Svätí bratia C Y R I L a M E T O D-vierozvestcovia a patróni Európy-sviatok 5.júl
Cyril a Metoděj - Apoštolové Slovanů FILM (2013)
Link-český dabing Historický veľkofilm
Cyril a Metoděj - Apoštolové Slovanů FILM (2013)
Knieža - historický film 1998
Knieža - Slovenský film - (Slovania)
V 9.storočí Veľká Morava nemala ešte kresťanskú vieru...hoci už tu v minulosti pôsobili franzkí kňazi a írski a škótskí misionári,ale neovládali slovanskú reč...tak misie nemali veľký úspech.Moravské knieža Rastislav plne pochopil potrebu zaradenia sa Veľkej moravy do kresťanstva...
Požiadal pápeža v Ríme o misionárov,ale neúspešne...tak skúsil Byzanciu o pomoc...požiadal r.862 len 22 ročného byzantského cisára Michala III. o misionárov.Mladý cisár poznal bratov Konštantína /Cyrila/ a Metoda a poslal ich na ich životné poslanie...obrátiť Veľkú Moravu...čo sa im aj podarilo...plus dali našim predkom aj písmo...základ kultúry národa...
V dnešnej bezbožnej,skazenej dobe,kedy sa služobníci pekla snažia vyhubiť kresť. vieru a život v ľuďoch...tak je pamiatka svätých bratov silou a svetlom do duchovnej tmy našej chaotickej,rúhavej a skazenej doby...
Nech sv. bratia Cyril a Metod orodujú a ochraňujú ťažko skúšané Slovensko...či sa vydá na cestu večnej záhuby...alebo cesty spásy...a to je už na našom rozhodnutí ...
Konštantín, ktorý na sklonku života prijal rehoľné meno Cyril, dostal od Boha znamenie, v ktorom mu povedal, kedy odíde na onen svet. A Cyril sa na to náležite pripravil. 50 dní pred smrťou vstúpil do kláštora a v pokoji očakával smrť. Tá prišla 14. februára 869 v gréckom kláštore sv. Praxedy. Aj Metod predpovedal svoju smrť. A to tri dni predtým, ako zomrel. Smrť si poňho prišla 6. apríla 885. Bol pochovaný v katedrálnom chráme sv. Bohorodičky v Devíne.
Svätí
Sviatok: 14. február, na Slovensku slávnosť 5. júla
9. storočie
Patróni Slovenska, Európy
Slávni slovanskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora. V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a to najmä ak hovorili slovanskou rečou.
Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska. Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo, a tak sa stala neslýchaná vec: Metoda roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“ Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. Roku 873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma, aby sa zodpovedal. Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa. Kde však presne sídlil, nevieme, pravdepodobné sa zdá miesto Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Na Morave vtedy už vládol Svätopluk, ktorý bol dosť ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry. Metoda v Ríme obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk pri bohoslužbách a v niektorej náuke nie je pravoverný. Metod musel do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej píše veľmi priaznivo voči Slovanom a Metodovi. Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa. No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval a priaznivo sa vyjadroval voči nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie (krakovské kniežatstvo). Potom sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Zachovala sa tradícia, ktorá hovorí o tom, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv. Ľudmilu. Mohlo sa to stať v rokoch 874-878. Žitie Metodovo spomína, že Metod pokrstil aj knieža Vislanov v Poľsku.
V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Miesto jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, avšak nevieme určiť jeho polohu.
Sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. februára a sv. Metoda na 6. apríla. Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla. 31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich sviatok u nás sa stal slávnosťou. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Ich vplyv – dedičstvo otcov, ako zvykneme hovorievať – cítiť dodnes.
Vierozvestcovia Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu pred 1159 rokmi
V histórii Slovanov, zvlášť Slovákov, tvoria Cyril a Metod jednu z najdôležitejších kapitol, pričom sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR.
Slovenská republika si 5. júla pripomenie štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Príchod solúnskych bratov sa datuje na leto roku 863. Od tejto udalosti uplynie tento rok 1161 rokov.
Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike.
Solúnski bratia patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov, zvlášť Slovákov, tvoria Cyril a Metod jednu z najdôležitejších kapitol, pričom sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR.
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda, pričom do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše.
Cyril a Metod prišli na naše územie na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Knieža Rastislav sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne.
Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené na slovanskú reč a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkú Moravu prišli v lete v roku 863.
Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869.
Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roku 869 do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia. Vo väzení strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Trnavská univerzita, ktorá nesie meno slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, oslavuje tento rok 25. výročie svojho vzniku. Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola založená 1. augusta 1997.
Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Na 5. júl pripadá aj Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je od roku 1993 pamätným dňom. Do roku 2020, keď poslanci 3. novembra novelizovali zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, sa pripomínal ako Deň zahraničných Slovákov.
Tvar cyrilo-metodská či cyrilo-metodovská misia je kodifikovaný od roku 1997. V rokoch 1987 až 1997 bol kodifikovaný tvar cyrilometod(ov)ská misia a v rokoch 1940 – 1987 bol kodifikovaný tvar cyrilometodejská misia. V minulosti sa vyskytovali aj tvary cyril(l)o-metodejská misia, cyril(l)o-metódska/cyrilometódska misia, cyri(l)lo-methodejská/cyril(l)omethodejská misia a cyrillo-metod(ov)ská misia.
Pôvod
Konštantín a Metod mali 5 súrodencov. Konštantín bol najmladší zo všetkých siedmich detí. Rodičia boli urodzeného pôvodu; o ich otcovi vieme, že bol vysoký byzantský štátny úradník (drungarios). V Živote Metodovom (kap. II.) sa o nich hovorí: Bol z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju.
Cyril ( gr . Κύριλλος , romanizovaný : Kýrillos ; rod. Konštantín, 826–869) a Metod ( Μεθόδιος , Methódios ; rod. Michael, 815–885) boli bratia, byzantskí kresťanskí teológovia a misionári . Pre ich prácu pri evanjelizácii Slovanov sú známi ako „Apoštoli Slovanov“. ň
Sú pripočítaní k vymysleniu hlaholiky , prvej abecedy používanej na prepis staroslovienčiny . Po ich smrti pokračovali ich žiaci v misijnej práci medzi ostatnými Slovanmi. Obaja bratia sú vo východnej pravoslávnej cirkvi uctievaní ako svätí s titulom „ rovní apoštoli “. V roku 1880 pápež Lev XIII zaviedol ich sviatok do kalendára rímskeho obradu katolíckej cirkvi . V roku 1980 ich prvý slovanský pápež Ján Pavol II. vyhlásil spolu s Benediktom z Nursie za spolupatrónov Európy .
Skorý život
Obaja bratia sa narodili v Solúne , v tom čase v rovnomennej byzantskej provincii (dnes v Grécku ) – Cyril v rokoch 827–828 a Metod v rokoch 815–820. Podľa Vita Cyrilli („Život Cyrila“) bol Cyril údajne najmladším zo siedmich bratov; narodil sa Konštantín, ale meno Cyril dostal, keď sa krátko pred smrťou stal mníchom v Ríme. Metod sa narodil ako Michael a meno Metod dostal, keď sa stal mníchom v kláštore Polychron na Mysian Olympus (dnešný Uludağ v severozápadnom Turecku ). Ich otec bol Leo, droungarios s byzantskou tematikou v Solúne, a ich matka sa volala Mária.
Presný etnický pôvod bratov nie je známy; je polemika o tom, či Cyril a Metod boli slovanského alebo gréckeho pôvodu, prípadne oboch. Dvaja bratia prišli o otca, keď mal Cyril štrnásť rokov a ich ochrancom sa stal mocný minister Theoktistos , ktorý bol logothetes tou dromou , jeden z hlavných ministrov Impéria.
Bol tiež zodpovedný, spolu s regentom Bardasom , za iniciovanie ďalekosiahleho vzdelávacieho programu v rámci Ríše, ktorý vyvrcholil založením univerzity v Magnaure , kde mal Cyril vyučovať. Cyril bol vysvätený za kňaza nejaký čas po svojom vzdelaní, zatiaľ čo jeho brat Metod zostal diakonom až do roku 867/868.
Asi v roku 860 byzantský cisár Michal III. a konštantínopolský patriarcha Fotios (profesor Cyrila na univerzite a jeho sprievodca v skorších rokoch) vyslali Cyrila na misionársku výpravu k Chazarom , ktorí požiadali, aby k nim poslali učenca. ktorí sa mohli zhovárať so Židmi aj Saracénmi. Tvrdí sa, že Metod sprevádzal Cyrila na misii k Chazarom, ale to môže byť neskorší vynález. Správa o jeho živote uvedená v latinskej "Legende" tvrdí, že sa naučil chazarský jazyk počas pobytu v Chersonesos na Taurici (dnes Krym ).
Po návrate do Konštantínopolu sa Cyril ujal funkcie profesora filozofie na univerzite. Jeho brat sa v tom čase stal významnou osobnosťou v byzantských politických a administratívnych záležitostiach a opátom jeho kláštora.
Misia u Slovanov
Veľká Morava
V roku 862 začali bratia s prácou, ktorá im dala ich historický význam. V tom roku veľkomoravské knieža Rastislav požiadal cisára Michala III. a patriarchu Fotia, aby vyslali misionárov na evanjelizáciu jeho slovanských poddaných
Michal III.byzantský cisár
Jeho motívy boli pravdepodobne viac politické ako náboženské. Rastislav sa stal kráľom s
podporou franského panovníka Ľudovíta Nemca , no následne sa snažil presadiť svoju nezávislosť od Frankov.
To, že Cyril a Metod mohli byť prví, ktorí priniesli kresťanstvo na Moravu , je všeobecná mylná predstava; Rastislavov list Michalovi III.
jasne hovorí, že jeho ľud „už zavrhol pohanstvo a pridŕžal sa kresťanského zákona“. Hovorí sa, že Rastislav vyhnal misionárov rímskej cirkvi a namiesto toho sa obrátil so žiadosťou o cirkevnú pomoc a pravdepodobne aj o určitú politickú podporu do Konštantínopolu.
Cisár sa rýchlo rozhodol poslať Cyrila v sprievode svojho brata Metoda. Žiadosť poskytla vhodnú príležitosť na rozšírenie byzantského vplyvu. Zdá sa, že ich prvou prácou bolo školenie asistentov. V roku 863 začali s úlohou prekladať evanjeliá a základné liturgické knihy do toho, čo je dnes známe ako staroslovienčina a odcestovali na Veľkú Moravu, aby to propagovali.
Michal III.byzantský cisár posiela na _Veľkú Moravu svätých bratov
Toto úsilie bolo bohato odmenené. Dostali sa však do konfliktu s nemeckými cirkevníkmi, ktorí sa postavili proti ich snahám o vytvorenie špecificky slovanskej liturgie.
Za účelom tejto misie vymysleli hlaholiku , prvú abecedu používanú pre slovanské rukopisy. Hlaholika bola prispôsobená špecifickým črtám slovanského jazyka. Jeho potomkové písmo, cyrilika, sa dodnes používa v mnohých jazykoch.
Bratia spísali prvý slovanský občiansky zákonník , ktorý sa používal na Veľkej Morave. Jazyk odvodený od staroslovienčiny, známy ako cirkevná slovančina , dodnes používajú v liturgii viaceré pravoslávne cirkvi a tiež niektoré východné katolícke cirkvi.
Nie je možné s istotou povedať, koľko presne bratia preložili. Zdá sa, že Nový zákon a žalmy boli prvé, po ktorých nasledovali ďalšie lekcie zo Starého zákona . " Translatio" hovorí len o verzii evanjelií od Cyrila a "Vita Methodii" iba o "evangelium Slovenicum" , hoci môžu byť preložené aj iné liturgické výbery.
Nie je s určitosťou známe ani to, ktorú liturgiu, či už rímsku alebo konštantínopolskú, vzali za prameň. Možno použili rímsku abecedu , čo naznačovali liturgické fragmenty, ktoré sa tesne pridržiavali latinského typu. Tento názor potvrdzujú „Pražské fragmenty“ a isté starohlaholské liturgické fragmenty privezené z Jeruzalema do Kyjeva , ktoré tam objavil Izmail Sreznevskij — pravdepodobne najstarší dokument v slovanskom jazyku; príklady, kde sa podobajú latinskému typu, zahŕňajú slová „omša“, „predslov“ a meno jednej Felicitas. Bez ohľadu na to boli okolnosti také, že bratia mohli dúfať v trvalý úspech bez povolenia z Ríma.
Cesta do Ríma
Misia Konštantína a Metoda mala medzi Slovanmi veľký úspech sčasti aj preto, že používali skôr rodný jazyk ľudu ako latinčinu alebo gréčtinu. Na Veľkej Morave sa Konštantín a Metod stretli aj s misionármi z Východného Francúzska . Boli by reprezentovali západnú alebo latinskú vetvu cirkvi, konkrétnejšie stelesňujúcu Karolínsku ríšu založenú Karolom Veľkým a zameranú na jazykovú a kultúrnu uniformitu. Trvali na používaní latinskej liturgie a Moravu a slovanské národy považovali za súčasť svojho oprávneného misijného poľa.
Bratia boli chválení za svoju učenosť a kultivovaní za vplyv v Konštantínopole. Anastasius Bibliothecarius neskôr nazval Cyrila „mužom apoštolského života“ a „mužom veľkej múdrosti“. [24] Ich projekt na Morave našiel podporu u nového pápeža Adriána II. (867-872), ktorý formálne povolil používanie novej slovanskej liturgie. Následne bol Metod vysvätený za kňaza samotným pápežom a piati slovanskí učeníci boli vysvätení za kňazov ( sv. Gorazd , svätý Klement Ochridský a svätý Naum ) a za diakonov ( sv. Angelár a svätý Sáva ) významnými biskupmi Formosusom a Gaudericom. [25] Od 10. storočia sú Cyril a Metod spolu s týmito piatimi učeníkmi spoločne uctievaní Bulharskou pravoslávnou cirkvou ako „ Sedem svätých “. [26] [27] Novovymenovaní kňazi slúžili vo svojom vlastnom jazyku na oltároch niektorých hlavných kostolov. Keď Cyril cítil, že sa blíži jeho koniec, bol tonzúrovaný mních a dostal meno Cyril. [28] Zomrel v Ríme o päťdesiat dní neskôr (14. februára 869). Je otázne, či bol vymenovaný za biskupa, ako sa tvrdí v Translatio (ix.). Po Cyrilovej smrti bol Metodovi udelený titul arcibiskupa Sirmia Sirmium - Wikipedia dnes Sremska Mitrovica v Srbsku ) s jurisdikciou pre celú Moravu a Panóniu a právomocou používať slovanskú liturgiu. [29]
Tvrdenie „Vita“ , že Metod bol vymenovaný za biskupa v roku 870 a až do roku 873 nebol povýšený na arcibiskupskú dôstojnosť, je v rozpore s vyhlásením pápeža Jána VIII. , napísané v júni 879, podľa ktorého ho Adrian vysvätil za arcibiskupa; Ján do svojej pôsobnosti nezahŕňa len Veľkú Moravu a Panóniu, ale aj Srbsko.
Metod sám
Metod teraz pokračoval v diele medzi Slovanmi sám; najskôr nie na Veľkej Morave, ale v Panónii (v Balatonskom kniežatstve ). Politické pomery na Veľkej Morave boli neisté. Rastislav bol v roku 870 zajatý jeho synovcom Svätoplukom , potom odovzdaný Karolovi Bavorskému a odsúdený na sneme v Regensburgu koncom roku 870. Medzitým sa východofranskí panovníci a ich biskupi rozhodli, že sa pokúsia Metoda zosadiť. Arcibiskupské nároky Metoda boli považované za natoľko ohrozujúce práva Salzburgu, že bol zajatý a prinútený zodpovedať sa východofranským biskupom: Adalwinovi zo Salzburgu, Ermanrichovi z Passau a Annovi z Freisingu. Po búrlivej diskusii vyhlásili votrelca za zosadeného a nariadili, aby ho poslali do Nemecka. Tam bol dva a pol roka väznený v kláštore. [30]
Bez ohľadu na silné zastúpenia Conversio Bagoariorum et Carantanorum , napísané v roku 871 s cieľom ovplyvniť pápeža, hoci tento účel nepripúšťal, Rím sa dôrazne hlásil k Metodovi. Poslal biskupa Pavla z Ancony , aby ho znovu dosadil a potrestal jeho nepriateľov, potom dostali obe strany príkaz, aby sa dostavili s legátom do Ríma. Tak v roku 873 nový pápež Ján VIII. (872-882) zabezpečil Metodovo prepustenie, ale nariadil mu, aby prestal používať slovanskú liturgiu. [31]
Metodove posledné roky
Pápežská vôľa zvíťazila a Metod si zabezpečil slobodu a arcibiskupskú právomoc nad Veľkou Moravou a Panóniou, aj keď bez použitia slovančiny na omše v Katolíckej cirkvi . Jeho právomoc v Panónii bola obmedzená po Koceľovej smrti, keď kniežatstvo spravovali nemeckí šľachtici. Svätopluk však teraz na Veľkej Morave vládol prakticky samostatne a nemecké duchovenstvo vyhnal. Zdá sa, že to Metodovi zabezpečilo nerušené pole pôsobenia a Vita (x.) vykresľuje niekoľko nasledujúcich rokov (873 – 879) ako obdobie plodného pokroku. Zdá sa, že Metod úplne alebo čiastočne ignoroval zákaz slovanskej liturgie. Keď sa franskí duchovní opäť odvážili do krajiny a odhalili povoľného Svätopluka v rozpore s jeho precíznym arcibiskupom, bola to v Ríme vznesená proti nemu sťažnosť spojená s obvinením z Filioque .
V roku 878 bol Metod povolaný do Ríma pre obvinenie z herézy a používania slovančiny. Tentoraz pápeža Jána presvedčili argumenty, ktoré Metod uviedol na svoju obranu a poslal ho späť zbaveného všetkých obvinení a s povolením používať slovančinu. Karolínsky biskup, ktorý po ňom nastúpil, Wiching , Šváb , potlačil slovanskú liturgiu a prinútil Metodových prívržencov odísť do vyhnanstva. Mnohí našli útočisko u Knyaza Borisa Krstiteľa v Bulharsku , pod ktorým reorganizovali slovanskú cirkev. Medzitým nástupcovia pápeža Jána prijali politiku výlučne v latinčine, ktorá trvala stáročia.
Metod potvrdil svoju pravovernosť a prisľúbil poslušnosť v súvislosti s liturgiou. O to ľahšie mohol obhájiť svoje vynechanie Filioque z vyznania, keďže to platilo v tom čase aj v Ríme. Hoci Filioque bolo možné v 6. storočí počuť v niektorých latinsky hovoriacich kostoloch na západe, Rím ho nasledoval až v roku 1014 (pozri Nicejské vyznanie viery ). Metodových kritikov upokojilo, že Metod musel prijať vymenovanie Wichinga za svojho koadjútora. Keď sa vzťahy medzi oboma frakciami opäť vyhrotili, Ján VIII Metoda vytrvalo podporoval. Po jeho smrti (december 882) to bol samotný arcibiskup, ktorého postavenie vyzeralo neisté. Jeho potreba politickej podpory pri návšteve východného cisára prinútila Goetza prijať účet vo Vita (xiii.).
Po Metodovej smrti 6. apríla 885 [32] prepukla nevraživosť do otvoreného konfliktu. Gorazda, ktorého Metod určil za svojho nástupcu, pápež Štefan V. neuznal . Tento pápež teraz zakázal aj slovanskú liturgiu [33] a za Metodovho nástupcu postavil neslávne známeho Wichinga . Učeníkov Cyrila a Metoda urýchlene poslal do vyhnanstva z Veľkej Moravy. Utiekli do Prvej bulharskej ríše , aby ich privítali a poverili založením dvoch teologických škôl – Ochridskej literárnej školy v Ochride a Preslavskej literárnej školy v Preslavi . Pôvodne bola zriadená v Pliske , ale bola premiestnená v roku 893. V Preslave bola cyrilika vytvorená z gréckej a hlaholiky . [34] Cyrilika postupne nahradila hlaholiku ako abecedu staroslovienskeho jazyka, ktorý sa stal úradným jazykom Prvej bulharskej ríše a neskôr sa rozšíril do východoslovanských krajín Kyjevskej Rusi . Cyrilika sa nakoniec rozšírila do väčšiny slovanského sveta a stala sa štandardnou abecedou vo východných ortodoxných slovanských krajinách. Pôsobenie Cyrila a Metoda a ich učeníkov tak umožnilo šírenie kresťanstva po celej východnej Európe.
Metodovo telo bolo pochované v hlavnom katedrálnom kostole Veľkej Moravy. Stále zostáva otvorenou otázkou, ktoré mesto bolo hlavným mestom Veľkej Moravy. V dôsledku toho zostáva umiestnenie Metodových pozostatkov neisté. [35]
Vynález hlaholiky a cyriliky
Hlaholika a cyrilika sú najstaršie známe slovanské abecedy a vytvorili ich dvaja bratia a/alebo ich študenti na preklad evanjelií a liturgických kníh [22] do slovanských jazykov . [36] Na Veľkej Morave sa medzi rokmi 863 (príchod Cyrila a Metoda) a 885 (vyhnanie ich žiakov) používala raná hlaholika na vládne a náboženské listiny a knihy a na Veľkomoravskej akadémii ( Veľkomoravské učilište ) založili Cyrilom, kde sa vzdelávali nasledovníci Cyrila a Metoda, medzi inými aj samotným Metodom. Abeceda sa tradične pripisuje Cyrilovi. Zdá sa, že to výslovne potvrdzuje aj pápežský list Industriae tuae (880), ktorý schvaľuje používanie staroslovienčiny, v ktorom sa hovorí, že abecedu „vynašiel Konštantín Filozof“. „Vynález“ nemusí vylučovať, že bratia možno použili staršie formy písmen. Pred tým slovanské jazyky nemali vlastné samostatné písmo.
Skorú cyriliku vyvinuli žiaci svätých Cyrila a Metoda na preslavskej literárnej škole (predtým v Plisku ako Pliská literárna škola ) koncom 9. storočia ako zjednodušenie hlaholiky, ktorá sa viac podobala gréckej abecede.
Po smrti Cyrila Klement Ochridský sprevádzal Metoda z Ríma do Panónie a Veľkej Moravy. Po Metodovej smrti v roku 885 stál Klement na čele boja proti nemeckému duchovenstvu na Veľkej Morave spolu s Gorazdom . Po nejakom čase strávenom vo väzení bol vyhnaný z Veľkej Moravy av roku 885 alebo 886 dosiahol hranice Bulharskej ríše spolu s Naumom , Angelarom a možno aj Gorazdom (iné zdroje naznačujú, že Gorazd už vtedy zomrel). Klement a Naum boli potom poslaní do bulharského hlavného mesta Pliska, kde ich Boris I. poveril, aby vyučovali budúcich duchovných štátu v slovanskom jazyku.
Po prijatí kresťanstva v roku 865 náboženské obrady v Bulharsku viedli v gréčtine duchovní vyslaní z Byzantskej ríše. Boris zo strachu z rastúceho byzantského vplyvu a oslabenia štátu považoval prijatie staroslovienskeho jazyka za spôsob zachovania politickej nezávislosti a stability Bulharska, a tak založil dve literárne školy (akadémie) v Pliske a Ochride , kde bola teológia vyučovať v slovanskom jazyku. Zatiaľ čo Naum z Preslava zostal v Pliske a pracoval na založení Plisskej literárnej školy , Klementa poveril Boris I. zorganizovať vyučovanie teológie pre budúcich duchovných v staroslovienčine na Ochridskej literárnej škole . Počas siedmich rokov (886-893) Klement učil asi 3500 študentov v slovanskom jazyku a hlaholiku.
Spomienka
Deň svätých Cyrila a Metoda
V porovnaní so súčasnosťou bol proces vedúci k kanonizácii v desaťročiach po Cyrilovej smrti menej rušný. Cyrila jeho učeníci považovali za svätého krátko po jeho smrti. Jeho nasledovníci sa rozšírili medzi národy, ktoré evanjelizoval, a následne do širšej kresťanskej cirkvi. So svojím bratom Metodom sa preslávil ako muž svätosti. Z davov lemujúcich rímske ulice počas jeho pohrebného sprievodu sa ozývali výzvy, aby bol Cyrilovi priznaný štatút svätca. Prvýkrát sa bratia objavili v pápežskom dokumente v Grande Munus Leva XIII. v roku 1880. Sú známi ako „Apoštoli Slovanov“ a sú stále vysoko uznávaní rímskokatolíckymi aj pravoslávnymi kresťanmi. Ich sviatok sa v súčasnosti slávi 14. februára v rímskokatolíckom kostole (v súlade s dátumom smrti sv. Cyrila); 11. mája vo východnej pravoslávnej cirkvi (hoci pre východné pravoslávne cirkvi, ktoré používajú juliánsky kalendár, je to 24. máj podľa gregoriánskeho kalendára ); a 7. júla podľa starého sankčného kalendára pred revíziami Druhého vatikánskeho koncilu . Slávnosť je tiež spomienkou na zavedenie gramotnosti a kázanie evanjelií v slovanskom jazyku bratmi. Bratia boli vyhlásení za „patrónov Európy“ v roku 1980. [37]
Prvá zaznamenaná svetská oslava Dňa svätých Cyrila a Metoda ako "Dňa bulharského písma", ako to tradične uznávajú bulharské dejiny , sa konala v meste Plovdiv 11. mája 1851. V tom istom čase bola v meste Plovdiv zriadená miestna bulharská škola. s názvom „Svätí Cyril a Metod“. Oba činy podnietil významný bulharský pedagóg Nayden Gerov . [38] Istý arménsky cestovateľ sa však zmienil o „oslave bulharského písma“, keď 22. mája 1803 navštívil mesto Šumen. [39]
Cyrila a Metoda si v anglikánskej cirkvi pripomínajú Malým sviatkom [ 40] a menším sviatkom v kalendári biskupskej cirkvi [1] 14. februára .
Deň sa teraz oslavuje ako štátny sviatok v nasledujúcich krajinách:
V Bulharsku sa oslavuje 24. mája a je známy ako „Deň bulharského vzdelania a kultúry a slovanského písma“ (bulharsky: Ден на българската просвета и култура и на славянска), bulharský národný sviatok a literatúra ako aj abeceda. Je známy aj ako „Deň abecedy, kultúry a vzdelávania“ (bulharsky: Ден на азбуката, културата и просвещението). Svätí Cyril a Metod sú patrónmi Národnej knižnice Bulharska. Pred knižnicou je im pomník. Svätí Cyril a Metod sú najslávnejšími svätcami v bulharskej pravoslávnej cirkvi a ikony týchto dvoch bratov nájdete v každom kostole.
V Severnom Macedónsku sa oslavuje 24. mája a je známy ako „Deň svätých Cyrila a Metoda, deň slovanských osvietencov“ ( macedónsky : Св. Кирил и Методиј, Ден на словенскитеве п Public holidays in North Macedonia - Wikipedia Vláda Macedónskej republiky uzákonila štatút štátneho sviatku v októbri 2006 a parlament Macedónskej republiky prijal príslušný zákon začiatkom roka 2007. [41] Predtým sa oslavoval iba v školách. Je známy aj ako deň „ bratov Solunových “ ( macedónsky Солунските браќа ).
V Českej republike a na Slovensku si oboch bratov pôvodne pripomínali 9. marca, ale pápež Pius IX. zmenil tento dátum na 5. júla z niekoľkých dôvodov. [42] Dnes sú tam svätí Cyril a Metod uctievaní ako národní svätí a ich meniny (5. júla), „Sviatok svätého Cyrila a Metoda“ sú štátnym sviatkom v Českej republike a na Slovensku . V Českej republike sa oslavuje ako „Deň slovanských misionárov Cyrila a Metoda“ (česky Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje); na Slovensku sa oslavuje ako "Deň sv. Cyrila a Metoda" (slovensky: Sviatok svätého Cyrila a Metoda). [42]
V Rusku sa oslavuje 24. mája a je známy ako "Deň slovanskej literatúry a kultúry" (rusky: День славянской письменности и культуры), oslavuje slovanskú kultúru a literatúru, ako aj abecedu. Jeho slávenie je cirkevné (11. máj v cirkevnom juliánskom kalendári ). V Rusku nie je štátny sviatok.
Sviatok svätých slávi východná pravoslávna cirkev 11. mája a rímskokatolícka cirkev a anglikánske spoločenstvo 14. februára ako „ Deň svätých Cyrila a Metoda “. Luteránske cirkvi západného kresťanstva si týchto dvoch svätých pripomínajú buď 14. februára alebo 11. mája. Luteránske cirkvi byzantského obradu oslavujú 24. mája Deň svätých Cyrila a Metoda. [43]
Iná spomienka
Národná knižnica Bulharska v Sofii , Ss. Univerzita Cyrila a Metoda v Skopje v Severnom Macedónsku a Univerzita sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove v Bulharsku a v Trnave na Slovensku nesú meno týchto dvoch svätcov. Teologická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci ( Česká republika ), nesie názov „Teologická fakulta svätých Cyrila a Metoda“ . V Spojených štátoch SS. Cyrila a Metoda v Orchard Lake, Michigan , nesie ich meno.
Bratstvo svätých Cyrila a Metoda založené v roku 1846 bolo krátkodobou proukrajinskou organizáciou v Ruskej ríši na zachovanie ukrajinskej národnej identity.
Svätí Cyril a Metod sú hlavnými patrónmi Ľubľanskej arcidiecézy . Ľubľanská katedrála stojí na námestí Cyrila a Metoda ( slov . Ciril–Metodov trg ). [44] Sú tiež patrónmi Košickej gréckokatolíckej eparchie (Slovensko) [5] a Slovenskej gréckokatolíckej eparchie v Toronte .
Vrchol sv. Cyrila a Vrchol sv. Metoda v pohorí Tangra na ostrove Livingston na Južných Shetlandských ostrovoch v Antarktíde sú pomenované po bratoch.
Pozostatky svätého Cyrila sú uložené vo svätyni-kaplnke v Bazilike di San Clemente v Ríme . V kaplnke sa nachádza Madona od Sassoferrata .
Bazilika sv. Cyrila a Metoda v Danville v Pensylvánii (jediná rímskokatolícka bazilika zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi na svete) je materskou kaplnkou sestier sv. Cyrila a Metoda, rímskokatolíckeho ženského rehoľného spoločenstva pápežského práva , ktoré sa venuje apoštolským dielam ekumenizmu, výchovy, evanjelizácie a starostlivosti o starších. [45]
Rád svätých Cyrila a Metoda , pôvodne založený v roku 1909, je súčasťou národného systému ocenení Bulharska.
V roku 2021 bolo novo získané výskumné plavidlo bulharským námorníctvom prekrstené na Ss. Cyrila a Metoda po svätých, sponzorkou je herečka Mária Bakalová . [46]
Galéria
Etnický pôvod bratov je sporný v tom zmysle, že niektorí autori považujú otca za Gréka (pretože jeho meno je zachované v gréckej podobe Leontios – po slovansky Lev) a matku za Slovanku (volala sa Maria)(pozri napr.), iní autori oboch rodičov za Grékov alebo zriedkavejšie oboch za Slovanov. Problém je komplikovaný aj skutočnosťou, že výraz Grék v tom období označoval aj to, čo od 19. storočia nazývame Byzantínec, teda všeobecne obyvateľ Byzantskej ríše (v tomto zmysle je potom už teoreticky možný akýkoľvek etnický pôvod). Je známe, že bratia (v neskoršom veku) ovládali okrem iného gréčtinu, slovančinu a latinčinu. Ak sa bratia považujú za (etnických) Grékov, tak autori postulujú, že sa slovanský jazyk naučili v slovanskom prostredí oblasti Solúna a gréčtinou hovorili už od detstva; ak sa považujú za Slovanov, tak autori postulujú, že slovanským jazykom hovorili už od detstva a po grécky (úradný jazyk Byzantskej ríše) sa nevyhnutne museli naučiť tak ako každý vzdelaný Byzantínec; ak sa považujú za osoby s gréckym aj slovanským pôvodom, tak by obidva jazyky ovládali už od detstva. V prospech (čiastočného) slovanského pôvodu bratov hovorí aj skutočnosť, že práve oni boli vybraní na vytvorenie slovanského písma, preklady Biblie atď. do slovanského jazyka a misiu v slovanskom prostredí, a že podľa súdobého vyjadrenia byzantského cisára "všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou". V neprospech ich možného slovanského pôvodu zase hovorí fakt, že ich otec bol vysokým cisárskym úradníkom a aj im boli zverené vysoké štátne a cirkevné pozície, do ktorých sa cudzinci len ťažko mohli dostať.
Konkrétne v Grécku dnes považujú bratov takmer výlučne za Grékov, v Bulharsku a v ostatných slovanských krajinách väčšinou za Slovanov. V Bulharsku ich presnejšie považujú za "Bulharov", pretože Bulhari – z etnologického aj jazykového hľadiska nesprávne – považujú Slovanov v (severnej) Byzantskej ríši (medzi ktorých by bratia patrili) za "Bulharov".
: Konštantín Filozof a Svätý Metod
Charakteristika misií sv. Cyrila a Metoda
V polovici 9. storočia bola Byzantská ríša politicky stabilná a kultúrne rýchlo napredovala. Uskutočňovala svojráznu kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, Chazarský kaganát a arabský svet. Náboženstvom, umením a literatúrou ovplyvňovala Východ aj Západ. Misijná činnosť pre iné národy sa menila na štátnu politiku a zo solúnskych bratov sa stali jej praktickí realizátori.
Konštantín bol počas svojej prvej misie, u Saracéncov (t. j. v Bagdadskom kalifáte), bez svojho brata. Či ho brat sprevádzal na druhej misii – k Chazarom – je sporné. Na veľkomoravskej misii (t. j. k severným Slovanom, do Benátok a Ríma) bratia však už jednoznačne stáli bok po boku. Na svojich cestách bratia (prinajmenšom Konštantín) postupne navštívili značnú časť kultúrneho priestoru známeho v stredoveku. Stretli sa s predstaviteľmi ďalších dvoch veľkých náboženstiev – islamu a judaizmu a úspešne obhajovali kresťanstvo a záujmy Byzancie.
Misia k Chazarom (860 – 861)
Na pozvanie vládcu Chazarov uskutočnil Konštantín v roku 860 misiu do krajiny Chazarov (Kozárov) severne od Kaukazu (podľa iných názorov skôr pri Azovskom mori). Vládca Chazarov bol žid a umožnil priateľské spolužitie židov, moslimov a kresťanov vo svojej ríši. Je sporné, či Konštantína na výprave sprevádzal Metod.
Na ceste ku Chazarom sa zastavil v meste Cherson, v ktorom sa vraj okrem iného naučil hebrejčinu, chazarčinu, gótčinu. Tu našiel aj relikvie svätého pápeža Klementa (zomrel v roku 101). Tieto neskôr vzal so sebou na Veľkú Moravu a v roku 867 do Ríma, kde prispeli k slávnostnému prijatiu bratov pápežom. Konštantín o tomto objave napísal tri grécke spisy (historica narratio, sermo declamatorius a hymnus – pozri nižšie pod Tvorba).
U Chazarov potom Konštantín viedol teologické dišputy so židovskými učencami a rabínmi. Podarilo sa mu pokrstiť 200 Chazarov. Namiesto odmeny, ktorú mu vládca Chazarov ponúkal, vraj Konštantín zariadil, aby bolo prepustených 200 byzantských otrokov. Chazarský panovník neskôr byzantskému cisárovi napísal ďakovný list, v ktorom misiu pochválil a ubezpečoval o priateľstve svojho národa.
Na kresťanstvo úplne obrátiť sa Konštantínovi podarilo malý národ vo fulskom kraji, ktorý pozostával zo zvyškov Alanov a Gótov.
Koncom roku 861 sa Konštantín (resp. bratia) vrátil(i) do Konštantínopola, kde ho (ich) cisár slávnostne prijal. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazov pri Chráme svätých apoštolov, kde sa mal venovať svojej literárnej a pedagogickej činnosti. Metodovi ponúkol hodnosť arcibiskupa, ale ten ju odmietol. Preto ho vymenoval za igumena do monastiera Polychron (na maloázijskom pobreží Marmarského mora). O niekoľko mesiacov nato však prišiel na byzantský cisársky dvor Rastislavov posol.
Misia na Veľkej Morave, v Blatenskom kniežatstve a v Ríme (863/864 – 885)
Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku 862 prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali (biskupa a) učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru (ŽK kap. XIV.). Cisár súhlasil a slovami Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou (ŽM) cisár Michal III. vyzval Konštantína, aby sa misie ujal. Pravdepodobne sa tak stalo na návrh patriarchu Fótia, Konštantínovho učiteľa a priateľa.
Veľká Morava (863/864 – 867)
Bratia prišli na Veľkú Moravu roku 863. Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku (podrobnosti v článku hlaholika), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. staroslovienčina (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia Solúna, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).
Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.
Cesta do Ríma (867 – 869)
V roku 867 sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov Rastislava (v dnešnej Morave) a Svätopluka (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu (Michal III. bol zavraždený a Fótios poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty.
Cestou do Ríma sa v lete zastavili v Blatenskom kniežatstve kniežaťa Koceľa, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali.
Dišputa s trojjazyčníkmi (867)
Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s trojjazyčníkmi v Benátkach koncom roku 867 a obrana slovanského jazyka a bohoslužby. V tomto konflikte sa najmarkantnejšie prejavujú Konštantínove vlastnosti – teologická odbornosť, vedecké znalosti, rečnícke majstrovstvo, humanizmus a obavy o osud národa.
Pozícia jeho protivníkov je dogmatická a neoblomná: Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský (ŽK, kap. XVI.).
Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť a humanistický pátos: Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? (ŽK, kap. XVI.).
Misia v Ríme (867 – 869)
V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža Mikuláša I., ktorý ich pozval do Ríma. Tam pápežovi Hadriánovi II., ktorý ich prijal (Mikuláš I. medzičasom zomrel), odovzdali relikvie svätého Klimenta Rímskeho a súčasne si nechali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a diakonov. Konštantínom zostavené slovanské knihy boli slávnostne položené na oltár Baziliky svätého Petra a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky Santa Maria Maggiore, čo znamenalo schválenie a potvrdenie ich misijného pôsobenia. V roku 868 v Ríme vysvätil biskup Formozus za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho Gorazda a juhoslovanov Klimenta a Nauma) a dvoch z nich urobili diakonmi. Pápež napokon schválil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri latinčine, gréčtine a hebrejčine.
14. februára 869 Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. Pochovaný bol v Ríme, a to aj napriek tomu, že jeho starší brat nástojil na prenesení ostatkov do vlasti. Silná túžba rímskeho duchovenstva, ktoré chcelo poskytnúť tomuto všetkými váženému mužovi miesto posledného odpočinku, presvedčila Metoda, ktorý nakoniec povolil pochovať Konštantína v bazilike svätého Klimenta napravo od oltára, kde leží dodnes.
Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870 – 885)
Blatenské kniežatstvo, Rím (869 – 870)
Roku 869 poslali Metoda z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keď Metod nemohol pred odpor bavorského kléru založiť v Blatnohrade nové učilište, poslal Koceľ Metoda späť do Ríma, kde ho mal pápež Hadrián II. vymenovať za panónskeho biskupa, čo by mu umožnilo samostatne rozhodovať o zriadení slovanského učilišťa. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za (nielen za biskupa ale za) arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.
Svetskí a cirkevní predstavitelia Východofranskej ríše nesúhlasili s vytvorením pápežovi podriadenej panónskej cirkevnej provincie, ktorej väčšinu územia mal v moci salzburský arcibiskup (severne od Drávy) a akvilejský patriarcha (južne od Drávy). Metoda považovali za rušiteľa ich práv a podozrievali ho aj z herézy.
Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku 870 však nového arcibiskupa v Zadunajsku na rozkaz bavorských biskupov Adalvina, Hermanricha, Annona a Lanfrieda zajali, na synodálnom sneme v Rezne v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku-Východofranskej ríši (Ellwangen alebo Reichenau). Až keď Veľká Morava v roku 872 porazila Východofranskú ríšu, odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. Nový pápež Ján VIII. poslal listy východofranským biskupom, Ľudovítovi Nemcovi a Karolmanovi, synovi Ľudovíta Nemca, v ktorých odsudzuje postup bavorskej cirkvi a nariaďuje prepustenie Metoda. V máji 873 sa príslušné rokovania medzi Rímom a Ľudovítom Nemcom skončili s nasledujúcim výsledkom:
Panónia, okrem Sirmia (dnes Sremská Mitrovica) a malého územia medzi Balatonom a ústím Hronu), bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom
Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z biblie).
Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a bolo mu zaručené, že bude môcť nerušene pracovať najmenej do konca roku 877
Veľkomoravské učilište začalo pod Metodovým vedením opäť pracovať.
Veľká Morava (873 – 880)
V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval Veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.
Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.
Po roku 874 často Metoda u Svätopluka (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – Ján z Benátok (zároveň Svätoplukov poradca) a Viching (Wiching; švábsky benediktínsky mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Vichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.
Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na diecézy. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v Nitre. Jeho biskupom sa stal Viching, ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.
Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od vyššie uvedených ohováraní. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list Industriae tuae, v ktorom:
Veľkú Moravu vyhlásil za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na roveň Východofranskej ríši
potvrdil Metodove úlohy a funkcie
prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená)
prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor
schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky)
prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v latinčine, pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu
V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom.
Veľká Morava (881)
Po návrate na Veľkú Moravu (881) Metod zosadil Vichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falošný „pápežský“ list, podľa ktorého má byť Metod zosadený a vyhnaný z Veľkej Moravy. Vichinga poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie Visly), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave (dnešné južné Poľsko).
V roku 881 sa spolu so Svätoplukom zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Pri tejto príležitosti sa stretol so staromaďarským oddielom.
Byzantská ríša (881/882 – 882)
Koncom roku 881 alebo začiatkom roku 882 sa Metod vybral do Konštantínopolu na pozvanie byzantského cisára. Zanechal tam dvoch žiakov, jedného kňaza a jedného diakona aj s odpisom slovanských bohoslužobných kníh. Existuje názor, že cisár Basileios I. ich poslal na dvor bulharského kniežaťa Borisa na misijnú činnosť. Niektorí predpokladajú, že jedným z nich bol Konštantín Preslavský, ktorý sa stal neskoršie biskupom. Iní sa domnievajú, že jedným z týchto žiakov bol svätý Sáva. Iný predpoklad je, že cisár a patriarcha využili učeníkov a slovanské knihy pri misijnom pôsobení medzi Srbmi.
Veľká Morava (882 – 885)
Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasväcuje svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, možno aj omšových textov západnej liturgie, homílií na celý rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života (6. mája 885) majú už vzdelanci na Veľkej Morave značné množstvo prekladov a pôvodných diel.
Niekedy v 80. rokoch 9. stor. pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech Bořivoja I.
Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z územia dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti a 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Viching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.
5. júla. Sv. Cyrill a Metod, apoštolovia slovanskí.
5. júla.
Sv. Cyrill a Metod, apoštolovia slovanskí.
Vysoký úrad zveľadenia kresťanského mena, ktorý zvláštnym spôsobom udelený bol blahoslavenému Petrovi, kniežaťu apoštolov, a jeho nasledovníkom, vyzval rimských pápežov, aby sa postarali, žeby zvestovatelia sv. evanjelia ku rozličným národom okruhu zemského v rozličných dobách posielaní boli, jako to sama vec a rada milostivého Boha požadovať za dobré uzná.
«Preto, jako poslali Augustína ku Britom na vzdelávanie ich duší, Patrícia ku Hibernom (Irom), Bonitácia ku Germánom, Villebrorda ku Frísom, Batavom, Belgom, iných prečasto ku iným; tak tiež moc vykonávania úradu apoštolského u slovanských národov popriali Cyrillovi a Metodovi, mužom to najsvätejším: ktorých namáhaniu a najväčším prácam podarilo sa, že slovanské národy prijali svetlo evanjelia a od pozemského života privedené boli ku vzdelanosti ľudskej a občianskej.»(Tieto slová vzaté sú z Encykliky svätého Otca Leva XIII., ktorú r. 1880, dňa 30. septembra pod záhlavím «Grande munus» vydať ráčil.)
Sv. Cyrill a Metod, títo dvaja najšľachetnejší apoštolovia slovanskí, boli vlastní bratia, i narodili sa na začiatku IX. storočia v Solúni (Thessalonike) v zemi Gréckej. Otec, vznešený cisársky úradník, menoval sa Lev (Leo), matka Maria. Bohabojní kresťanskí rodičia títo splodili sedem synov; Konštantín, ktorý neskôr prijal kláštorské meno Cyrill, bol najmladším. Zbožní rodičia vynaložili všetok majetok a starostlivosť svoju, aby ich synovia v bázni Božej a vo vznešených vedách a umení vychovávaní boli.
Medzi všetkými synmi vynikali nábožnosťou a vlohami Cyrill a Metod. Starostliví rodičia poslali ich na vysoké školy do Carihradu. Tu stal sa veľkými darmi ducha obdarený Cyrill spoločníkom mladého cisára Michala a mal prístup ku všetkým vedám. V krátkom čase vynikal hlbokými vedami tak nad iných, že menovaný bol filozofom, to jest mudrcom. Jeho múdrosti nikto nemohol odolať pri vedeckých hádkach.
I stal sa učiteľom filozofie. Metod naučil sa slovansky, i stal sa vysoko postaveným cisárskym úradníkom v Macedónii, kde už mnohí Slovania žili. Za krátky čas získal si svojou láskavosťou a pokorou dôveru sebe poddaných; no skazenosť mravov, aká vtedy u predstavených úradníkov, ba i na dvore cisárskom, panovala, naplňovala ho zármutkom. I rozjímal dlho a radil sa s Bohom, až konečne uzavrel svet marný opustiť a do tichého kláštora vstúpiť.
I stal sa mníchom v kláštore Polychromis na vrchu Olympe. Nezadlho nasledoval brata Metoda i Cyrill. I on rozlúčil sa so svojou skvelou dráhou učiteľskou a s klamným svetom, a vstúpil do kláštora. V tejto samote našli oba bratia, čo hľadali: opravdivú blaženosť a pokoj duševný. Vzdialení od hlučného sveta slúžili jedine Bohu, postievali sa prísno, čítavali a rozjímali sv. Písma, aby ich hlboký zmysel dokonale poznať mohli.
V kláštorských úzkych chyžkách pri modlitbe a rozjímaní presvedčili sa, že je človek pre večnosť stvorený a že len v obcovaní s Bohom srdce spokojné obsiahnuť môže. Chazari, národ polodivoký, bývali na brehu Čierneho mora za Chersonom; i požiadali ich vodcovia cisárovnu Theodoru, aby im poslala mužov, ktorí by ich vo viere kresťanskej vyučili. Patriarcha carihradský Ignác uzniesol sa s cisárovnou, že ku Chazarom pošlú Cyrilla, aby im sv. Evanjelium zvestoval.Theodora-cisárovná matka,bola regenntkou za svojho nedospelého syna -Michala III.
Cyril prijal rád tento preťažký úrad, lebo priučil sa bol reči toho národu. Vydal sa teda hneď s verným bratom svojím Metodom do Chersonu v Tauride, a hlásal za dlhší čas slovo spasenia Chazarom s veľkým úspechom. Boh dobrotivý požehnal namáhavej ich práci apoštolskej; mnohí veľmoži Chazarskí a veľké zástupy ľudu prijali sv. krst.
I poprial horlivému Cyrillovi milosrdný Boh tú milosť, že podarilo sa mu vynájsť hrob, v ktorom odpočívaly kosti sv. mučeníka, Klementa I. pápeža. Svätý tento Otec bol za panovania cisára Trajana z Ríma do tých divokých krajov vypovedaný, kde okolo r. 100 po Kristu Pánu jako neohrožený pápež- bojovník sv. cirkve neďaleko mesta Chersona s ťažkou kotvou okolo hrdla do hlbkyČierneho mora vhodený bol.
Dobrotivý Boh objavil zázračným spôsobom telo sv. mučeníka, a nábožní kresťania pochovali ho slávne do hrobu na brehu morskom. Roku 861, dňa 30. januára vynašiel milosťou Božou osvietený Cyrill hrob tento a našiel v ňom kosti sv. Klementa, o ktorom sám svätý apoštol národov Pavel pochvalne sa vyslovil. Pozostatky sv. Klementa uložili svätí bratia do drahocennej schránky a nosili ich na všetkých apoštolských cestách svojich.
Precestovali všetky mestá a obydlia Chazarov. Keď založili mohutnú cirkev, prosili ešte pohlavárov, aby svojich kresťanských otrokov na svobodu prepustili. Sv. Cyril navrátil sa nazpät do Carihradu a vstúpil do svojho tichého kláštora, do ktorého bol ho už sv. Metod predišiel.
Rastislav, panovník Veľkej Moravy, ktorá krajina zahrňala temer celé Uhorsko, Moravu a Sliezsko, počul, jako blahonosne pôsobili sv. bratia Cyrill a Metod medzi Chazarmi; i poslal svojichvyslancov ku gréckemu cisárovi Michalovi III. do Carihradu s prosbou, žeby tých horlivých vierozvestov i do jeho krajiny slovo Božie ohlasovať prepustil.
Ihneď vybrali sa sv. bratia na ďalekú cestu a keď prišli do Bulharska, cez ktoré museli cestovať do Veľkej Moravy, ohlasovali i tu horlivé slovo Božie. Boris, panovník Bulharov, nechcel dlho počuť o svätom učení Kristovom. Svätý Metod, ktorý bol i výborným maliarom, podal zarytému pohanovi obraz, ktorý živými farbami vyobrazoval strašný deň posledného súdu Božieho.
Pohan žasol nad strašno-krásnym obrazom a, spasiteľnou hrôzou prestrašený, dal si význam jeho sv. Metodom vysvetliť. Boží muž vyobrazil mu vzletnými slovami, čo očakáva tých, ktorí Boha nepoznajú a hriešny život vedú. I rozostrel pred zrakom jeho prestrašenej duše krásy učenia Spasiteľovho. Boris dal sa poučiť a prijal sv. krst s celým svojím národom. Roku 863 prišli svätí bratia na hranice Veľkej Moravy a prijatí boli od natešeného ľudu s veľkou slávou.
Na Velehrade, ktorý bol hlavným mestom krajiny, prijal ich knieža Rastislav veľmi srdečne. I započali hneď dielo apoštolské. Vyučovali národ v pravdách sv. viery a to s takou mocou a pracovitou vytrvalosťou, že v krátkom čase celý národ pokrstili. Sv. Cyrill zostavil novú abecedu, ktorá posiaľ cyrilikou sa menuje, a sv. bratia preložili do slovančiny mnohé knihy bohoslužobné a zo sv. Písma Starého a Nového Zákona, ktoré do rúk národa vložili.
4 a pol roka pôsobili blahonosne sv. apoštolovia na Morave. Vystavali a zriadili veľkolepý chrám na Velehrade, jako i prvú kresťanskú školu. A toto ich horlivé a požehnané apoštolovanie vzbudilo závisť a krivé posudzovanie u niektorých okolitých nemeckých kňazov a biskupov, ktorí už predtým tu sv. vieru ohlasovali, no bez výsledku, lebo im národ nerozumel.
Biskupovia v Solnohrade a Pasové písali sv. Otcovi, Mikulášovi I., že slovanskí apoštolovia bludné učenie rozširujú a slovanskú bohoslužbu konajú. Rimská stolica pápežská počula už dávno dobrý chýr o blahonosnom účinkovaní svätých apoštolov a keď boli i v Ríme osočovaní, povolal sv. Otec Mikuláš svätých bratov k sebe. Sv. Cyrill a Metod vydali sa hneď poslušne na ďalekú a obťažnú cestu.
Oni chceli čo verní synovia najvyšší rozkaz sv. Otca vyplniť, ktorý čo nástupca sv. Petra a námestník Spasiteľa Ježiša Krista riadi a spravuje sv. katolícku cirkev. Niesli i drahocenný poklad sebou — ostatky sv. Klementa, mučeníka a pápeža. Tak blížili sa s čistým svedomím ku večnému mestu.
Keď počul rimský pápež, Hadrian II, ktorý bol po Mikulášovi I. na stolicu sv. Petra vyvolený, že slovanskí vierozvestovia s ostatkami sv. Klementa k Rímu sa blížia, išiel so všetkým kňazstvom a veľkým množstvom veriacich oproti nim a privítal s veľkou úctou vzácnych hostí. Ostatky sv. Klementa uložené boli s mimoriadnou slávou do baziliky, ktorá pod Konštantinianom cisárom ku pocte tohoto nepremoženého mučeníka v Ríme vystavaná bola.
Svätí Cyrill a Metod podávali potom obšírnu správu pred sv. Otcom v prítomnosti kňazstva o svojom apoštoskom účinkovaní na Veľkej Morave. Lebo boli opísaní, že sa prehrešili proti ustanovizňam prastarým a proti sv. viere, že užívali pri službách Božích slovanskú mluvu, rozložili príčinu toho takými podstatnými a jasnými dôvodami, že ich svätý Otec pochválil.
I zložili u nôh pápežských slávnostnú prísahu, že pravej viery Kristovej až do smrti pridŕžať sa budú a v poslušnosti oproti sv. stolici rimskej zotrvajú. Pápež Hadrian vymenoval a posvätil ich za biskupov, áno i učeníkom ich rozdielne kňazské rády udeliť ráčil.
Svätí bratia mali sa vrátiť na Veľkú Moravu, aby spasiteľne apoštolské dielo dokonali. Ale Božej prozreteľnosti zaľúbilo sa, že sv. Cyrill zomrel r. 869, dňa 19. februára; i bol v chráme sv. Klementa v Ríme slávnostne pochovaný, hoci zarmútená matka jeho Mária telo v Carihrade pochované mať si veľmi žiadala. Kosti sv. Cyrilla odpočívajú pri kosťach sv. Klementa, ktoré za mnoho rokov na svojich apoštolských cestách sebou nosieval.
Na smrteľnej posteli riekol k milovanému bratovi sv. Metodovi: «Brat môj, navráť sa na Veľkú Moravu a vyučuj ľud pravde Božej!« A sv. Metod navrátil sa čo posvätený biskup na Veľkú Moravu. Horlivé pokračoval v diele apoštolskom. Vyučoval ľud neunavene v pravej viere Kristovej. Proti povstalým bludovercom bojoval zmužile. A keď po smrti Rastislavovej na panovnícky trón zasadol kráľ Svätopluk, vyučoval a potvrdzoval i tohoto.
Keď Svätopluk povinnosti svoje zanedbával, karhal ho neohroženej prečo i do vyhnanstva od neho poslaný bol. Svätý muž odišiel do Blatenského kniežatstva ku vladárovi Kocelovi, ktorého pokrstil a vo viere vyučil. Odtiaľ cestoval do Bulharska ku Borisovi; od neho, keď ho utvrdil vo viere už predtým prijatej, išiel do Dalmacie a Korutánska a všade rozširoval a upevňoval cirkev Kristovu.
Neúnavné a zdarné pôsobenie jeho vzbudilo mu znovu závistníkov. I obžalovali ho u pápeža Jána VIII., ktorý po smrti Hadrianovej sv. cirkev riadil, že oproti zásadám hreší, keď miesto v gréckej a latinskej reči, ktoré posiaľ v úžitku boli, služby Božie v slovanskej reči koná. Sv. Otec Ján povolal horlivého vierozvesta do Ríma, aby ho vypočul.
Sv. Metod ponnáhľal ochotne ku stolici sv. Petra r. 880, i predostrel pred sv. Otcom a prítomnými biskupami, že on vždy tej viery sa držal a tú učil, ktorú v prítomnosti v Pánu zosnulého pápeža Hadriana vyznal a pri hrobe kniežaťa apoštolov, sv. Petra, prísahou potvrdil; čo týka sa ale slovanskej bohoslužby, že on pre spravodlivé príčiny slovansky službu Božiu konal, v čom ho i pápež Hadrian pochválil.
Sv. Otec objal horlivého apoštola a vymenoval ho za arcibiskupa do tých kresťanských krajín, ktoré on sv. cirkvi vydobyl. A keď sv. Otec niektorých biskupov vyvolil, ktorým mal byť sv. Metod predstaveným, prepustil ho na Veľkú Moravu s plnou mocou opatreného. Tú istú moc udelil mu neskôr i listovne. Sv. Metod vykonával túto moc svedomite a horlivé, akonáhle vrátil sa do svojho arcibiskupstva.
I navštívil Česko a pokrstil Borivoja a jeho manželku Ľudmilu, ktorí tam panovali, a jeho kňazi za krátky čas obrátili i národ Český na vieru Kristovu. Ano, i do Poľska a cez Halič, kde vo Ľvove biskupskú stolicu založil, až do Ruska zašiel a v Kijeve biskupstvo zriadil. Po týchto veľkých prácach vrátil sa sv. Metod na Velehrad, kde ho predtým proti nemu poštvaný Svätopluk s otvoreným náručím prijal.
Sv. Otec Ján VIII., kládol na srdce listovne kráľovi Svätoplukovi, aby zbožného arcibiskupa neprenasledoval. Ešte mnoho blahonosného pôsobil sv. arcibiskup na Veľkej Morave, až konečne cítil, že musí sa skoro rozlúčiť so svetom. I naznačil svojho nástupcu, napomínal dôrazne kňažstvo a veriacich, aby v pravej viere vytrvali a cnostný život viedli a usnul tíško v Pánu, ktorého meno oslávil v toľkých krajinách.
To stalo sa roku 885, dňa 6. apríla. Jeho sv. telo pochované bolo slávnostne na Velehrade, v chráme, Panne Márii zasvätenom. Hneď po blahoslavenej smrti ctení boli svätí apoštolovia slovanskí Cyrill a Metod v celej cirkvi. K ich pocte slávená bola pamiatka u Čechov, Moravanov, Chorvátov a Slovákov atď. dňa 9. marca každého roku.
Blahoslavenej pamäti sv. Otec Pius IX. preložil roku 1864, dňa 2. júna slávenie pamiatky sv. Cyrilla a Metoda pre Čechov, Moravanov, Chorvátov a Slovákov (v biskupstve b.-bystrickom) na deň 5. júla slávnostnejším spôsobom (duplex I. Cl. absq. Oct.).
Sv. Otec Lev XIII., ktorý sv. cirkev blahonosne spravoval, vydal r. 1880, dňa 30. sept. svoju pozoruhodnú encykliku «Grande munus,» ktorou toto slávenie pamiatky sv. apoštolov slovanských hore udaným spôsobom, v deň 5. júla, na celú cirkev kresťanskokatolícku rozširuje.
Svätí Cyrill a Metod vyobrazujú sa spolu, prvý v rúchu mníšskom s písmom alebo relikviárom v ruke, druhý v rúchu arcibiskupskom s obrazom v ruke; pri ich boku mladík s dvojistým krížom; pod nohama rozlámané modly.
Svätí Cyrill a Metod opustili skvelú dráhu každodenného života a stali sa rozširovateľmi svätej viery medzi pohanským národom slovanským. Oni stali sa najväčšími dobrodincami národu tohoto. Veď bez svetla pravej viery nemôže byť žiadon národ šťastným, veľkým a vzdelaným. Oni hlásali tú svätú vieru, ktorá vrchy prenáša, nemocných uzdravuje, mrtvých kriesi, všetky trápenia a bôle udusuje.
Kresťane, či i ty máš takúto silnú vieru? Či veríš, že je Boh, že je nebo, peklo? Sú dnes mnohí kresťania, ktorí toto neveria, alebo keď i veria, žijú tak, jako by na Boha neverili. Ty musíš obživiť túto svoju vieru; viera tvoja musí donášať dobré ovocie. Musíš nasledovať Ježiša Krista; lebo ináč viera tvoja zatratí ťa v deň hrozný posledného súdu.
Mnohí pohania predhadzovať budú nám osvietenie naše skrze pravú vieru a milosti, ktoré sme mohli dosiahnuť v rímsko-katolíckej cirkvi a ktoré sme zneužili. Jako sa vyhovoríme? Sv. Ambróz hovorí: «Naša viera je opravdivý poklad.» A túto vieru rozširovali svätí Cyrill a Metod neunavene až do svojej blahoslavenej smrti. A Boh odplatil im toto apoštolské účinkovanie i tu na zemi i v sláve svojej.
Ako kosti sv. Cyrilla v Ríme, tak ctia sa kosti sv. Metoda na Velehrade v susednej Morave, kde odpočívajú. Keď vo vojnách chrám Panny Márie na Velehrade, kde uložené bolo telo sv. Metoda, porúcaný bol, dal ho r. 1190 pohraničný gróf, zbožný Vladislav, znovu vystavať, a pri ňom založil veľký kláštor rádu sv. Bernarda, ktorého mnísi hrob sv. Metoda verne opatrovali. Kláštor tento behom mnoho storočí veľmi musel trpeť, kým roku 1784 zrušený nebol.
V novejšom čase, najmä od r. 1863 obnovený bol chrám na Velehrade štedrosťou veriaceho ľudu a každoročne putujú ku tomuto prvému bývalému sídlu kresťanskej viery nábožní Moravania a súsední Česi dňa 5. júla, aby pomodlili sa pri hrobe svojho apoštola a plnomocné odpustky dosiahnuť mohli.
Modlitba.
O Bože, ktorý si nás skrze blahoslavených bratov a vyznavačov Cyrilla a Metoda k jednote viery povolať ráčil, udeľ nám, prosíme Teba, aby sme my, ktorí radujeme sa z ich slávy, pre ich zásluhy kedysi do slávy večnej prijatí boli. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
Preklady
Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú Bibliu (prvý preklad Biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý Zakon sudnyj ljudem bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Po smrti Konštantína Metod preložil Starý zákon, Nomokánon a Paterik. Predpokladá sa, že Metod prekladá aj polemické úvahy svojho brata, pričom ich delí na osem častí (slová).
Evanjeliár (Aprakos)
výňatky z evanjelií (perikopy) čítané pri nedeľných a sviatočných bohoslužbách
preložené v roku 862 ešte v Byzantskej ríši
nájdené v Assemaniho kódexe (Codex Assemani, zač. 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Savvinej knihe (Savvina kniga; 11. stor., cyrilika, severovýchodné Bulharsko)
Euchologion
bohoslužobná kniha byzantského obradu s kňazskými modlitbami (dnes sú obsiahnuté v liturgikone, časoslove aj trebníku)
Trebník (Rituál)
bohoslužobná kniha byzantského obradu (obsahujúca tzv. nepravidelné bohoslužby a modlitby)
preložené na Veľkej Morave
nájdené v Sinajskom euchológiu (Euchologium sinaiticum, 11. stor., hlaholika)
Breviár (Časoslov)
kňazská modlitebná kniha obsahujúca tzv. offícium
preložené na Veľkej Morave
nájdené v Chorvátsko-hlaholskom breviári z Vrbnika (13. stor.)
Oktoich (Osmohlasník)
bohoslužobná kniha byzantského obradu s menlivými časťami podľa cyklu 8 hlasov
preložené na Veľkej Morave
nájdené v texte Strumický oktoich (12.–13. stor.)
Spis o pravej viere
rozprava o kresťanskej pravovernosti, dišputa
2. polovica 9. stor.
Konštantín a Metod preložili
všetky 4 evanjeliá Nového zákona (Štvorevanjelium):
preložené asi v roku 862 ešte v Byzantskej ríši alebo až na Veľkej Morave
nájdené v Zografskom kódexe (Codex Zographensis, začiatok 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Mariánskom kódexe (Codex Marianus, zač. 11. stor., severovýchodná Macedónia, hlaholika)
Misál
preložené na Veľkej Morave
nájdené v Kyjevských listoch (9. stor./zač. 10. stor., Veľká Morava/Blatenské kniežatstvo/Bulharsko, hlaholika)
Žaltár:
preložené na Veľkej Morave
nájdené v Sinajskom žaltári (Psalterium Sinaiticum, 11. stor., hlaholika)
Apoštolár (Skutky apoštolské a listy):
preložené aspoň sčasti v Byzantskej ríši, dokončené asi na Veľkej Morave
nájdené v texte Apoštol Kristinopolský (13. stor.)
Konštantín možno spolu s Metodom preložili
Zakon sudnyj ljudem („Súdny zákonník pre svetských ľudí/Súdny zákon pre laikov“)
občiansky zákonník Veľkej Moravy
preložené na Veľkej Morave
nájdené vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko)
Metod (alebo možno Konštantín) preložil
Nomokánon (Nomokanon, Kormčaja kniga)
zbierka ustanovení byzantských cisárov a cirkevných otcov; tu preklad gréckeho nomokánonu Jána Scholastika
preložené na Veľkej Morave
nájdené v texte Ustjužskaja kormčaja kniga (13. stor.)
Metod preložil
Starý zákon (okrem kníh Makabejských, ktoré v predlohe neboli, lebo sa nepokladali za vierohodné) [niekedy sa predpokladá, že išlo len o tzv. paremijník – vybrané čítanie zo Starého zákona pre bohoslužobné ciele]:
preložené na Veľkej Morave
Hádanie o pravej viere so Židmi
Konštantínov spis (pozri nižšie)
preložené na Veľkej Morave
penitenciál [t. j. návod na ukladanie pokánia] Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu:
preložené na Veľkej Morave
nájdené v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
Paterik (Knihy otcov)
umelecký preklad, u ktorého nie je jasné, či ide o preklad životov, spisov alebo homílií cirkevných otcov
preložené na Veľkej Morave
nájdené v Clozovom zborníku (Glagolita Clozianus, 11. stor.) a Suprasľskom kódexe (Codex Suprasliensis, 11. stor.)
Cyril a Metod nechávajú po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, bohužiaľ, slabo zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Konštantín napísal predovšetkým prvú slovanskú báseň Proglas. Konštantínova tvorba je jednak dôkazom autorovho nadania, zrodeného z náboženského rozjímania, a jednak je Konštantín autorom polemických úvah, ktoré odhaľujú jeho hlboké vedomosti, rečnícke majstrovstvo, náboženské presvedčenie a smelosť. Od Metoda sa zachovali dve či tri vlastné diela.
Konštantín napísal
Chersonezská legenda (Cherzonská legenda, Chersonská legenda); celým menom Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, obsahujúca historickú správu:
2. polovica 9. storočia, o vzniku pozri hlavný text článku
nájdená v zle zachovanom cirkevnoslovanskom preklade (16. stor.) pôvodného gréckeho textu, ktorý obsahoval tri časti historica narratio (historická správa), sermo declamatorius (prednesená reč) a hymnus (na počesť sv. Klementa)
Hádanie o pravej viere so Židmi
dišputa
2. polovica 9. stor.
nájdené v Živote Konštantínovom (vznikol okolo 870, najstaršia zachovaná verzia z 15. stor.) v skrátenej podobe v Metodovom preklade z pôvodného gréckeho textu
Proglas
predhovor k prekladu evanjelia; prvá slovanská báseň
863 – 867
o nájdení pozri vyššie k prekladu 4 evanjelií
Pochvala na počesť svätého Gregora Naziánskeho
oslavná báseň
2. polovica 9. stor.
nájdené v Živote Konštantínovom
Modlitba pred smrťou
rytmizovaná próza
2. polovica 9. stor.
nájdené v Živote Konštantínovom
Predhovor k evanjeliáru
prvá slovanská rozprava z literárnej teórie a teórie prekladu
2. polovica 9. stor.
nájdený len zlomok staroslovienskeho prekladu gréckeho originálu v texte Hilferdingov macedónsky cyrilský list (11./12. stor., Bulharsko)
Abecedná modlitba (niekedy sa pripisuje Konštantínovi Preslavskému)
veršovaná modlitba kňaza, ktorý sa pripravuje hlásať evanjelium medzi Slovanmi
2. polovica 9. stor.
dve veršované modlitby v troch Sinajských listoch v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie) – prvé básnické pokusy Konštantína
Kyjevské listy (pozri vyššie) sa niekedy pripisujú Konštantínovi
Konštantín (možno spolu s Metodom) alebo Metod napísal
Spovedný poriadok
2. polovica 9. stor.
v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
Konštantín alebo Metod napísal
Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho
oslavný hymnus; autor nostalgicky spomína na svoje rodné mesto a rozhorčene reaguje na prenasledovanie trojjazyčníkmi
864 – 867
Metod napísal
Adhortácia k pokániu (Napomenutie k pokániu)
homília
druhá polovica 9. stor.
časť nájdená v texte Frizinské pamiatky (okolo roku 980, Freising)
Adhortácia k vladárom (Napomenutie k vladárom)
homília
druhá polovica 9. stor.
nájdená v Clozovom zborníku (pozri vyššie)
Popis
O svätcov, ktorí sa volali Cyril a Metod, nazývaných aj solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestcovia, vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti. Pozri aj samostatné články Konštantín Filozof a Svätý Metod.
Cirkev: katolícka, evanjelická cirkev, pravoslávna cirkev
Narodenie: 826/827 a 815; Solún, Byzantská ríša
Úmrtie: 14. februára 869 a 6. apríla 885; Rím a Velehrad, Veľká Morava
Cyril ( gr . Κύριλλος , romanizovaný : Kýrillos ; rod. Konštantín, 826–869) a Metod ( Μεθόδιος , Methódios ; rod. Michael, 815–885) boli bratia, byzantskí kresťanskí teológovia a misionári . Pre ich prácu pri evanjelizácii Slovanov sú známi ako „Apoštoli Slovanov“.
Sú pripočítaní k vymysleniu hlaholiky , prvej abecedy používanej na prepis staroslovienčiny . Po ich smrti pokračovali ich žiaci v misijnej práci medzi ostatnými Slovanmi. Obaja bratia sú vo východnej pravoslávnej cirkvi uctievaní ako svätí s titulom „ rovní apoštoli “. V roku 1880 pápež Lev XIII zaviedol ich sviatok do kalendára rímskeho obradu katolíckej cirkvi . V roku 1980 ich prvý slovanský pápež Ján Pavol II. vyhlásil spolu s Benediktom z Nursie za spolupatrónov Európy .
Mladosť
Obaja bratia sa narodili v Solúne , v tom čase v rovnomennej byzantskej provincii (dnes v Grécku ) – Cyril v rokoch 827–828 a Metod v rokoch 815–820. Podľa Vita Cyrilli („Život Cyrila“) bol Cyril údajne najmladším zo siedmich bratov; narodil sa Konštantín, ale meno Cyril dostal, keď sa krátko pred smrťou stal mníchom v Ríme. Metod sa narodil ako Michael a meno Metod dostal, keď sa stal mníchom v kláštore Polychron na Mysian Olympus (dnešný Uludağ v severozápadnom Turecku ). Ich otec bol Leo, droungarios s byzantskou tematikou v Solúne, a ich matka sa volala Mária.
Presný etnický pôvod bratov nie je známy; je polemika o tom, či Cyril a Metod boli slovanského alebo gréckeho pôvodu, prípadne oboch. Cyril and Methodius - Wikipedia Dvaja bratia prišli o otca, keď mal Cyril štrnásť rokov a ich ochrancom sa stal mocný minister Theoktistos , ktorý bol logothetes tou dromou , jeden z hlavných ministrov Impéria. Bol tiež zodpovedný, spolu s regentom Bardasom , za iniciovanie ďalekosiahleho vzdelávacieho programu v rámci Ríše, ktorý vyvrcholil založením univerzity v Magnaure , kde mal Cyril vyučovať. Cyril bol vysvätený za kňaza nejaký čas po svojom vzdelaní, zatiaľ čo jeho brat Metod zostal diakonom až do roku 867/868.
Misia k Chazarom
Asi v roku 860 byzantský cisár Michal III. a konštantínopolský patriarcha Fotios (profesor Cyrila na univerzite a jeho sprievodca v skorších rokoch) vyslali Cyrila na misionársku výpravu k Chazarom , ktorí požiadali, aby k nim poslali učenca. ktorí sa mohli zhovárať so Židmi aj Saracénmi. Tvrdí sa, že Metod sprevádzal Cyrila na misii k Chazarom, ale to môže byť neskorší vynález. Správa o jeho živote uvedená v latinskej "Legende" tvrdí, že sa naučil chazarský jazyk počas pobytu v Chersonesos na Taurici (dnes Krym ).
Po návrate do Konštantínopolu sa Cyril ujal funkcie profesora filozofie na univerzite. Jeho brat sa v tom čase stal významnou osobnosťou v byzantských politických a administratívnych záležitostiach a opátom jeho kláštora.
Misia u Slovanov
Veľká Morava
V roku 862 začali bratia s prácou, ktorá im dala ich historický význam. V tom roku veľkomoravské knieža Rastislav požiadal cisára Michala III. a patriarchu Fotia, aby vyslali misionárov na evanjelizáciu jeho slovanských poddaných Great Moravia - Wikipedia Jeho motívy boli pravdepodobne viac politické ako náboženské. Rastislav sa stal kráľom s podporou franského panovníka Ľudovíta Nemca , no následne sa snažil presadiť svoju nezávislosť od Frankov. To, že Cyril a Metod mohli byť prví, ktorí priniesli kresťanstvo na Moravu , je všeobecná mylná predstava; Rastislavov list Michalovi III. jasne hovorí, že jeho ľud „už zavrhol pohanstvo a pridŕžal sa kresťanského zákona“. Hovorí sa, že Rastislav vyhnal misionárov rímskej cirkvi a namiesto toho sa obrátil so žiadosťou o cirkevnú pomoc a pravdepodobne aj o určitú politickú podporu do Konštantínopolu. Cisár sa rýchlo rozhodol poslať Cyrila v sprievode svojho brata Metoda. Žiadosť poskytla vhodnú príležitosť na rozšírenie byzantského vplyvu. Zdá sa, že ich prvou prácou bolo školenie asistentov. V roku 863 začali s úlohou prekladať evanjeliá a základné liturgické knihy do toho, čo je dnes známe ako staroslovienčina a odcestovali na Veľkú Moravu, aby to propagovali. Toto úsilie bolo bohato odmenené. Dostali sa však do konfliktu s nemeckými cirkevníkmi, ktorí sa postavili proti ich snahám o vytvorenie špecificky slovanskej liturgie.
Za účelom tejto misie vymysleli hlaholiku , prvú abecedu používanú pre slovanské rukopisy. Hlaholika bola prispôsobená špecifickým črtám slovanského jazyka. Jeho potomkové písmo, cyrilika, sa dodnes používa v mnohých jazykoch.
Bratia spísali prvý slovanský občiansky zákonník , ktorý sa používal na Veľkej Morave. Jazyk odvodený od staroslovienčiny, známy ako cirkevná slovančina , dodnes používajú v liturgii viaceré pravoslávne cirkvi a tiež niektoré východné katolícke cirkvi.
Nie je možné s istotou povedať, koľko presne bratia preložili. Zdá sa, že Nový zákon a žalmy boli prvé, po ktorých nasledovali ďalšie lekcie zo Starého zákona . " Translatio" hovorí len o verzii evanjelií od Cyrila a "Vita Methodii" iba o "evangelium Slovenicum" , hoci môžu byť preložené aj iné liturgické výbery.
Nie je s určitosťou známe ani to, ktorú liturgiu, či už rímsku alebo konštantínopolskú, vzali za prameň. Možno použili rímsku abecedu , čo naznačovali liturgické fragmenty, ktoré sa tesne pridržiavali latinského typu. Tento názor potvrdzujú „Pražské fragmenty“ a isté starohlaholské liturgické fragmenty privezené z Jeruzalema do Kyjeva , ktoré tam objavil Izmail Sreznevskij — pravdepodobne najstarší dokument v slovanskom jazyku; príklady, kde sa podobajú latinskému typu, zahŕňajú slová „omša“, „predslov“ a meno jednej Felicitas. Bez ohľadu na to boli okolnosti také, že bratia mohli dúfať v trvalý úspech bez povolenia z Ríma.
Cesta do Ríma
Misia Konštantína a Metoda mala medzi Slovanmi veľký úspech sčasti aj preto, že používali skôr rodný jazyk ľudu ako latinčinu alebo gréčtinu. Na Veľkej Morave sa Konštantín a Metod stretli aj s misionármi z Východného Francúzska . Boli by reprezentovali západnú alebo latinskú vetvu cirkvi, konkrétnejšie stelesňujúcu Karolínsku ríšu založenú Karolom Veľkým a zameranú na jazykovú a kultúrnu uniformitu. Trvali na používaní latinskej liturgie a Moravu a slovanské národy považovali za súčasť svojho oprávneného misijného poľa.
Keď došlo k nezhodám, bratia, ktorí nechceli spôsobiť spory medzi kresťanmi, sa rozhodli vycestovať do Ríma za pápežom a hľadať riešenie, ktoré by sa vyhlo hádkam medzi misionármi v teréne. V roku 867 pápež Mikuláš I. (858-867) pozval bratov do Ríma. Ich evanjelizačná misia na Morave sa medzitým stala ohniskom sporu so salzburským arcibiskupom Adalwinom (859 – 873) a pasovským biskupom Ermanrichom Roman Catholic Diocese of Passau - Wikipedia 866 – 874). Nárokovali si cirkevnú kontrolu nad tým istým územím a chceli, aby sa v ňom používala výlučne latinská liturgia.
So sebou priniesli relikvie svätého Klimenta a družinu učeníkov. Prešli cez Panóniu ( Balatonské kniežatstvo ), kde ich prijal knieža Koceľ . Táto činnosť v Panónii spôsobila pokračovanie nevyhnutných konfliktov s nemeckým episkopátom a najmä so salzburským biskupom , ktorého výsadou bola Panónia už sedemdesiatpäť rokov. Už v roku 865 sa zistilo, že biskup Adalwin tam vykonával biskupské práva. Administratívu pod ním mal v rukách veľkňaz Riehbald. Bol nútený odísť do Salzburgu, hoci jeho nadriadený inštinktívne nechcel opustiť svoj nárok.
Bratia hľadali podporu v Ríme a prišli tam v roku 868, kde ich srdečne prijali. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že si so sebou priniesli relikvie svätého Klimenta; rivalita s Konštantínopolom o územie Slovanov by bola naklonená Rímu, aby si vážil bratov a ich vplyv.
Bratia boli chválení za svoju učenosť a kultivovaní za vplyv v Konštantínopole. Anastasius Bibliothecarius neskôr nazval Cyrila „mužom apoštolského života“ a „mužom veľkej múdrosti“. Ich projekt na Morave našiel podporu u nového pápeža Adriána II. (867-872), ktorý formálne povolil používanie novej slovanskej liturgie. Následne bol Metod vysvätený za kňaza samotným pápežom a piati slovanskí učeníci boli vysvätení za kňazov ( sv. Gorazd , svätý Klement Ochridský a svätý Naum ) a za diakonov ( sv. Angelár a svätý Sáva ) významnými biskupmi Formosusom a Gaudericom. Od 10. storočia sú Cyril a Metod spolu s týmito piatimi učeníkmi spoločne uctievaní Bulharskou pravoslávnou cirkvou ako „ Sedem svätých “. Novovymenovaní kňazi slúžili vo svojom vlastnom jazyku na oltároch niektorých hlavných kostolov. Keď Cyril cítil, že sa blíži jeho koniec, bol tonzúrovaný mních a dostal meno Cyril. Zomrel v Ríme o päťdesiat dní neskôr (14. februára 869). Je otázne, či bol vymenovaný za biskupa, ako sa tvrdí v Translatio (ix.). Po Cyrilovej smrti bol Metodovi udelený titul arcibiskupa Sirmia Sirmium - Wikipedia dnes Sremska Mitrovica v Srbsku ) s jurisdikciou pre celú Moravu a Panóniu a právomocou používať slovanskú liturgiu.
Tvrdenie „Vita“ , že Metod bol vymenovaný za biskupa v roku 870 a až do roku 873 nebol povýšený na arcibiskupskú dôstojnosť, je v rozpore s vyhlásením pápeža Jána VIII. , napísané v júni 879, podľa ktorého ho Adrian vysvätil za arcibiskupa; Ján do svojej pôsobnosti nezahŕňa len Veľkú Moravu a Panóniu, ale aj Srbsko.
Metod sám
Metod teraz pokračoval v diele medzi Slovanmi sám; najskôr nie na Veľkej Morave, ale v Panónii (v Balatonskom kniežatstve ). Politické pomery na Veľkej Morave boli neisté. Rastislav bol v roku 870 zajatý jeho synovcom Svätoplukom , potom odovzdaný Karolovi Bavorskému a odsúdený na sneme v Regensburgu koncom roku 870. Medzitým sa východofranskí panovníci a ich biskupi rozhodli, že sa pokúsia Metoda zosadiť. Arcibiskupské nároky Metoda boli považované za natoľko ohrozujúce práva Salzburgu, že bol zajatý a prinútený zodpovedať sa východofranským biskupom: Adalwinovi zo Salzburgu, Ermanrichovi z Passau a Annovi z Freisingu. Po búrlivej diskusii vyhlásili votrelca za zosadeného a nariadili, aby ho poslali do Nemecka. Tam bol dva a pol roka väznený v kláštore.
Bez ohľadu na silné zastúpenia Conversio Bagoariorum et Carantanorum , napísané v roku 871 s cieľom ovplyvniť pápeža, hoci tento účel nepripúšťal, Rím sa dôrazne hlásil k Metodovi. Poslal biskupa Pavla z Ancony , aby ho znovu dosadil a potrestal jeho nepriateľov, potom dostali obe strany príkaz, aby sa dostavili s legátom do Ríma. Tak v roku 873 nový pápež Ján VIII. (872-882) zabezpečil Metodovo prepustenie, ale nariadil mu, aby prestal používať slovanskú liturgiu.
Metodove posledné roky
Pápežská vôľa zvíťazila a Metod si zabezpečil slobodu a arcibiskupskú právomoc nad Veľkou Moravou a Panóniou, aj keď bez použitia slovančiny na omše v Katolíckej cirkvi . Jeho právomoc v Panónii bola obmedzená po Koceľovej smrti, keď kniežatstvo spravovali nemeckí šľachtici. Svätopluk však teraz na Veľkej Morave vládol prakticky samostatne a nemecké duchovenstvo vyhnal. Zdá sa, že to Metodovi zabezpečilo nerušené pole pôsobenia a Vita (x.) vykresľuje niekoľko nasledujúcich rokov (873 – 879) ako obdobie plodného pokroku. Zdá sa, že Metod úplne alebo čiastočne ignoroval zákaz slovanskej liturgie. Keď sa franskí duchovní opäť odvážili do krajiny a odhalili povoľného Svätopluka v rozpore s jeho precíznym arcibiskupom, bola to v Ríme vznesená proti nemu sťažnosť spojená s obvinením z Filioque .
V roku 878 bol Metod povolaný do Ríma pre obvinenie z herézy a používania slovančiny. Tentoraz pápeža Jána presvedčili argumenty, ktoré Metod uviedol na svoju obranu a poslal ho späť zbaveného všetkých obvinení a s povolením používať slovančinu. Karolínsky biskup, ktorý po ňom nastúpil, Wiching , Šváb , potlačil slovanskú liturgiu a prinútil Metodových prívržencov odísť do vyhnanstva. Mnohí našli útočisko u Knyaza Borisa Krstiteľa v Bulharsku , pod ktorým reorganizovali slovanskú cirkev. Medzitým nástupcovia pápeža Jána prijali politiku výlučne v latinčine, ktorá trvala stáročia.
Metod potvrdil svoju pravovernosť a prisľúbil poslušnosť v súvislosti s liturgiou. O to ľahšie mohol obhájiť svoje vynechanie Filioque z vyznania, keďže to platilo v tom čase aj v Ríme. Hoci Filioque bolo možné v 6. storočí počuť v niektorých latinsky hovoriacich kostoloch na západe, Rím ho nasledoval až v roku 1014 (pozri Nicejské vyznanie viery ). Metodových kritikov upokojilo, že Metod musel prijať vymenovanie Wichinga za svojho koadjútora. Keď sa vzťahy medzi oboma frakciami opäť vyhrotili, Ján VIII Metoda vytrvalo podporoval. Po jeho smrti (december 882) to bol samotný arcibiskup, ktorého postavenie vyzeralo neisté. Jeho potreba politickej podpory pri návšteve východného cisára prinútila Goetza prijať účet vo Vita (xiii.).
Po Metodovej smrti 6. apríla 885 prepukla nevraživosť do otvoreného konfliktu. Gorazda, ktorého Metod určil za svojho nástupcu, pápež Štefan V. neuznal . Tento pápež teraz zakázal aj slovanskú liturgiu a za Metodovho nástupcu postavil neslávne známeho Wichinga . Učeníkov Cyrila a Metoda urýchlene poslal do vyhnanstva z Veľkej Moravy. Utiekli do Prvej bulharskej ríše , aby ich privítali a poverili založením dvoch teologických škôl – Ochridskej literárnej školy v Ochride a Preslavskej literárnej školy v Preslavi . Pôvodne bola zriadená v Pliske , ale bola premiestnená v roku 893. V Preslave bola cyrilika vytvorená z gréckej a hlaholiky . Cyrilika postupne nahradila hlaholiku ako abecedu staroslovienskeho jazyka, ktorý sa stal úradným jazykom Prvej bulharskej ríše a neskôr sa rozšíril do východoslovanských krajín Kyjevskej Rusi . Cyrilika sa nakoniec rozšírila do väčšiny slovanského sveta a stala sa štandardnou abecedou vo východných ortodoxných slovanských krajinách. Pôsobenie Cyrila a Metoda a ich učeníkov tak umožnilo šírenie kresťanstva po celej východnej Európe.
Metodovo telo bolo pochované v hlavnom katedrálnom kostole Veľkej Moravy. Stále zostáva otvorenou otázkou, ktoré mesto bolo hlavným mestom Veľkej Moravy. V dôsledku toho zostáva umiestnenie Metodových pozostatkov neisté.
Vynález hlaholiky a cyriliky
Hlaholika a cyrilika sú najstaršie známe slovanské abecedy a vytvorili ich dvaja bratia a/alebo ich študenti na preklad evanjelií a liturgických kníh [22] do slovanských jazykov . Na Veľkej Morave sa medzi rokmi 863 (príchod Cyrila a Metoda) a 885 (vyhnanie ich žiakov) používala raná hlaholika na vládne a náboženské listiny a knihy a na Veľkomoravskej akadémii ( Veľkomoravské učilište ) založili Cyrilom, kde sa vzdelávali nasledovníci Cyrila a Metoda, medzi inými aj samotným Metodom. Abeceda sa tradične pripisuje Cyrilovi. Zdá sa, že to výslovne potvrdzuje aj pápežský list Industriae tuae (880), ktorý schvaľuje používanie staroslovienčiny, v ktorom sa hovorí, že abecedu „vynašiel Konštantín Filozof“. „Vynález“ nemusí vylučovať, že bratia možno použili staršie formy písmen. Pred tým slovanské jazyky nemali vlastné samostatné písmo.
Skorú cyriliku vyvinuli žiaci svätých Cyrila a Metoda na preslavskej literárnej škole (predtým v Plisku ako Pliská literárna škola ) koncom 9. storočia ako zjednodušenie hlaholiky, ktorá sa viac podobala gréckej abecede.
Po smrti Cyrila Klement Ochridský sprevádzal Metoda z Ríma do Panónie a Veľkej Moravy. Po Metodovej smrti v roku 885 stál Klement na čele boja proti nemeckému duchovenstvu na Veľkej Morave spolu s Gorazdom . Po nejakom čase strávenom vo väzení bol vyhnaný z Veľkej Moravy av roku 885 alebo 886 dosiahol hranice Bulharskej ríše spolu s Naumom , Angelarom a možno aj Gorazdom (iné zdroje naznačujú, že Gorazd už vtedy zomrel). Klement a Naum boli potom poslaní do bulharského hlavného mesta Pliska, kde ich Boris I. poveril, aby vyučovali budúcich duchovných štátu v slovanskom jazyku.
Po prijatí kresťanstva v roku 865 náboženské obrady v Bulharsku viedli v gréčtine duchovní vyslaní z Byzantskej ríše. Boris zo strachu z rastúceho byzantského vplyvu a oslabenia štátu považoval prijatie staroslovienskeho jazyka za spôsob zachovania politickej nezávislosti a stability Bulharska, a tak založil dve literárne školy (akadémie) v Pliske a Ochride , kde bola teológia vyučovať v slovanskom jazyku. Zatiaľ čo Naum z Preslava zostal v Pliske a pracoval na založení Plisskej literárnej školy , Klementa poveril Boris I. zorganizovať vyučovanie teológie pre budúcich duchovných v staroslovienčine na Ochridskej literárnej škole . Počas siedmich rokov (886-893) Klement učil asi 3500 študentov v slovanskom jazyku a hlaholiku.
Deň svätých Cyrila a Metoda
V porovnaní so súčasnosťou bol proces vedúci k kanonizácii v desaťročiach po Cyrilovej smrti menej rušný. Cyrila jeho učeníci považovali za svätého krátko po jeho smrti. Jeho nasledovníci sa rozšírili medzi národy, ktoré evanjelizoval, a následne do širšej kresťanskej cirkvi. So svojím bratom Metodom sa preslávil ako muž svätosti. Z davov lemujúcich rímske ulice počas jeho pohrebného sprievodu sa ozývali výzvy, aby bol Cyrilovi priznaný štatút svätca. Prvýkrát sa bratia objavili v pápežskom dokumente v Grande Munus Leva XIII. v roku 1880. Sú známi ako „Apoštoli Slovanov“ a sú stále vysoko uznávaní rímskokatolíckymi aj pravoslávnymi kresťanmi. Ich sviatok sa v súčasnosti slávi 14. februára v rímskokatolíckom kostole (v súlade s dátumom smrti sv. Cyrila); 11. mája vo východnej pravoslávnej cirkvi (hoci pre východné pravoslávne cirkvi, ktoré používajú juliánsky kalendár, je to 24. máj podľa gregoriánskeho kalendára ); a 7. júla podľa starého sankčného kalendára pred revíziami Druhého vatikánskeho koncilu . Slávnosť je tiež spomienkou na zavedenie gramotnosti a kázanie evanjelií v slovanskom jazyku bratmi. Bratia boli vyhlásení za „patrónov Európy“ v roku 1980.
Prvá zaznamenaná svetská oslava Dňa svätých Cyrila a Metoda ako "Dňa bulharského písma", ako to tradične uznávajú bulharské dejiny , sa konala v meste Plovdiv 11. mája 1851. V tom istom čase bola v meste Plovdiv zriadená miestna bulharská škola. s názvom „Svätí Cyril a Metod“. Oba činy podnietil významný bulharský pedagóg Nayden Gerov . Istý arménsky cestovateľ sa však zmienil o „oslave bulharského písma“, keď 22. mája 1803 navštívil mesto Šumen.
Cyrila a Metoda si v anglikánskej cirkvi pripomínajú Malým sviatkom a menším sviatkom v kalendári biskupskej cirkvi 14. februára .
Deň sa teraz oslavuje ako štátny sviatok v nasledujúcich krajinách:
V Bulharsku sa oslavuje 24. mája a je známy ako „Deň bulharského vzdelania a kultúry a slovanského písma“ (bulharsky: Ден на българската просвета и култура и на славянска), bulharský národný sviatok a literatúra ako aj abeceda. Je známy aj ako „Deň abecedy, kultúry a vzdelávania“ (bulharsky: Ден на азбуката, културата и просвещението). Svätí Cyril a Metod sú patrónmi Národnej knižnice Bulharska. Pred knižnicou je im pomník. Svätí Cyril a Metod sú najslávnejšími svätcami v bulharskej pravoslávnej cirkvi a ikony týchto dvoch bratov nájdete v každom kostole.
V Severnom Macedónsku sa oslavuje 24. mája a je známy ako „Deň svätých Cyrila a Metoda, deň slovanských osvietencov“ ( macedónsky : Св. Кирил и Методиј, Ден на словенскитеве п Public holidays in North Macedonia - Wikipedia Vláda Macedónskej republiky uzákonila štatút štátneho sviatku v októbri 2006 a parlament Macedónskej republiky prijal príslušný zákon začiatkom roka 2007. Predtým sa oslavoval iba v školách. Je známy aj ako deň „ bratov Solunových “ ( macedónsky Солунските браќа ).
V Českej republike a na Slovensku si oboch bratov pôvodne pripomínali 9. marca, ale pápež Pius IX. zmenil tento dátum na 5. júla z niekoľkých dôvodov. Dnes sú tam svätí Cyril a Metod uctievaní ako národní svätí a ich meniny (5. júla), „Sviatok svätého Cyrila a Metoda“ sú štátnym sviatkom v Českej republike a na Slovensku . V Českej republike sa oslavuje ako „Deň slovanských misionárov Cyrila a Metoda“ (česky Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje); na Slovensku sa oslavuje ako "Deň sv. Cyrila a Metoda" (slovensky: Sviatok svätého Cyrila a Metoda).
V Rusku sa oslavuje 24. mája a je známy ako "Deň slovanskej literatúry a kultúry" (rusky: День славянской письменности и культуры), oslavuje slovanskú kultúru a literatúru, ako aj abecedu. Jeho slávenie je cirkevné (11. máj v cirkevnom juliánskom kalendári ). V Rusku nie je štátny sviatok.
Sviatok svätých slávi východná pravoslávna cirkev 11. mája a rímskokatolícka cirkev a anglikánske spoločenstvo 14. februára ako „ Deň svätých Cyrila a Metoda “. Luteránske cirkvi západného kresťanstva si týchto dvoch svätých pripomínajú buď 14. februára alebo 11. mája. Luteránske cirkvi byzantského obradu oslavujú 24. mája Deň svätých Cyrila a Metoda. [4
Iná spomienka
Národná knižnica Bulharska v Sofii , Ss. Univerzita Cyrila a Metoda v Skopje v Severnom Macedónsku a Univerzita sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove v Bulharsku a v Trnave na Slovensku nesú meno týchto dvoch svätcov. Teologická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci ( Česká republika ), nesie názov „Teologická fakulta svätých Cyrila a Metoda“ . V Spojených štátoch SS. Cyrila a Metoda v Orchard Lake, Michigan , nesie ich meno.
Bratstvo svätých Cyrila a Metoda založené v roku 1846 bolo krátkodobou proukrajinskou organizáciou v Ruskej ríši na zachovanie ukrajinskej národnej identity.
Svätí Cyril a Metod sú hlavnými patrónmi Ľubľanskej arcidiecézy . Ľubľanská katedrála stojí na námestí Cyrila a Metoda ( slov . Ciril–Metodov trg ). Sú tiež patrónmi Košickej gréckokatolíckej eparchie (Slovensko) a Slovenskej gréckokatolíckej eparchie v Toronte .
Vrchol sv. Cyrila a Vrchol sv. Metoda v pohorí Tangra na ostrove Livingston na Južných Shetlandských ostrovoch v Antarktíde sú pomenované po bratoch.
Pozostatky svätého Cyrila sú uložené vo svätyni-kaplnke v Bazilike di San Clemente v Ríme . V kaplnke sa nachádza Madona od Sassoferrata .
Bazilika sv. Cyrila a Metoda v Danville v Pensylvánii (jediná rímskokatolícka bazilika zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi na svete) je materskou kaplnkou sestier sv. Cyrila a Metoda, rímskokatolíckeho ženského rehoľného spoločenstva pápežského práva , ktoré sa venuje apoštolským dielam ekumenizmu, výchovy, evanjelizácie a starostlivosti o starších.
Rád svätých Cyrila a Metoda , pôvodne založený v roku 1909, je súčasťou národného systému ocenení Bulharska.
V roku 2021 bolo novo získané výskumné plavidlo bulharským námorníctvom prekrstené na Ss. Cyrila a Metoda po svätých...
Galéria
Svätí
Sviatok: 14. február, na Slovensku slávnosť 5. júla
9. storočie
Patróni Slovenska, Európy
Slávni slovanskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora. V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a to najmä ak hovorili slovanskou rečou.
Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Keď zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv. Klementa.
Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska. Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo, a tak sa stala neslýchaná vec: Metoda roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“ Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. Roku 873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma, aby sa zodpovedal. Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa. Kde však presne sídlil, nevieme, pravdepodobné sa zdá miesto Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Na Morave vtedy už vládol Svätopluk, ktorý bol dosť ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry. Metoda v Ríme obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk pri bohoslužbách a v niektorej náuke nie je pravoverný. Metod musel do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej píše veľmi priaznivo voči Slovanom a Metodovi. Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa. No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval a priaznivo sa vyjadroval voči nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie (krakovské kniežatstvo). Potom sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Zachovala sa tradícia, ktorá hovorí o tom, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv. Ľudmilu. Mohlo sa to stať v rokoch 874-878. Žitie Metodovo spomína, že Metod pokrstil aj knieža Vislanov v Poľsku.
V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Miesto jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, avšak nevieme určiť jeho polohu.
Sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. februára a sv. Metoda na 6. apríla. Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla. 31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich sviatok u nás sa stal slávnosťou. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Ich vplyv – dedičstvo otcov, ako zvykneme hovorievať – cítiť dodnes.
Redakcia Svetlo Sveta 5. júla 2020
Začiatkom 9. storočia vznikla na dnešnom západnom Slovensku a juhovýchodnej Morave dŕžava našich predkov, ktorú pomenovali podľa rieky Moravy. Keď k nej boli neskôr pripojené aj ďalšie územia, dostala meno Veľká Morava alebo Veľkomoravská ríša.
Prosba kniežaťa Rastislava
Prekážkou obyvateľom však bol nezrozumiteľný jazyk a zlé vzťahy medzi Nemeckou ríšou a Moravským kniežatstvom. Preto sa vtedajší knieža Rastislav rozhodol získať misionárov, ktorí by hovorili ľudu zrozumiteľným jazykom. Okolo roku 861 sa najprv obrátil k pápežovi do Ríma, a keďže Rím nevyhovel, v roku 862 sa obrátil do Carihradu k byzantskému cisárovi Michalovi III.
Ten určil pre túto misiu dvoch bratov: Konštantína a Metoda. Konštantín a Metod pochádzali z mesta Thessaloniky (Solún). Hoci mesto bolo grécke, na okolí vtedy žili Slovania, a tak sa aj títo dvaja bratia naučili tamojší starosloviensky jazyk. Ich otec, menom Lev, bol vysoký vojenský dôstojník. Ich matka sa volala Mária. Spolu mali sedem detí, medzi nimi Metoda (815), a Kon-štantína – bol najmladší (827).
Metod študoval právo a stal sa náčelníkom jednej župy, kde bolo slovanské obyvateľstvo. V tom úrade prežil 10 rokov. Konštantín mal mimoriadne nadanie na filozofiu a iné humanistické náuky. Po otcovej smrti ho vysoký cisársky úradník Theoktistos povolal do Carihradu, aby tam na cisárskej škole študoval spolu s budúcim cisárom Michalom III. V učení tak vynikal, že mu dali prímenie „filozof“.
Neskôr obidvaja bratia sa dali na duchovnú dráhu. Prv než sa obaja bratia vydali na Veľkú Moravu, Konštantín zostavil slovienske písmo, hlaholiku, a začal prekladať do staroslovienskej reči sväté knihy, začínajúc evanjeliom sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo.“ Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Tak sa začali kresťanské a kultúrne dejiny nášho národa.
V roku 863 prišli Konštantín a Metod so svojou družinou na Veľkú Moravu.
Knieža Rastislav ich privítal s veľkou radosťou. Úmyslom mať vlastnú cirkevnú hierarchiu a zaviesť staroslovenčinu do bohoslužby chcel posilniť svoju dŕžavu predovšetkým duchovne, so zámerom šíriť kresťanstvo do ostatných slovanských krajín.
Po príchode sv. Cyrila a Metoda na Devín v roku 864, dal Rastislav vo svojom sídle postaviť súkromný kostol, ktorý Konštantín a Metod zasvätili Najsvätejšej
Trojici. Pri tomto kostole zriadili prvú vysokú školu v staroslovenskom jazyku na výchovu domáceho kňazstva a inteligencie. Ale hlavný katedrálny chrám, zasvätený Bohorodičke, bol v samostatnom meste, ktorého názov bol odvodený od Bohorodice Devy – DEVINgrad, pretože tu bolo významné pútnické miesto Panny Márie.
Po 40. mesiacoch účinkovania na Morave šiel Konštantín a Metod v roku 867
do Ríma získať oficiálne schválenie nového liturgického jazyka a vysvätiť svojich učeníkov. Rímskym pápežom bol vtedy Hadrián II. Keď sa dozvedel, že svätí bratia nesú so sebou pozostatky sv. Klementa, vyšiel im v ústrety osobne v slávnostnej procesii. Pozostatky uložili v bazilike, zasvätenej sv. Klementovi.
Smrť Konštantína – Cyrila
V Ríme mali svätí bratia vybaviť predovšetkým tri záležitosti:
1. potvrdenie staroslovienskej reči v liturgii západného obradu;
2. vysviacku učeníkov na diakonov
a kňazov (lebo ich nechceli dať vysvätiť nemeckým biskupom);
3. zriadenie samostatnej hierarchie
pre Veľkú Moravu, ktorá by bola závislá priamo od pápeža.
Pápež vybavil kladne všetky tri žiadosti. Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, keď pápež v bazilike Santa Maria Maggiore pri jasličkách položil staroslovienske evanjelium na oltár a Konštantín hneď slúžil starosloviensku bohoslužbu. O krátky čas boli slovienski učeníci vysvätení za diakonov a kňazov. Otázka samostatnej hierarchie bola veľmi chúlostivá, lebo na to územie si nárokovali právo nemeckí biskupi.
Kým sa tieto veci vybavovali, Konštantín v Ríme ochorel. Cítiac blížiacu sa smrť, prijal vyšší stupeň mníšskeho stavu, a zároveň aj meno Cyril. Zomrel v Ríme 14. februára 869. Pochovali ho v bazilike sv. Klementa.
Po jeho smrti neostávalo nič iné, ako ustanoviť sv. Metoda za arcibiskupa prenovozriadenú veľkomoravskú cirkevnú provinciu. A skutočne ho vysvätil pápež Hadrián II. Keď odchádzal, pápež mu dal list adresovaný veľkomoravským kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. V ňom oznamuje, že im posiela Metoda ako arcibiskupa a pápežského legáta aj pre ostatné slovanské národy, že potvrdil starosloviensku reč v bohoslužbe a hrozí cirkevnými trestami tým, čo by sa opovážili protiviť týmto rozhodnutiam.
Tým sa na Morave v roku 870 dostal k moci Svätopluk, synovec kniežaťa Rastislava. V tom čase bavorskí biskupi za pomoci Karolmana zajali sv. Metoda, vracajúceho sa z Ríma už ako arcibiskupa a pápežského legáta a uväznili ho v niektorom z bavorských kláštorov. Keď sa v roku 873 vrátil zo zajatia do Devingradu – svojho arcibiskupského sídla, začal duchovný boj medzi stúpencami staroslovenskej liturgie a franskými kňazmi podporovanými Svätoplukom, ktorý sa stal odporcom cyrilometodskej misie.
Metod sa síce vrátil na Veľkú Moravu, ale mal veľké ťažkosti. Napriek tomu tu
účinkoval až do smrti, ba začal šíriť kresťanstvo aj u Čechov a u Poliakov.
V posledných rokoch života ešte pokračoval v prekladoch Sv. písma a bohoslužobných kníh. Zomrel 6. apríla 885. Pochovali ho slávnostne „v hlavnom moravskom chráme“ z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie“.
Na Slovensku je 5. júl v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi venovaný slávnosti „svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov“ a v Gréckokatolíckej cirkvi sviatku „svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov“.
„Dňa 5. júla – – sa na mnohých miestach Slovenska a v celom slovanskom svete konali slávnostné bohoslužby. V kostoloch znela kantáta Slavimo slavno Slaveni, ktorú k pocte vierozvestov zložil slávny hudobník slovenského pôvodu Franz Liszt.“
V byzantskom obrade sa sviatok „svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov“ obvykle slávi 11. mája. Gréckokatolícka i pravoslávna cirkev si 14. februára pripomínajú „odchod do večnosti nášho prepodobného otca Konštantína Filozofa, mníšskym menom Cyrila, učiteľa Slovanov“.
V roku 1980, v rámci osláv 1500. výročia narodenia svätého Benedikta, pápež Ján Pavol II. upriamil pohľad na celú Európu a vyhlásil svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy popri svätom Benediktovi.
Podľa slovanského pápeža boli solúnski vierozvestovia súčasne nositeľmi kultúry. Slovanské kmene, ktorým pomáhali svätí Cyril a Metod a ich žiaci, sa naučili vidieť v Kristovom evanjeliu pravidlo pre svoj sociálny i politický život. O to isté sa zaslúžili mnísi svätého Benedikta medzi kmeňmi na Západe európskeho kontinentu.
Kto sú títo dvaja svätci?
Stručný prehľad najdôležitejších etáp života sv. Cyrila a Metoda spísal Michele Maccarrone, prezident Pápežskej komisie pre historické vedy, aby ho publikoval v tom istom vydaní oficiálneho vatikánskeho denníka L’Osservatore Romano, v ktorom bol zverejnený aj apoštolský list Egregiae virtutis viri, ktorým Ján Pavol II. 31. decembra 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Michele Maccarrone píše:
„Obaja bratia Metod a Konštantín (ktorý neskôr ako mních prijal meno Cyril, pod ktorým vošiel do liturgie) sa narodili v roku 815, resp. 826 v Solúne. Ich spoločné povolanie do služby šírenia evanjelia plne dozrelo v Konštantínopole, kde obidvaja dostávali intenzívne náboženské a kultúrne vzdelanie. Hlavné mesto Východorímskej ríše so svojím prekypujúcim duchovným a náboženským životom – napriek prejavom politického úpadku – sa stalo skutočnou duchovnou matkou pre obidvoch mladých mužov.
K veľkým Cyrilovým učiteľom patril aj skvelý teológ, humanista a neskorší patriarcha Fotios. Metod prevzal najskôr úlohy v štátnej správe a potom sa utiahol do monastiera v Bitýnii, kam ho čoskoro nasledoval jeho brat. Nie útek zo sveta, ale túžba preniknúť hlbšie do ducha evanjelia bola dôvodom voľby mníšskeho života.
Svedectvo o tom podal Cyril, keď ho cisár vyslal na predovšetkým politickú misiu ku kalifovi v Samare pri Tigrise, ale Cyril sa tam osvedčil aj ako posol kresťanskej viery, keď moderným spôsobom viedol rozhovory o viere s nekresťanskými intelektuálmi na kalifovom dvore. V rokoch 860 – 861 podnikol Cyril na základe poverenia od východorímskeho cisára druhú misiu, no tentoraz spolu so svojím bratom, a to ku Chazarom na Kryme. Aj túto diplomatickú úlohu solúnski bratia využili na ohlasovanie viery...
Najväčšia a rozhodujúca úloha v ich živote čakala na bratský pár po tom, ako sa moravské knieža Rastislav obrátilo na východný Rím so žiadosťou o vyslanie učiteľa, ‚ktorý je schopný vykladať pravú kresťanskú náuku v našej reči‘. Týmto poslaním poverení bratia Cyril a Metod museli najskôr preložiť Sväté písmo a liturgické texty do slovanského jazyka, pričom bolo potrebné vyvinúť na tento účel vlastnú abecedu (hlaholiku).
S vlastným ohlasovaním viery začali v Panónii a následne odišli na Veľkú Moravu. Pri svojich inováciách však čoskoro narazili na nepriateľský odpor najmä cirkevno-politických kruhov na Západe, kde sa obávali, že sa zrúti jednota karolingovského Západu, ktorá práve našla svoje vyjadrenie v jednej viere a jednej reči, latinskej. A práve táto problematika priviedla bratský pár do Ríma, kam dorazili koncom roka 867 a pápež Hadrián II. i Rímska cirkev ich prijali so všetkými poctami... Tu prijali ako korunováciu svojho životného diela pápežské uznanie používania slovanskej reči v liturgii.“
Niekoľko myšlienok z apoštolského listu
V Egregiae virtutis viri z 31. decembra 1980 Ján Pavol II. vysvetľuje: „Plným právom sú Cyril a Metod považovaní nielen za apoštolov Slovanov, ale aj za otcov kultúry všetkých kmeňov a národov, pre ktoré sú tieto prvé slovanské literárne pamiatky skutočne východiskom a prameňom všetkej ostatnej literatúry v neskorších časoch.“
Ich smerodajná rola pre kultúrny rozvoj viacerých európskych národov podnietila pápeža napísať: „Pretože Cirkev v tomto roku slávi 1500. výročie narodenia sv. Benedikta, ktorého môj ctihodný predchodca Pavol IV. v roku 1964 vyhlásil za patróna Európy, videlo sa mi, že táto ochrana pre Európu vyjde jasnejšie najavo, keď sa k veľkolepému dielu svätého patriarchu Západu dodajú vynikajúce zásluhy bratov Cyrila a Metoda.“
Podľa názoru popredného historika E. Ch. Suttnera sa apoštolským listom Egregiae virtutis viri vyslovuje jasné odmietnutie tým, ktorí myslia len na Západ, keď hovoria o Európe. Ján Pavol II. vskutku napísal:
„Keď si všímame Európu geograficky a celistvo, tak môžeme povedať, že to boli predovšetkým dva prúdy kresťanskej tradície, ktoré sa spojili, aby vytvorili túto Európu, dva prúdy, s ktorými vznikli aj dve rozličné formy alebo druhy ľudskej kultúry, z ktorých každá dopĺňa tú druhú. Lebo keď sv. Benedikt ... bol takpovediac hlavou kultúry, ktorá prúdila z Ríma, teda od stolca Petrovho nástupcu, tak svätí bratia zo Solúna sprístupnili najskôr starobylú grécku múdrosť a kultúru; a ďalej ukázali význam Konštantínopolskej cirkvi a východnej tradície: táto silno prenikla do zbožnosti a kultúry kmeňov a národov na Východe európskeho kontinentu.“
Podľa Suttnera pápež podotkol, že Európa vyrástla z dvoch kultúr. Jednota európskeho kontinentu sa nezakladá na jednotvárnosti jeho kultúrnych hodnôt. Kultúrne rozmanité národy Európy pestujú rôzne veci ako dedičstvo. Že toto nemusí brániť jednote, to sa ukazuje na príklade svätých bratov Cyrila a Metoda, ako ďalej píše Ján Pavol II., lebo solúnski bratia „rozvíjali svoju misijnú činnosť takým spôsobom, že harmonicky spolupracoval nielen s Konštantínopolskou cirkvou, ktorá ich vyslala, ale aj s Petrovým stolcom v Ríme, ktorý ich posilnil v ich nasadení, takpovediac na znak jednoty Cirkvi, ktorá v čase života a pôsobenia obidvoch svätcov nebola zasiahnutá rozkolom medzi Východom a Západom, hoci v tejto dobe vzplanuli vážne rozpory medzi Rímom a Konštantínopolom“.
Základom jednoty bolo evanjeliové posolstvo
Podľa Suttnera zjednocujúce bolo spoločné uznávanie Kristovho zákona, ku ktorému Benedikt i Cyril a Metod zaväzovali kmene, ktorých boli učiteľmi. A tak Ján Pavol II. vo svojom liste výslovne zdôrazňuje:
„Pri tomto vyhlásení [svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy] ide aj o to, aby ľudia našej doby spoznali, akú najvyššiu dôležitosť má ohlasovanie evanjelia, ktoré Ježiš Kristus zveril cirkvám. Na jeho šírenie obaja bratia a apoštoli Slovanov vynaložili toľko úsilia. Lebo evanjeliové posolstvo bolo cestou a základom, aby sa rozličné kmene vznikajúcej Európy navzájom uznali a zrástli.“
Vyhlásenie svätých bratov za spolupatrónov Európy sa teda chápe ako výslovné uznanie moci Kristovho evanjelia viesť kultúrne rozmanité národy k mierovému spolunažívaniu a plodnej spolupráci, konštatuje Suttner a dodáva, že Ján Pavol II. tým ukázal roztrhnutému svetu na konci 70. rokov minulého storočia cestu, ktorou možno v spravodlivej rovnováhe nájsť mier. Ján Pavol II. napísal:
„Mojím želaním je..., aby pestrosť a rozmanitosť tradícií a kultúr boli dôkazom vzájomného dopĺňania sa v tom, čo vytvorilo spoločné duchovné bohatstvo. Nech vedomie o tomto náboženskom bohatstve, ktoré sa rozličnými cestami stalo dedičstvom jednotlivých národov Európy, spôsobí to, že naša generácia bude trvať na patričnom dodržiavaní a uchovávaní práv iných národov a na hľadaní mieru; a nech sa neprestane starať o spoločné dobro všetkých a o osud budúcich generácií na celej zemi.“
V zmysle týchto úvah Michele Maccarrone pred štyridsiatimi rokmi zakončil stručný prehľad najdôležitejších etáp života sv. Cyrila a Metoda, ktorý publikoval v L’Osservatore Romano, nasledujúcimi slovami:
„Cyril a Metod, ktorí svojím životom a pôsobením stelesnili európsku jednotu a ich duchovnou vlasťou boli obidve centrá vtedajšej Európy, Rím a Konštantínopol, sa teraz vracajú k nám s novým poverením: majú bdieť nad Európou, nad tou Európou, ktorej sa za uchovania jej bohatstva a pestrosti jazykov a kmeňov snažili dať náboženskú jednotu, ktorá bola založená na jednom a spoločnom evanjeliu.“
