8.september - zjavenie ct.Márie z Agredy o narodení Panny Márie ?!
Videla som stvorenie Máriinej svätej duše a spojenie tejto duše s jej prečistým telom.
V žiarivom obraze, v akom sa mi v mojich videniach zväčša ukazovala Najsvätejšia Trojica, som videla pohyb podobný veľkému svetelnému vrchu a taktiež postave človeka a z tejto postavy vychádzala žiara.
Túto žiaru som videla pred Božou tvárou. Hýbala sa a formovala, či skôr bola formovaná. Kým nadobúdala ľudskú podobu, Božia vôľa ju utvárala a stávala sa tak neopísateľne krásnou. Videla som, ako Boh ukazuje anjelom krásu tejto duše a ako sa oni radujú pri pohľade na ňu. Nedokážem vyjadriť slovami všetko to, čo som videla a pochopila.
Keď uplynulo sedemnásť týždňov a dva dni po počatí Panny Márie, čiže keď do polovice Anninho tehotenstva chýbalo päť dní, videla som túto svätú matku odpočívať na lôžku v jej dome v Nazarete. Zrazu ju ožiarilo svetlo a jeden z lúčov tohto svetla vošiel do jej boku ako malá žiarivá ľudská postava. V tej chvíli sa svätá Anna obklopená jasom zobudila a posadila sa. Bola vo vytržení a mala pocit, akoby sa jej vnútro otvorilo ako svätostánok, v ktorom uzrela žiariacu maličkú Pannu, z ktorej mala vyjsť spása ľudstva.
To bola chvíľa, kedy sa malá Mária po prvý raz pohla pod srdcom svojej matky.
Anna vstala, obliekla sa a zvestovala svoju radosť svojmu svätému manželovi Joachimovi. Obaja ďakovali Bohu. Modlili sa spolu v záhrade pod stromom, kde anjel potešil Annu.
Dozvedela som sa, že svätá Panna bola spojená so svojou dušou o päť dní skôr než ostatné deti a narodila sa o dvanásť dní skôr než ony.
Anna povedala Joachimovi už niekoľko dní vopred, že čas pôrodu sa blíži. Poslala poslov do Sefori, ku svojej mladšej sestre Marahe, ku vdove Enue, sestre Alžbety, ktorá žila v údolí Zabulon, a do Betsaidy ku svojej neteri Márii Salome, aby tieto ženy prišli k nej. Videla som ich na ceste ‒ Enue, vdovu, sprevádzal sluha, ostatné dve išli so svojimi manželmi, ktorí sa však neďaleko Nazareta s nimi rozlúčili a vrátili sa nazad.
Deň pred pôrodom poslal Joachim veľa sluhov ku stádam a z deviatich Anniných slúžok zostali v dome len tie, ktoré boli nepostrádateľné. On sám sa pobral za najbližším stádom.
Videla som, že prvá Annina dcéra, Mária Héliho, prevzala starostlivosť o domácnosť. Mala už devätnásť rokov, bola vydatá za Kleofáša, Joachimovho hlavného pastiera, a mala asi štvorročnú dcérku, ktorá sa volala Mária Kleofášova.
Joachim sa pomodlil, vybral najkrajšie ovce, kozy a teľatá a poslal ich po pastieroch do chrámu ako dar. Domov sa vrátil až v noci.
Večer prišli do Anninho domu tri príbuzné. Išli za Annou, ktorá bola vo svojej izbe za kozubom, a objali ju. Keď im Anna povedala, že sa blíži čas pôrodu, spolu odriekali žalm: „Nech je pochválený Pán, On sa zľutoval nad svojím ľudom, vyslobodil Izrael a splnil sľub, ktorý dal Adamovi v raji, že plod ženy rozdlávi hlavu hada...“ Už si nespomínam presne na poradie týchto slov.
Anna bola pohrúžená do modlitby a riekla: „Semeno, ktoré dal Boh Abrahámovi, dozrelo pri mne.“ Potom odriekala slová, ktorými bol Sáre prisľúbený Izák, a vravela: „Kvet Áronovej palice rozkvitol vo mne.“ Kým to hovorila, akoby ňou prenikalo svetlo, aj miestnosť naplnil jas a nad týmto všetkým sa zjavil Jakubov rebrík. Ženy ustrnuli v údive a myslím, že aj ony videli toto zjavenie.
Keď sa pomodlili, sluhovia im ponúkli skromné občerstvenie ‒ chlieb, ovocie a vodu. Postojačky si zajedli, napili sa a potom si ľahli do polnoci, aby si po ceste odpočinuli. Anna ostala hore a modlila sa. O polnoci ženy zobudila, aby sa modlili s ňou. Nasledovali ju za záves, za ktorým sa nachádzala jej modlitebňa.
Anna otvorila dvere na malej skrinke, v ktorej boli posvätné predmety a ktorá bola osvetlená dvomi lampami. Bol to taký malý oltárik. V jednej nádobe bolo niekoľko Sáriných vlasov, ktoré si Anna veľmi uctievala, relikvie Jozefa, ktoré Mojžiš priniesol z Egypta, kúsok Tobiášovho rúcha a malý biely kalich hruškovitého tvaru, z ktorého pil Abrahám, keď ho požehnal anjel a neskôr tento kalich zdedil Joachim.
Anna si pred skrinkou kľakla, dve ženy po jej pravici a ľavici a jedna za chrbtom. Znovu odriekali žalm, myslím, že to bol ten, v ktorom sa spomína Mojžišov horiaci ker.
Miestnosť opäť naplnilo nadprirodzené svetlo a sústredilo sa okolo Anny. Vystrašené ženy popadali tvárami k zemi. Svetlo nadobudlo tvar Mojžišovho horiaceho kra na vrchu Horeb, takže Anna im úplne zmizla spred očí. Plameň žiaril smerom dovnútra a ja som zrazu uvidela, že Anna má v náručí malú Máriu. Zavinula ju do svojho plášťa, pritúlila si ju na prsia a potom ju položila na podnožku pred oltárikom a modlila sa. Dievčatko začalo plakať, tak ho Anna zavinula do sivého a červeného súkna, takže bol odhalený len hrudníček, rúčky a hlavička. Svetlo v tvare horiaceho kra zmizlo.
Ženy vstali, užasnuté objímali novorodeniatko a plakali od radosti. Vtedy zaspievali chválospev a Anna pozdvihla bábätko v geste obetovania. Izbu znovu zaplavil jas a videla som anjelov, ktorí prespevovali glória a aleluja. Počula som, ako povedali, že na dvadsiaty deň majú dať dieťatku meno Mária.
Anna išla do svojej izby a ľahla si. Ženy rozvinuli dieťatko, umyli ho, znovu ho zavinuli a napokon ho odniesli jeho matke, ktorá ho uložila do malého koša, ktorý sa dal presunúť ku stene alebo k nohám postele, aby bola maličká blízko pri mame alebo trochu ďalej od nej.
Potom zavolali otca Joachima. Pribehol ku Anninej posteli, kľakol si a plakal nad dievčatkom od radosti. Vzal ju do náručia, zdvihol k nebu a zaspieval pieseň chvál, ako Zachariáš pri narodení Jána. V žalme hovoril o svätom zárodku, ktorý vložil Boh do Abraháma a ktorý teraz v tomto dievčatku rozkvitol a stal sa telom. Hovoril tiež, že teraz sa naplnilo slovo proroka: „Vyklíčila ratolesť z koreňa Jesseho.“ Pokorne a úprimne vyznal, že teraz zomrie spokojný.
Až vtedy ma napadlo, že Mária Héliho, staršia Máriina sestra, nevidela dieťatko medzi prvými. Hoci sama už bola niekoľko rokov matkou, nebola prítomná pri Máriinom narodení. Azda to bolo tak preto, lebo podľa židovských zákonov sa nepatrilo, aby dcéra pomáhala pri pôrode matky.
V nasledujúce ráno sa zišli v dome Joachima a Anny sluhovia, slúžky a mnoho iných ľudí z okolia. Vchádzali dnu po malých skupinách a ženy všetkým ukázali dieťatko. Všetci boli dojatí a viacerí zmenili svoj život k lepšiemu.
Susedia z okolia prišli preto, lebo v noci videli okolo domu veľký jas, a preto, lebo pôrod Anny, o ktorej si mysleli, že je neplodná, považovali za veľkú milosť nebies.
Keď sa Mária narodila, videla som veľké a radostné zmeny na prírode, všetkých zvieratách a srdciach dobrých ľudí. Hriešnikov však ovládol pocit úzkosti.
V Jeruzaleme som videla starého kňaza Simeona, ktorý býval v chráme. Zobudil sa práve v hodinu Máriinho narodenia na krik človeka, ktorý bol posadnutý zlým duchom a dobýjal sa do jeho príbytku. Simeon mu otvoril a satan zreval, že musí odísť, lebo sa narodila Panna a na zemi je veľa anjelov, ktorí ho trápia. Simeon sa modlil a diabol vyšiel z toho úbohého človeka, ktorý konečne našiel pokoj. Bola som veľmi šťastná, že som videla starého Simeona.
Zobudila sa aj prorokyňa Anna a Noemi, sestra Lazárovej matky, ktorá bývala v chráme a neskôr sa stala Máriinou učiteľkou. Aj ony mali videnia narodenia vyvoleného dievčatka. Zišli sa a rozprávali sa o tom, čo videli. Myslím, že sa so svätou Annou poznali.
Na druhý deň po narodení Márie, 9. septembra, sa do domu Anny a Joachima zišlo množstvo príbuzných. Počula som veľa mien, ale zabudla som ich. Prišlo aj veľa Joachimových sluhov, ktorí pracovali na vzdialených hospodárstvach. Všetkým ukázali bábätko a všetkých zaplavila veľká radosť. V dome usporiadali veselú hostinu.
V dňoch 10. a 11. septembra prišli navštíviť malú Máriu ďalší ľudia. Medzi nimi boli aj Joachimovi príbuzní z údolia Zabulon. Pri tej príležitosti priniesli maličkú v jej kolíske do prednej časti domu a postavili ju na vyvýšené miesto, aby ju všetci dobre videli. Mária mala oblečené červené šatôčky s priesvitným bielym závojom a aj okolo hrdla mala priesvitný závoj. Kolíska bola zahalená červenou a bielou látkou.
Videla som aj Máriu Kleofášovu, dcéru Kleofáša a staršej Anninej dcéry. Hrala sa s malou Máriou a hladkala ju. Mária Kleofášova mala vtedy tri alebo štyri roky a bola bacuľatá. Oblečené mala biele šatôčky bez rukávov s červeným lemovaním.
V dome svätej Anny pripravili veľkú oslavu. Vo veľkej sále boli dlhé stoly, na ktorých sa mal podávať obed. Boli tam najrôznejšie jedlá a riad, aký som ešte nikdy nevidela. Priniesli sem aj veľa kvetov vo veľkých košoch. Na bočnom stolíku boli poukladané malé latky, myslím, že zo slonoviny, lyžice, ktoré vyzerali ako mušle, a zakrivené trubičky, ktorými sa pravdepodobne dalo piť.
Uprostred sály bol akýsi stôl ‒ oltár s červeným a bielym obrusom. Na oltári bol stojan, na ktorom boli položené pergamenové zvitky. Pred oltárom stáli piati kňazi z Nazareta v slávnostných rúchach. Joachim bol pri nich. Za oltárom bolo niekoľko slávnostne oblečených žien a mužov, príbuzných Anny a Joachima. Spomínam si na Anninu sestru Marahu zo Sefori a na Anninu staršiu dcéru. Anna vstala z postele, ale bola v miestnosti za kozubom a na obrade sa nezúčastnila.
Enue, Alžbetina sestra, priniesla malú Máriu zavinutú do červeného a bieleho súkna a podala ju Joachimovi. Kňazi predstúpili pred oltár so zvitkami modlitieb a nahlas sa modlili. Joachim odovzdal malú do rúk veľkňaza, ktorý sa modlil a zdvihol ju k nebu a potom ju položil do kolísky na oltári. Nato vzal nožničky a odstrihol malej tri malé kučierky z oboch strán hlavy a zo stredu a spálil ich. Potom vzal nádobku s olejom a pomazal jej uši, oči, nos, ústa a oblasť srdca. Máriine meno napísal na pergamen a ten položil na hruď dievčatka. Potom dievčatko vrátil Joachimovi, ktorý ju odovzdal Enue, a tá ju odniesla matke. Spievali žalmy a po nich začal obed, pri ktorom som nebola prítomná.
Niekoľko týždňov po narodení Márie1 sa Joachim a Anna s dieťaťom chystali na cestu do chrámu. Chceli tam priniesť obetné dary a poďakovať sa Bohu, ktorý ukončil ich dlhú neplodnosť. Neskôr tým istým spôsobom predstavila Ježiša v chráme aj Panna Mária, lebo tak to vyžadoval zákon.
Deň po ich príchode priniesli Joachim a Anna svoje obety a už vtedy sľúbili, že o niekoľko rokov svoju dcérku venujú chrámu. Potom sa vrátili aj s malou domov, do Nazareta.
____________________
1
Podľa židovského zákona (Levitikus 12) bola žena nečistá osemdesiat dní po narodení dievčaťa, takže sa nesmela dotýkať posvätných predmetov a ani ísť do chrámu. Dokonca nesmela vychádzať z domu. Návšteva chrámu znamenala očistenie. Majetné ženy museli obetovať baránka a dvoch holubov alebo hrdličky, chudobnejšie dvoch holubov alebo hrdličky.
a-repko.sk/knihy/zivot_marie.htm
