Ó, SV. ANNA, STALA SI SA MATKOU PANNY A MATKY, KTORÁ NÁM PRINIESLA SPASITEĽA!

O svätej Anne vieme len to, že bola vydatá za svätého Joachima z rodu Dávidovho a žila s ním vo všetkej cnosti a zbožnosti, ale dlho bola bezdetná. To znášala so všetkou trpezlivosťou, až napokon Pán vypočul jej prosby a urobil ju matkou preblahoslavenej Panny. Toto vyznamenanie zo strany Boha je pre ňu dostatočnou chválou. Z tohto dôvodu jej veriaci vždy preukazovali veľkú úctu a neustále sa dovolávali jej príhovoru.

Akú úctu, akú úctu, akú náklonnosť, akú oddanosť teda dlhujeme tomuto požehnanému páru! Po celý čas Kristove deti vždy milovali jeho matku a považovali ju za svoju matku; ako teda môžeme robiť niečo iné, než milovať aj týchto dvoch veľkých svätých, ktorým vďačíme za takúto matku!

PRAKTICKÉ ÚVAHY

I. Keď svätá Anna spoznala, že napriek mnohým modlitbám jej Všemohúci nepožehnal dieťa, podriadila sa jeho Božskej vôli a trpezlivo znášala svoju skúšku. Takto by mali konať aj kresťanskí manželia, keď ich Boh skúša podobným spôsobom, lebo všetko, čo robí, je pre nich to najlepšie.

Má svoje dôvody, prečo takto koná, a tieto dôvody sú spravodlivé. Možno by išli do záhuby, keby mali deti, ako mnohí rodičia veľmi hrešia vo vzťahu k svojim deťom a sú kvôli nim odsúdení. Keď svätá Anna konečne dostala od Boha to, za čo sa počas mnohých rokov neustále modlila, náležite mu poďakovala, zbožne vychovala svoju dcéru a čoskoro ju zasvätila službe nebesiam.

Takto by mali konať všetci kresťanskí rodičia. Ich najväčšou starostlivosťou by malo byť, aby svoje deti včas naučili slúžiť Bohu a vychovali ich pre nebo. Ak má niektoré z ich detí povolanie k náboženskému životu, nesmú mu odporovať, ani ho od neho akýmkoľvek nespravodlivým spôsobom odrádzať.

II. Svätá Anna sa dlho modlila, no nebola vypočutá. Ona sa však nesťažovala na Boha, ale pokračovala vo svojich modlitbách s nezmenšenou dôverou, až napokon dostala, o čo prosila. Boh má mnoho dôvodov, prečo nie vždy hneď vypočuje naše modlitby. Niekedy sa modlíme, keď nie sme v stave milosti; alebo žijeme v hriechu bez pokánia, alebo bez úmyslu zlepšiť svoj život. V takýchto prípadoch naše modlitby nemôžu byť pre Boha prijateľné. Niekedy sa tiež modlíme bez oddanosti a úcty. A môže mať takáto modlitba silu? Inokedy sa modlíme len za veci, o ktorých Boh vie, že nám škodia, hoci si možno predstavujeme, že sú pre naše dobro. V takýchto prípadoch nám Boh udeľuje milosť tým, že nás nevyslyší.

III. Boh nás vždy nevypočuje hneď, aby sme sa mohli vrúcnejšie modliť a oveľa viac si vážiť milosti, ktoré nám udeľuje. Robí to aj preto, aby vyskúšal našu trpezlivosť a dôveru v jeho milosrdenstvo alebo aby sme si neustálymi modlitbami viac zaslúžili jeho milosť.

Napokon, okrem iných dôvodov to môže robiť aj preto, aby nám dal niečo lepšie, než o čo sme prosili. Keď toto všetko správne zvážime, povedzte mi, môžete sa oprávnene sťažovať, keď Všemohúci nevyslyší vaše modlitby okamžite?

Pokračujte v nich. Vykonávajte ich v správnom duchu a zakúsite pravdivosť slov svätého Bernarda: "Boh nám buď dá to, o čo prosíme, alebo niečo iné, čo je pre nás užitočnejšie."

Podcasty otca Radovana