Athos Monach
21,8 tis.

Zázraky Arsénia Kappadockého II.

Pobláznený z lásky

Keď mal Panagiótis Entzarapídis dvadsať rokov, zbláznil sa pre jedno dievča a to doslovne. Bol ako démonom vedený. Jeho pomätenosť bola strašná a nemohli ho ani zviazať. Nakoniec ho jeho brat spolu s niekoľkými ďalšími zviazali, ked spal, a priviedli ho k Arséniovi.

Len čo otec Arsénios otvoril dvere svojej kélie, aby sa presvedčil, kto klope a čo chce, blázon, hoci bol zviazaný reťazami, vrhol sa na otca Arsénia a chcel ho udrieť zviazanými rukami. Arsénios v tej chvíli povedal:

- Pane Isuse Christe!

A dodal:

- Dole, satan.

Blázon sa okamžite stočil do klbka. Otec Arsénios zobral Evanjelium, prečítal ho nad ním a mladík sa hneď uzdravil. Bláznovstvo ho okamžite opustilo. Neskôr si založil aj rodinu, ako normálny človek a nie ako besom vedený.

Parádenie

Keď bola Osía Karamuratídisová novomanželkou, na hlave nosila pestrofarebnú šatku. Otec Arsénios ju opakovane upozornil, aby ju zahodila a nosila skromnú šatku, ako všetky Fárasiotčanky, ale ona nepočúvala.

Jedného dňa, keď ju znovu videl s pestrofarebnou šatkou na hlave, prísne jej povedal:

- Nechcem vo Fárase franské choroby. Keď sa nenapravíš, vedz, že deti, ktoré porodíš, budú odchádzať ako anjeličkovia (zomrú ako batoľatá) a zo žiadneho sa nebudeš tešiť.

Žena sa, žiaľ, opäť nenapravila, ale keď jej odišli dvaja anjeličkovia, zahodila pestrofarebnú šatku, prišla k otcovi Arséniovi a požiadala o odpustenie. Otec Arsénios jej odpustil a povedal:

- Teraz choď s Christovým požehnaním a prvé dieta, ktoré sa ti narodí, bude chlapec. Dáme mu meno Arsénios. Druhé bude dievča a dáme jej meno Irina. Tak sa aj stalo.

Nemý Turek

Stélla Koglanídisová vyrozprávala, že do jej rodičovského domu vo Fárase priviedli nemého tridsaťročného Turka a jej otec ho zobral k otcovi Arséniovi, aby sa nad ním pomodlil a uzdravil ho.

Keď nad ním Arsénius čítal Evanjelium, nemý začal rozprávať skôr, ako skončil.

Potom ho znovu zobral do svojho domu a nemý rozprával, to znamená, že ho pohostil už uzdraveného. Nasledujúci deň po neho prišli jeho príbuzní a spolu odišli domov.

Slepá Turkyňa

Sotiría Christoforidisová vyrozprávala, že raz priviedli k Arséniovi slepú Turkyňu menom Meriáma. Keď sa nad ňou pomodlil, začala vidieť.

Traja Tureckí zlodeji

Raz Arsénia prišli vykradnúť traja Turci. Počuli, že k nemu chodí veľa ľudí, preto si mysleli, že má veľa peňazí. Avšak otec Arsénios peniaze do rúk nikdy nebral. Nuž, lúpežníci prišli v stredu, aby ho určite našli v jeho kélii, pretože rátali s tým, že v stredu a piatok zostával zatvorený vo svojej kélii. Dvaja zlodeji sedeli vonku a tretí cez okno vošiel dnu, otvoril dvere kélie a jednou nohou vstúpil dnu.

Otec Arsénios práve čítal nočnú bohoslužbu, a keď začul buchot, presne vo chvíli, keď lúpežník jednou nohou vchádzal do jeho kélie, sa pozrel smerom k dverám.

Tento pohľad otca Arsénia bol ako elektrický prúd a prikoval ho v okamihu, keď sa jednou nohou nachádzal dnu a druhou ešte von. Bol ozbrojený nožmi a nábojnicami. Otec Arsénios pokojne pokračoval v bohoslužbe.

Ďalší dvaja lupiči, ktorí stáli vonku, sa znepokojili, pretože ich spoločník sa oneskoril. Nechceli strácať čas, preto aj oni vošli dnu. Keď ho v malej chodbičke zbadali nehybného s jednou nohou v kélii a s druhou von, zmocnila sa ich hrôza. Prosili otca Arsénia, aby im odpustil a vyslobodil ich spoločníka z tohto neviditeľného spútania.

Otec Arsénios bez toho, aby prerušil bohoslužbu, dal mu znamenie, aby odišiel. Títo Turci ďalším Turkom rozprávali o tom, čo sa im prihodilo, a hovorili:

- Beda, beda, nechoďte kradnúť k Arséniovi! (Toto vyrozprávali Fárasiotčania z Tessaloník.)

Mŕtvola

Symeon Karaúsoglos vyrozprával, že Ján Karaúsoglos mal pole za Svätým Jurajom (Aí-Giórgi). Jedného dňa, keď išiel na toto pole, narazil na zničený múr salaša a vykopanú ľudskú mŕtvolu, ktorá bola pochovaná pri kraji múra. Táto mŕtvola bola nerozložená aj keď bolo zrejmé, že ju pochovali pred mnohými rokmi, pretože oblečenie svedčilo o dávnej minulosti.

Vyľakaný Ján prišiel k Arséniovi a povedal mu, čo našiel. Otec Arsénios tam okamžite šiel v sprievode ďalších Fárasiotčanov. Len čo sa otec Arsénios priblížil k tomu miestu a zbadal nerozloženú mŕtvolu, povedal chlapom, aby vykopali hrob. On sa pomodlil nad nerozloženým mŕtvym. Keď vykopali hrob, znovu ho pochovali a odišli. Na ceste naspäť im otec Arsénios povedal:

„Neznepokojujte sa, po troch dňoch uvidíte, že sa rozloží."

Skutočne, keď tam po troch dňoch prišli, hlina klesla až dole a hrob vyzeral ako jama, pretože celé telo mŕtveho sa rozložilo a zostali len jeho kosti.

Krádež v chráme

Mojsej Koglanídis vyrozprával, že istý Turek z dediny Achjavúda vykradol chrám a okrem bohoslužobných nádob, ktoré zobral, strhol dokonca aj striebro z Evanjelia a Evanjelium hodil na zem.

Vo Fárase nastalo pobúrenie, keď ľudia videli Evanjelium pohodené na zemi, ako im hovoril starosta. Všetci sa snažili nájsť tohto bezbožného Turka.

Otec Arsénios sa vôbec neznepokojoval a aj ostatným povedal, aby sa netrápili, pretože zbojník príde sám a bude za sebou ťahať nohy.

O niekoľko dní priniesli zlodeja k Arséniovi, aby sa nad ním pomodlil a uzdravil ho, pretože okrem toho, že bol posadnutý, ochrnul od pása dole a ťahal za sebou nohy len pomocou rúk. Najprv všetko musel vrátiť. Už viac nemohol kradnúť.

Otec Arsénios ho však neuzdravil hneď, ale nechal ho dlhší čas v tomto stave, aby sa Turci poučili a vážili si kresťanské chrámy.

Skutočne, všetci Turci v okolí sa zľakli. Vasílios Karópulos spomína, že keď počas výmeny obyvateľstva otec Arsénios prechádzal cez Achjavúdu, pomodlil sa nad týmto zlodejom a uzdravil ho od démona aj z ochrnutia.

O Arséniovi Kappadockom pod touto značkou: #athosarsenius

Odkaz na odber na telegram: SlovenskePravoslavie
apredsasatoci
.... a prvé dieta, ktoré sa ti narodí, bude chlapec. Dáme mu meno Arsénios.
Ako poznám ľudí z môjho okolia, povedali by, že chlapcov otec je Arsenios.
Athos Monach
To už je tak. Aj farár Vianey bol obvinený z toho, že údajne splodil dieťa. Trpezlivo čakal, nebránil sa a Boh odhalil lož. A boli viacerí. To sú Bozie skúšky. Keby neboli, nerástli by sme