S T A R Ý ...P E Ň...-skutočný príbeh z dávna /pozor na staré pne v horách/

Starý peň-skutočný príbeh

Tento príbeh sa stal takmer pred 60 rokmi.

Anna bola zbožná,veriaca žena s ťažkým osudom.Zostala v starom domčeku bývať so svojou 10 ročnou dcérkou a s babkou...Mala toho veľa,robota,starosť o dom,gazdovstvo,záhradu a o dcérku a chorú babku,ktorá stále viac a viac ležala,lebo už nemohla dobre chodiť,nohy jej slábli tak sa pohybovala s barlami.

Anna chodievala pravidelne do kostola na sv.omše a pobožnosti.Vedela a spoznala,že bez božej pomoci a milosti,by ťažko mohla uniesť ťažký osud...Jej manžel ju pred rokmi opustil,našiel si inú a odišiel...aj na svoju dcérku zabudol...rodičia jej náhle po sebe zomreli mladi a ostala jej babička od mamy.

Ale babka už bola chorá a rada Annu dirigovala,čo treba robiť a čo všetko nestihla...ale inak babka jej bola veľkou oporou v živote,mnohokrát ju tešila,že bude lepšie,spolu sa modlievali a tak vcelku spokojne žili,skromne,ale v pokoji.V tom lete bola Anna v kostole a stále mala nejaké silné nutkanie...choď ku spovedi a sv. prijímaniu...nejaký vnútorný hlas jej to stále kázal.Anna chodila k sv. spovedi mesačne...ale toto bolo nejaké mimoriadne,kľačala pred obrazom Panny Márie...tu Anna vyžalovala všetky svoje bolesti a trápenia...a Panna Mária ju vždy utešila,dala znova vnútornej sily prekonať úskalia a trápenia slobodnej,opustenej matky s malým dievčatkom a starou chorou babkou ...Ale tennto vnnnútorný hlas bol iný,zvláštny...Coď dcéra moja...vyspovedaj sa,očisť si dušu a príjmi Môjho Syna...už sa nebudeš viac trápiť...ale si Ťa vezmem k sebe...tu už niet nijaké bolesti,anni smútku...je tu len svetlo,pokoj a mier a nekonečná blaženosť...tak sa postavila do radu k spovedelnici a čakala...už mala ísť ona do spovedelnice...ale vyšiel kňaz...nehnevajte sa..musím už ísť slúžiť sv. omšu...Annu to zabolelo...bola už nachystaná...Tak bola na sv. omši...a po nej ju ten hlas nútil choď za kňazom a vyspovedaj sa...no toto,čo to má byť...sama bola z toho znepokojená...tak nakoniec zašla po omši do sakristie a požiadala kňaza o spoveď...no dobre, povedal kňaz...chápem to...tak ju pekne vyspovedal a ešte jej dal aj mimoriadne sv. prijímanie...Anna bola šťastná a naplnil ju zvláštny vnútorný pokoj a radosť...

Anna sa pomodlila,kostol už zamýkali a mala konečne dobrý pocit a ten hlas už utíchol...napadla ju divná myšlienka...akoby toto malo znamenať predzvesť nejakého nešťastia,či jej smrti...ale také divné myšlienky Anna zahnala a šla domov...prišla spokojná...

Bolo krásne leto...teplo,slnečno,všetko dozrievalo...a Anna počula od susediek,že už boli zbierať čučoriedky...a že je ich veľa...Anna to rada počula,lebo každý rok chodievala a mala hory rada,nebála sa...zavarím bude dobrý kompot na zimu,babka i Janka ich majú radi,upečiem fajný čučoriedkový koláč,len tak sypaný...ten sa bleskovo zje...mňam,mňam vravila si Anna...Tak si pochystala veci,jedlo,čaj,do rupsaka...všetko bolo ok...
Chystala sa,že ráno, s dcérkou Jankou pôjdu do hôr zbierať čučoriedky,bola sobota,urobia si výlet...Doma si všetko chystala,ale babka začala...Anička moja...nikde nechoď, mala som hrozný sen...videla som povodeň...kalné vody sa hnali a všetko bolo zatopené a Teba tá voda strhla a niesla preč...Kričala si o pomoc...len ruky Ti z tej hroznej vody trčali...ja som Ti zúfalo chcela nejak pomôcť...ale vody boli veľké,prudké a odnášali Ťa preč...

V tej hrôze som sa zobudila,bola som taká vyľakaná,že som sa hneď modlila k Bohu a Panne Márii,aby nejaké nešťastie zažehnali ...OOh ...to je na nejaké nešťastie...aj keď mala tvoja mama umrieť...tiež sa mi to vysnilo...Jooj dcérenka,vnučka moja drahá...nechoď nikde,nariekala babka až sa jej slzy kotúľali...

Aaale babi,vám sa stále niečo strašné sníva..to by som ani do roboty nemohla chodiť...Babi moja drahá...a objala plačúcu babku,jedinú dobrú a láskavú osobu na svete ,ktorá ju mala rada a ktorá jej ostala...Nebojte sa babička moja,nič sa mi nestane,idem aj s Jankou,tá sa už veľmi teší na hory... Nebojte sa vrátim sa...Nesmiete veriť všetkým snom...Bola som v kostole,pri spovedi,sv. omši a sv. príjímaní,modlila som sa k Panne Márii,tá ma ochráni...Ale o čudnom,vnútornom hlase Anna radšej nepovedala babke,aby sa nebála...Povedala to len kňazovi pri spovedi...
To sú len divné sny...uzavrela to Anna...Večer sa spolu modlili s babkou ruženec ešte...a babka mala v svojej izbičke velkú sošku Panny Márie Lurdskej ,ktorú už mala roky a pri nej sa rada modlievala...A z očí sochy Panny Márie sa vykotuľala jedna tmavá slza...no čo to..divila sa Anna...to Panna Mária plače povedala babka...Aaale babi...také zázraky sa nedejú...to musí byť slza z toho tepla a vlhka,lebo je leto...Anička moja zlatá,nikde nechoď, ja mám zlé tušenie,že sa Ti v tých horách niečo stane...poslúchni...Aale babi...stále niečo prorokujete..majte rozum...to nie je pravda...stále dookola sa vám zdajú len zlé veci...Už o tom nechcem počuť...ráno pôjdeme...Nahnevane povedala Anna babke...

Bolo horúce leto...všetko dozrievalo... a tak sa 35 ročná Anna rozhodla,že pôjde nazbierať čučoriedky ho do hôr.Počula od žien,že na vrchu,na holiach je ich veľa a už sú zrelé.Tak Anna povedala svojej 10 ročnej dcére Janke,či chce ísť na ten výlet,na ktorý sa tak tešila.Janka bola nadšená,samozrejme mama rada pôjdem.Tak sa nachystali,oblečenie,jedenie...niečo na pitie,rupsáky a kyblíky a tak zavčasu ráno sa vydali z podhorskej dediny lesnými chodničkami hore do hôr.Anna to už poznala,tak vedela kade má ísť a Janka cupotala za ňou.Našli si rovné konáre ako palice a tak sa im lepšie šlo...Slnko už vychádzalo a v hore všetko voňalo,vtáčky spievali ako v opere ostošesť...Po ceste hore našli pri chodníku aj krásne hríby a boli natešené.Šli rezkým krokom už skoro hodinu,smerom vyššie do hôr...ale ešte neboli hore.Aj tu okolo horského chodníka videli rúbane s dozrievajúcimi voňami čučoriedkami.Prešli okolo zurčiaceho horského potôčika,ktorý si to razil smerom dole medzi kopcami...Aj sa napili čistej vody...a tak šli

Ale hore bude viac a krajšie...vravila Anna Janke...chvíľu si odpočinuli pri lesnej lúke so studničkou s čistou vodou.Napili sa trocha a šli hore.Po ceste sa s Jankou modlili desiatok ruženca...Anna bola veľmi zbožná a úprimne veriaca žena a tak učila aj svoju malú dcérku k veľkej láske k Bohu,k Panne Márii a praktickému kresťanskému životu...Janka bola tiché,poslušnné a zbožné dievčatko,pracovité,usilovné...a robila jedinú radosť v smutnom živote osamelej Anny...
Cestou horou jej prichádzali smutné spomienky...otec jej umrel,keď bola ešte v perinke a potom aj neskôr jej mama,ako veľmi mladá podľahla na rakovinu.Ostala jej len babka,ktorá ju vychovávala a žili veľmi skromnne,mali menšie gazdovstvo a veľa práce...Anna chodila do neďalekej fabriky pracovať ,ako robotníčka...Ako mladá len 18 ročná,neskúsená, sa nešťastne zaľúbila do mladého,pekného chalana Petra...bola to veľká láska...ale len pre ňu...Vzali sa,mali svadbu v kostole a potom sa do roka narodila Janka...ale Peter,hoci pochádzal z veriacej rodiny a bol slušne vychovaný, pracoval v stavebnej čate a chodili po stavbách pracovať,nebolo ho aj 2 týždne...Anna s bolesťou časom spoznala,že to už nie je ten Peter...milý,pekný,veselý chalan,ktorý zbožňoval futbal a do ktorého sa tak zaľúbila,lebo to bola jej prvá láska a tá je večná..ostáva skrytá v spomienkach aj do neskorej staroby a citlivá,hlboká, ženská duša si opatruje mnohé tajomstvá,ktoré ani nikdy nevyjdú na povrch.Tá prváí láska je čistá,nežná,ideálna,krehká...ako trblietavá rosa na tráve v lesku ranného slnnka...nevidí ešte realitu v sebe a druhom...a takú lásku zažila Anna...Nakoniec s hrôzou zistila,že jej Peter pije,naučil sa pri ostatných murároch...aj fajčí...aj škaredo rozpráva a hnusne hreší,nadal jej aj babke vulgárne... ...doma sa len hádali...Peter sa už nedokázal zmeniť...Anna zistila,že jej bol neverný a ešte sa to zhoršovalo...na tých prácach nadväzoval krátke známosti,len pre sexuálne potešenie...Väčšinu peňazí, čo zarobil,prepil a prefajčil...Anna bola zúfalá,plakala,prosila,modlila sa,varovala...ale Peter si šiel svojou cestou...do záhuby...Až sa po dvoch rokoch krátkeho manželstva už nevrátil...odišiel do Čiech a žil striedavo s viacerými ženami.Skončilo to smutným rozvodom...ani na Janku neplatil,alebo sem- tam...nevedeli ho nájsť...až sa úplne stratil a nikto nevedel ,kde je...možno v zahraničí...Anna,ako veriaca,žijúca praktickým kresťanským životom sa časom s tou hlbokou, bolestnou ranou vyrovnala a žila pre Janku a babku...to boli jej najdôležitejšie osoby v živote...Tak jej cesta prešla v ponorení do spomienok...Janka šla vedľa nej a všetkého si všímala v voňajúcej hore...

Konečne vyšli hore...videli horské lúky s pásmi mohutným smrekov a tak si našli jednu rúbaň,kde boli vyššie kríky čučoriedok...bolo ich mnoho,pekné veľké,zrelé...tak sa usadili na jednom šírokom pni,zložili rupsaky v tieni a nachystali sa zbierať.

Obe mali také tenisky,aby sa im pohodlne chodilo a boli ľahké...Slnko už svietilo zhora pekne a bolo už teplo.Janka si našla miesto v kruhu,kde bolo veľa čučoriedok a tak zbierala do kyblíka uviazeaného okolo pásu a mama Anna mala tiež kyblík tak uviazaný.Horská rúbaň bola zarastená čučoriedkami a mnohým starými,mohutnými pňami,niektoré sa už rozsypavali...

Zbieranie im šlo dobre,čučoriedok bolo všade mnoho tak ani nevedeli odkiaľ zbierať.

Bolo už okolo poludnia a Anna sa pýtala Janky,či je už hladná...ale ešte zbierajme...povedala Janka...až dozbieram kyblík,tak potom.V horách všetko žilo...po smreku si lozila veverička a zhora niečo zhadzovala dole...sem tam okolo prebehla srnka,na nebi lietali,krúžili jastraby,pískali a krúžili po nnebi dokola,z starého stromu hľadela zasnená šedá sova,ktorá tam driemala...Videli asj prebehnúť veľkú líšku,ktorá si niesla v zuboch uloveného vtáka a utekala do šerých húštin...Len aby tu neboli diviaky,vravila s obavou Janka...Alebo nedajbože medveď...Neboj, oni chodia hlavne v noci,cez deň spia,niekde zalezené v húšti a v norách...Ale z diaľky bolo počuť nesúvislé zavýjanie hladného vlka...Slnko svietilo vysoko,sem tam ho zaclonil malý obláčik...bolo už veľmi teplo...
Anna už dozbierávala kyblík a chystala sa už ho vysypať do väčšieho v rupsaku.Ale šnurovačka na botaske sa jej rozviazala a motala popod nohy...Tak Anna ju šla zaviazať...pred ňou sa tyčil hrubý, riadne starý peň...

Tak si vyložila nohu na ten peň a šla si zaviazať šnurovačku...Oprela sa ohnutou nohou o peň a naraz jej noha po vyše kolena prepadla do vnútra pňa...Anna sa zľakľa...a snažila sa nohu z pňa vytiahnúť...ale o niečo sa vnútri zachytila,asi starý konár vrastený v pni a nedala sa noha vytiahnuť,bola vnútri zaseknutá.

Anna nervózne trhala nohou a snažila sa aj rukami ťahať nohu...ale nešlo to...v tej nervozite si nevšimla,že zo spodu pňa sa niečo tisne von...spráchnivelá kôra a zahnité drevo sa pomaly roztvorilo zo spodu pňa...a rýchlo vyliezali hady-lesné zmije...naraz v hrôze zistila,že z pňa až spod zeme sa vyrojilo množstvo sičiacich hadov-lesných zmijí.V tom pni a pod zem mali hniezdo lesné zmije...a čo bolo najhoršie...mali svoju ruju...

Anna v zdesení vykríkla a Janka neďaleko sa zhrozila ,čo sa deje...pribehla bližšie a takmer zamdlela od hrôzy...

Nohu Anny už obkrúcala kopa hadov,ktoré ju hrýzli a omotávali sa jej okolo nohy...V tom pni bolo párenie hadov...lebo ich tam bolo mnoho aj pod zemou.

Anna už nepríčetná od hrôzy a bolestí od hryzenia hadmi kričala neľudským hlasom zúfalým hlasom o pomoc.Janka v tej hrôze odpadla a zosypala sa do kríkov čučoriedok...chcela aj ona kričať...ale vzalo jej od strachu reč a zamdlela...

Anna sa trhala v zúfalstve...metala,rukami zhadzovala z nohy hadov, ale čím viac sa bránila,tým viac hady útočili a boli zúrivé.Boli to lesné jedovaté zmije...Anna od strašnej bolesti spadla vedľa pňa,ale noha bola zaseknutá v pni...teraz sa na ňu ležiacu vrhli ostatné zmije...liezli po nej po rukách ,hrudi,tvári...hoci Anna ešte bojovala a trhala sa ,oháňala sa,zhadzovala hady zo seba...už bola všade omotaná zmijami a tie ju neústale hryzli,štípali...Anna ešte vydávala zo seba hrozné škreky...ale postupne doštípaná strácala už aj vedomie.

Zúfalé výkriky v horách počul aj poľovník ktorý prechádzal horami...tak sa rozbehol za tým strašným hlasom...bežal ako len mohol...ale bol dosť ďaleko...mysľou sa mu mihali obrazy...že nejakého turistu asi napadol medveď...či diviak...mal na chrbte pušku,tak v tom behu uvažoval...ako ho zastrelí..medveďa...

Konečne dobehol k miestu odkiaľ sa ozýval zúfalý,strašný krik...
To čo videl...ho ohromilo,ochromilo a omráčilo...bol to taký hrozný,desivý obraz...že ani samo peklo nebolo strašnejšie,nič hroznejšie v živote nevidel...Videl ženu ležať s kopou hadov na nej omotaných a videl aj prasknutý peň a nohu v ňom...hneď pochopil...Anna ešte žila...Poľovník jej chcel nejako pomocť...ale ako ju vytiahnúť skúsil odzadu ju chytiť za paže a ťahať...ale hady sa obrátili aj proti nemu...konárom ich zhodil a ťahal Annu do zadu...ale nohu nepustilo z pňa...Na Anne sa už vlnila kopa hadov...nohy aj ruky mala omotané hadmi aj okolo krku...Anna sa ešte prebrala,keď ju ťahal...a škrekľavým,šialeným,zúfalým hlasom prosila....zabite mňa,zastreľte..pre rany Kristove...ukončite tie muky....prosila poľovníka...

Mladý poľovník sa celý triasol,nevedel čo robiť...Anna znova z posledných síl...zastreľte ma prosím vás...mne už niet pomoci...Poľovník sa ešte vzchopil a chcel vytrhnúť nohu z pňa...skočil medzi hadov a trhol ...ale noha nešla von...

Musel sa striasať od hadov,ktoré aj po ňom liezli...mal veľké čižmy...ale aj tak ho hrýzli...musel odtiaľ vybehnúť...Anna sa už nehýbala...Nemohol ju zastreliť,nemal to srdce,ani silu...hoci jej prosebné oči tak veľmi žiadali,aby skončilo to hrôzostrašné mučenie.Vtedy neboli mobily...Poľovník Annu prežehnal a chvíľku stál ako zmeravený,lebo nebol schopný sa pohnúť od toho šoku a strachu...ruky sa mu triasli...aj celé telo...až po chvili si všimol,že neďaleko leží na zemi dievča,pochopil...že asi zamdlelo...

Pochopil,že nešťastnej žene už niet pomoci...umrela od hrôzy,šoku a jedov hadov...
Tak prišiel k nej a opatrne mu dvíhal a posadil...dievča Janka sa preberala...a šepkala..kde je mama...Neboj sa mame je už dobre.Vedel,že dievča musí dostať odtiaľ preč...aby nevidela ten hrozný obraz.Tak ju vzal do náručia a niesol odtiaľ preč...smerom dole...Janka sa už prebrala...ale stále bola v šoku...len čosi šušľala...tak ju poľovník niesol...Mladý poľovník sa celý triasol a snažil sa zachovať si zdravý rozum...

V dedine poľovník zavolal pomoc...došla sanitka,doktori...aj ľudia sa zbehli.Janku hneď museli odviezť do nemocnice.A poľovník viedol zase hore záchranárov,doktora,nosičov...konečne vyšli až hore...bol to desivý obraz...Anna už bola mrtva...samé opuchnuté rany na koži...nemohli ju odtial dostať...nakoniec pílou rozrezali peň a vnútri bol mocný koreň,pod ktorým bola päta nohy zaseknutá...hady ešte stále útočili,ale väčšina sa za ten čas odplazila preč.....tak mrtvú opuchnutú Annu vytiahli a naložili na nosítka a spúšťali dole vo vaku...Mala vyše 30 uštípnutí...nemohla to prežiť nijakým spôsobom.Annu pochovali...a Janka nakoniec skončila na psychiatrii,kde sa dlho liečila...kým sa ako tak z toho dostala a trauma jej ostala na celý život.Zúfalá,plačúca babka skončila v ústave...Aj mladý poľovník sa musel z toho spamätávať...nemohol spávať,jesť...s poľovníctvom skončil,hoci ho tak miloval.Do hôr už viac nešiel...O tom sa v 60 rokoch ani nepísalo...len medzi ľudmi v okolí roznieslo...ale zase prišli iné správy a novoty a tak sa na to časom zabudlo...

A tak pre turistov v horách....BACHA na staré pne...