Koniec nášho pozemského života je smrť. Smrť nášho tela. Ale je aj smrť ducha, čo spôsobuje hriech a po neoľutovanom hriechu a bez pokánia nasleduje večné zatratenie v pekle. Svätý Pavol píše v Rim 8, 6 : „A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“. A Ježiš hovorí v Mt 10,28 „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle“, a to je hriechu a zarmútenia láskavého Boha.
My nielen v pôste, ale aj každý deň si musíme uvedomovať, že sa blížime ku koncu nášho života. V žalme sa píše „A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca“ Ž 90, 12. Toto pripomenutie si smrti a konca nášho života, nie je preto, aby sme sa báli, nie je preto, aby sme mysleli na nejaký strašný náš koniec! Je to preto, aby sme nezaspali ako ostatní, čo nemajú nijakú nádej! 1 Sol 4,13. Myšlienka na smrť je dobrá aj na to, aby sme sa skôr tešili na nášho Pána Ježiša Krista. Ako kresťania sme boli vychovávaní …Viac