miliónov.
Na tom nie je samozrejme nič nové. Ľudskú bytosť túžiacu po úplnej kontrole vidíme už za Adama a Evy, alebo na Babylonskej veži. Ľudstvo od počiatkov usilovalo uchvátiť božskú moc a „byť ako bohovia“
A dnes je to výslovne moderné. Možno to vidieť na tých agnostických typoch, ktorí si o sebe myslia, že sú nadnesení nad náboženskými poverami a aj na politikoch, ktorí sa pokúšajú zachovať si zdanie viery.
Bolo to očividné aj v tohoročnom vyhlásení Bieleho domu na sviatok Vďakyvzdania. Bolo naozaj pozoruhodné ako Biden pripomenul domorodcov kmeňa Wampanoag, ktorí prišli na pomoc prvým prisťahovalcom do Ameriky (the Pilgrims) a tak umožnili sláviť prvé Vďakyvzdanie. Tiež pripomenul, že si máme ceniť ľudí, ktorí veľkodušne pomáhajú iným – od učiteľov po odborárov a iných.
Pritom náš „katolícky“ prezident však absolútne nespomenul Boha, ktorému by sme mali naozaj byť vďační!
Pokles kresťanského vplyvu je očividný, keď to porovnáme s výzvou Georga Washingtona vzdávať vďaky. V r. 1789 náš prvý prezident uviedol:
„Povinnosťou všetkých národov je uznať prozreteľnosť všemohúceho Boha, poslúchať jeho vôľu, byť vďačnými za jeho dary a pokorne prosiť o jeho ochranu a priazeň....“
Ten kontrast už nemôže byť jasnejší! Na sociálnych sieťach obieha príspevok: Boh vyhlásil: ´Ja milujem ateistov, pretože oni si volia byť dobrými nie zo strachu z pekla, ale preto, že je to správna vec, ktorú treba robiť´.“
To je riadna rana pre ego neveriacich, lebo im pripisuje cnosť úplne ľudskej voľby. No je v tom závažný omyl:
Ak morálne úsudky závisia úplne do nášho vlastného intelektu, od našich preferencií, od našej vlastnej vôle, môžeme sa rozhodnúť, že hocičo je správne! A história nám ukazuje, že vydať sa touto cestou nás vystavuje nebezpečiu straty slobody, straty našich životov a prípadne aj straty našich duší!
Radšej by sme sa mali podrobiť tomu, čo je skutočne správne, transcendentne správne, pre večnosť správne – odhliadnuc od nášho názoru na vec! My musíme plniť Božiu vôľu!
Ježiš Kristus musí byť Kráľ. Niet nijakej inej možnosti!
Esej sa zakladá na homílii kňaza z Diecézy Camden v New Jersey, rev. Michaela P. Orsiho, farského vikára Farnosti sv. Agnesy v Naples, na Floride. Býva aj hosťom televízie „Action for Life TV,” , ktorá sa venuje ochrane života. Napísal mnohé publikácie a internetové príspevky. Jeho televízne vystúpenia si možno pozrieť tu: here.
V tejto dobe rôznorodosti, rovnosti a inklúzie sa myšlienka slávenia niečoho kráľovského môže zdať prinajlepšom zvláštna a iste nedemokratická.
Jediný kráľ, ktorý vyvoláva nejaký záujem v USA v týchto dňoch je anglický kráľ Karol III. A to pre rozruch, ktorý vyvoláva jeho márnotratný syn Harry a jeho pichľavá žena Megan Merkle. Z americkej perspektívy sa Karol zdá menej kráľovský aj kvôli dlhému čakaniu na nástupníctvo na trón.
Prečo Cirkev považuje za potrebné sláviť kráľovský aspekt Krista?
Ježiš sám zdôraznil, že jeho kráľovstvo „nie je z tohto sveta“.
Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru zaradil do liturgického kalendára v roku 1925 pápež Pius XI. Pápež pozoroval, že svet sa stáva stále viac sekularizovaný. Komunizmus zvíťazil v Rusku. Prvá svetová vojna zvrhla väčšinu kraľujúcich dynastií Európy. Kresťanstvo samotné ako všeobecný ideový systém strácalo vplyv v intelektuálnych kruhoch, ako aj v úvahách o naliehavých otázkach politických kruhov. Materializmus bol dominujúcim filozofickým názorom.
Prečo to pápež videl ako problém, ktorému treba venovať pozornosť? Veď v tej dobe Cirkev v mnohom prospievala. Ľudia chodili masovo na sväté omše. Katolícke školy boli plné. Kňazi a rehoľníci sa mali výborne. Bolo možné žiť dobrý kresťanský život aj uprostred rastúceho materialistického sekularizmu.
No pápež Pius XI. chápal, že keď sa Boha odsunie nabok – teda keď sa biblické princípy a kresťanské cnosti prestanú považovať za morálne štandardy, ktorými sa posudzujú myšlienky a skutky, tak sa ľudské bytosti odviažu a budú si robiť, čo chcú.
Inými slovami ak Kristus už nebude Kráľom, jedinou mierou dobra a zla bude moc! ...
To sa prenikavo jasne ukázalo v ateistickom Sovietskom zväze, kde všetko záviselo od kolektívnej vôle komunistickej strany. Nacisti v Nemecku a fašisti v Taliansku vykročili po podobných chodníčkoch. A výsledkom bol morálny kolaps a celosvetová katastrofa ústiaca do smrti miliónov.
Na tom nie je samozrejme nič nové. Ľudskú bytosť túžiacu po úplnej kontrole vidíme už za Adama a Evy, alebo na Babylonskej veži. Ľudstvo od počiatkov usilovalo uchvátiť božskú moc a „byť ako bohovia“
A dnes je to výslovne moderné. Možno to vidieť na tých agnostických typoch, ktorí si o sebe myslia, že sú nadnesení nad náboženskými poverami a aj na politikoch, ktorí sa pokúšajú zachovať si zdanie viery.
Bolo to očividné aj v tohoročnom vyhlásení Bieleho domu na sviatok Vďakyvzdania. Bolo naozaj pozoruhodné ako Biden pripomenul domorodcov kmeňa Wampanoag, ktorí prišli na pomoc prvým prisťahovalcom do Ameriky (the Pilgrims) a tak umožnili sláviť prvé Vďakyvzdanie. Tiež pripomenul, že si máme ceniť ľudí, ktorí veľkodušne pomáhajú iným – od učiteľov po odborárov a iných.
Pritom náš „katolícky“ prezident však absolútne nespomenul Boha, ktorému by sme mali naozaj byť vďační!
Pokles kresťanského vplyvu je očividný, keď to porovnáme s výzvou Georga Washingtona vzdávať vďaky. V r. 1789 náš prvý prezident uviedol:
„Povinnosťou všetkých národov je uznať prozreteľnosť všemohúceho Boha, poslúchať jeho vôľu, byť vďačnými za jeho dary a pokorne prosiť o jeho ochranu a priazeň....“
Ten kontrast už nemôže byť jasnejší! Na sociálnych sieťach obieha príspevok: Boh vyhlásil: ´Ja milujem ateistov, pretože oni si volia byť dobrými nie zo strachu z pekla, ale preto, že je to správna vec, ktorú treba robiť´.“
To je riadna rana pre ego neveriacich, lebo im pripisuje cnosť úplne ľudskej voľby. No je v tom závažný omyl:
Ak morálne úsudky závisia úplne do nášho vlastného intelektu, od našich preferencií, od našej vlastnej vôle, môžeme sa rozhodnúť, že hocičo je správne! A história nám ukazuje, že vydať sa touto cestou nás vystavuje nebezpečiu straty slobody, straty našich životov a prípadne aj straty našich duší!
Radšej by sme sa mali podrobiť tomu, čo je skutočne správne, transcendentne správne, pre večnosť správne – odhliadnuc od nášho názoru na vec! My musíme plniť Božiu vôľu!
Ježiš Kristus musí byť Kráľ. Niet nijakej inej možnosti!
Esej sa zakladá na homílii kňaza z Diecézy Camden v New Jersey, rev. Michaela P. Orsiho, farského vikára Farnosti sv. Agnesy v Naples, na Floride. Býva aj hosťom televízie „Action for Life TV,” , ktorá sa venuje ochrane života. Napísal mnohé publikácie a internetové príspevky. Jeho televízne vystúpenia si možno pozrieť tu: here.