Svätá M A R G A R E T H A -kráľovná Škótska

Svätá Margaréta-škótska kráľovná -1046-1093-sviatok 16.november

Princezná,ktorá musela s rodičmi utekať pred nebezpečím...jej otec bol anglický princ Edward´Etheling,ktorý našiel exil-útočište na dvore kráľa Štefana uhorského,kde sa dostal po púti zo Svätej zeme a doma v Anglicku bol prevrat a hrozila mu smrť...tak ostal v Uhorsku...tu sa spoznal so zbožnou princeznou Agátou bavorskou,neterou uhorskej kráľovny sv.Gizely...a tak sa oženil a tu sa aj anglická princezná Margareth narodila r.1046...Ako 8 ročná r.1054 sa vrátila z Uhorska do Anglicka s rodičmi,kde jej otec bol povolaný,aby prevzal kráľovskú korunu,nakoľko súčasný anglický kráľ-svätý Edward vyznavač nemal dediča...ale r.1066 dobyli Normani Anglicko a mladušká 20 ročná ,krásna princezná musela s bratom utekať z Anglicka...jej loď smerovala do exilu vo Francúzsku...ale na mori sa strhla hrozná búrka a loď divoké vetry zahnali na sever k brehom divokého,ešte zväčša pohanského Škótska...tu našla azyl u kráľa Malkolma III....Kráľ prijal vyhnancov s láskou a poskytol im svoj palác v Edinburgu....ktorý si mladučkú,krásnu princeznú veľmi obľúbil,že ju požiadal o ruku...Margarethe,prenasledovaná celé detstvo a mladosť neústalým útekom pred smrťou,túžila po konečne spokojnom živote a ponuku kráľa prijala....a tak ako 23 ročná sa vydala za kráľa Malkolma III r.1069 a za rok bol aj korunovaná za škótsku kráľovnú...a tak vďaka jej pôsobeniu získali divokí Škóti kráľovnú tak zbožnú,láskavú,že za 24 rokov pretvorila krajinu na kvitnúce kresťanské kráľovstvo...a kráľ si veľmi ctil a vážil svoju manželku...hoci boli divokých,prudkých mravov...A tak ostala sv.Margarethe pre Škótov svätou kráľovnou...bola matkou škótskych kráľov a traja jej synovia zasadli na kráľovský trón...

Svätá Margaréta- škótska kráľovná-sviatok 16.november

narodená 1046 vo vyhnanstve v Uhorsku a zomrela 16.novembra 1093 na kráľovskom zámku v Edinburgu-Škótsko

Svätá Margaréta-škótska kráľovná -1046-1093-sviatok 16.november

Svätá Margaréta-škótska kráľovná -1046-1093

Svätá Margaréta- škótska kráľovná

narodená 1046 vo vyhnanstve v Uhorsku a zomrela 16.novembra 1093 na kráľovskom zámku v Edinburgu-Škótsko

Svätá Margaréta- škótska kráľovná-sviatok 16.november

narodená 1046 vo vyhnanstve v Uhorsku a zomrela 16.novembra 1093 na kráľovskom zámku v Edinburgu-Škótsko

Svätá Margaréta patrí k významným sväticiam 11.storočia...hoci pochádzala z kráľovského rodu,neústale musela s rodičmi utekať pred zlými vládcami,ktorí uchvátili moc v Anglicku,stále jej hrozilo nebezpečie a smrť.Nakoniec musela znova utekať aj so svojim bratom z Anglicka pred nebezpečím nového normanského kráľa Wiliama po bitke r.1066.Jej loď sa dostala do silnej búrky a víchrice a bola zahnaná na mori až na sever k brehom Škótska,kde stroskotala a len s veľkým šťastím sa zachránila s ostatnými pred utopením...O príchode cudzincov sa dozvedel tamojší kráľ Malkolm III,ktorý nedávno ovdovel a stroskotancov prijal a poskytol im azyl...Malkolm videl v Margaréte veľmi vzácne vlastnosti a popritom bola veľmi krásna a ušľachtilá...tak sa do nej zamiloval apožiadal ju o ruku.Margaréta váhala,lebo videla aj divoké a hrubé spôsoby kráľa,ale nakoniec po modlitbách súhlasila a svadba bola v r.1069 a za rok 1070 bola Margaréta korunovaná v Edinburgu za kráľovnu Škótska...Žiála zbožne až do posledných chvíľ,keď ležala chorá na smrteľnej posteli,posol doniesol správu,že v bitke v Anglicku zahynul jej manžel Malkolm III a jeho telo doniesli na pochovanie do rodného Škótska...Ale na pohreb už nedošla,lebo užialená za 3 dni po smrti manžela aj ona umrela obklopená svojimi 6 synmi a 2 dcérami...Tak bol veľmi smutný dvojitý pohreb kráľa kráľovnej v Edinburgu...

Bola dcéra anglického korunného princa Edwarda,jej matkou bola bavorská princezná Agata...vydala sa za škótského kráľa Malkolma III. /ktorý bol ako mladý vdovec po smrti jeho prvej manželky Ingeborgy zo severu z Orknejských ostrovov...Margareta bola matkou škótských kráľov,a traja z jej synov-Edgar,Alexander a Dávid sa stali škótskymi kráľmi a dcéra Matylda /Editha/ anglickou kráľovnou...Vychovala vo veľkej zbožnosti 8 detí -6 synov a 2 dcéry.Hoci bola kráľovnou žila veľmi skromne,pomáhala chudobným a opusteným deťom,zaviedla kresťanstvo medzi divokých a bojovných Škotov...žila čnostným,obetavým kresťanským životom ako vzorná matka a manželka,zmenila aj svojho manžela Malkolma na lepšieho vládcu a zbožného človeka...Za tých 24 rokov až do svojej smrti dala Škótom velmi veľa dobrého a vyorala brázdu pre obrátenie celého národa k viere...lebo predtým žili ešte pohanským životom...Modlila sa za svoje deti a aby ostali verní Bohu...jej syn kráľ Dávid sa uctieva ako svätý...a preto si ju škótsky národ vyvolil za svoju patrónku

Svätá Margaréta pochádzala z kráľovskej rodiny. Jej otec bol Eduard Etheling, syn Eduarda III., anglického kráľa; jej matku Agátu, ktorá pochádzala z cisárskeho rodu, si Eduard vo svojom vyhnanstve vzal za manželku, keď sa dlhší čas zdržiaval v Uhorsku a ktorá bola i v príbuzenstve s uhorským kráľom sv. Štefanom. Narodila sa roku 1046 a bola starostlivo vychovávaná v kresťanskom náboženstve. Roku 1054 prišla Margaréta, ako malé nábožné dievča, do Anglicka.

Po smrti svojich rodičov musela utekať so svojím bratom Edgarom cez more, aby ušla prenasledovaniu kráľa anglického Viliama. Na úteku bola ich loď zahnaná morskou búrkou na breh Škótska a kráľ Malcolm III. ich pohostinne prijal. Na dvore svojho ochrancu žila len modlitbe a podporovaniu chudobných a prenasledovaných. Jej šľachetné mravy, dobré srdce a krásna postava zaujali Malcolma natoľko, že ju požiadal o ruku. Margaréta sa modlila skrúšene k Bohu a po dobrom rozvážení privolila.Svadba sa konala r.1069.

Roku 1070 prijala ako Malcolmova manželka korunu Škótska. Dvadsaťštyriročná krásna kráľovná sa stránila hlučných radovánok a všemožne sa usilovala, aby sa pri dvore a u všetkých poddaných rozmáhala bohabojnosť, láska ku modlitbe a každá ušľachtilosť a cnosť.

Kráľ Malcolm, jej manžel, mal síce dobré srdce a bol ku cnostiam náchylný; no bol prchlivý a surový. Cnostná manželka svojou hlbokou pokorou, povoľnosťou, tichosťou, úctivosťou a láskavosťou opanovala srdce jeho tak, že si kresťanskú vieru úprimne zamiloval, svoje myšlienky, slová a skutky podľa nej riadil a stal sa v Škótsku najšľachetnejším, najspravodlivejším a najobľúbenejším panovníkom.

Manželkinu múdrosť a nábožnosť si tak vážil, že jej zveril starosť o kráľovský dvor; i radieval sa s ňou o záležitostiach krajiny. Podporoval ju pri všetkých skutkoch lásky k blížnym. Theodorich, jej spovedný otec a životopisec, hovorí: „Učil sa od nej celú noc tráviť na modlitbách. Niečo podivuhodného je, vidieť nábožnosť tohto panovníka; mal ducha skrúšenej kajúcnosti a dar slz, v miere u niekdajšieho svetáka neobyčajnej. Kráľovná oduševnila ho ku skutkom spravodlivosti, milosrdenstva a každej cnosti.“

Sv. Margaréta bola presvedčená, že len náboženstvo robí poddaných vernými, dobrými a poctivými a že ľud podľa príkladu dvora a vznešených osôb sa riadi a spravuje: preto dbala starostlivo o to, aby bol každý na dvore mravný. Svoje dvorné dámy držala prísne a každú odstránila, ktorá len málo prestúpila mravopočestnosť. Ona im bola vzorom, príkladom a kto na ňu pozrel, nemohol na nič neslušného pomyslieť. Pracovala s nimi neprestajne: dvorné dámy s ňou zhotovovali cirkevné rúcha alebo odevy pre chudobných, ktoré štedro rozdávali.

Príkazy cirkevné, pôsty a jednoduchosť museli zachovávať prísne všetci, ktorí žili pri dvore. V reči bola opatrná. Hovorila málo a to vždy múdro. V radosti ju nikto nevidel rozpustilú, v žiali nikdy malomyseľnú. Spávala málo a modlievala sa v noci, keď jej to práce a povinnosti vo dne nedovoľovali. Nikdy sa nenajedla do sýtosti. Zachovávala po celý adventný čas pôst, v štyridsať dennom pôste požívala len vodu a chlieb. Chodievala často k svätej spovedi a sv. prijímaniu. Napriek tomu, že bola bohatá, bola chudobnou duchom, pokornou a poníženou. Kto ju videl počúvať slovo Božie a pod sv. omšou v modlitbe slzy roniť, uznal, že svetu odumrela.

Bohabojná kráľovná porodila šesť synov a dve dcéry. Sama ich vyučovala vo svätom náboženstve. K učiteľom a vychovávateľom svojich dietok prizerala sa často starostlivo. Bola presvedčená, že zvlášť bohabojná matka je prameňom, z ktorého Božia milosť na dietky sa vylieva.

Často vodievala dietky svoje k obrazu ukrižovaného Spasiteľa a hovorievala so svätou vážnosťou: «Bojte sa, dietky moje, bojte sa Pána; lebo tým, ktorí sa Ho boja, nič nebude chýbať, a keď Ho budete milovať, nuž vám, ktoré v srdci svojom nosím, popraje tu na zemi požehnanie a niekedy so svätými večné blahoslavenstvo.» Toto horlivé napomínanie a jej skrúšenú modlitbu, ktorú dňom a nocou so slzami za svoje deti k Bohu zasielala, vyslyšal Boh dobrotivý; lebo deti zdarné vychovala .

Jedna z dcér: Matilda, neskôr anglická kráľovná, a jeden zo synov: Dávid, kráľ škótsky, ctia sa vo svätej Cirkvi ako svätí. Sv. Margaréta považovala krajinu Škótsko za jednu rodinu, seba za jej matku. Preto sa všemožne starala o duše sebe zvereného národa a o jeho večné spasenie a zemský blahobyt. Nešetrila ani svoje drahocenné okrasy, ba ani svoj odev, keď išlo o pomoc chudobným. Niekedy vydala všetky svoje peniaze, i prosievala svojho kráľovského manžela o pomoc.

Keď vyšla z paláca, obstáli ju vdovy, siroty a chudobní ako spoločnú matku. Nikdy od nej neodchádzal žiaden ubiedený bez pomoci a bez potešenia. Radšej sa odriekla každého pohodlia, len keď mohla slzy z tvárí chudobných a nešťastných zotierať. Keď prišla z kostola do svojho paláca, našla obyčajne chodby plné chudobných, ktorým peniaze, odev a iné potrebné veci rozdávala. Denne nachovala vo svojich izbách mnoho, často 100, ba i 300 chudobných, ktorých sama obsluhovala a nohy im umývala. Nikdy si nesadla k jedlu prv, kým svojich devätoro sirôt, ktoré v paláci vydržiavala, nenasýtila, medzi ktorými najmenším svojou vlastnou lyžicou do ústočiek pokrm kládla. I nemocnice navštevovala, ako milujúca matka starala sa o nemocných, vyslobodzovala z väzenia nešťastných dlžníkov, a dopomáhala schudobneným rodinám k majetku.

Táto bezhraničná útrpnosť oproti chudobným a nešťastným, toto neunavené namáhanie smerujúce k oblaženiu a večnému spaseniu blížnych, tieto veľké cnosti, ktorými sv. Margaréta bola ozdobená – boli ovocím Božej milosti a jej ustavičnej pobožnosti, skrze ktorú v neprestajnom spojení so Spasiteľom žila. V noci spávala len tri alebo štyri hodiny. O polnoci bývala pri sv. omši vo svojej kaplnke prítomná. Keď vstala, ponáhľala sa zase do kaplnky. V kostole s nikým ani slovíčka neprehovorila. Keď rozprávala o nevysloviteľných rozkošiach večného blahoslavenstva, bolo jej vnútorné pohnutie také veľké, že sa nemohla slz zdržať, ktoré tiekli z jej očí.

Tak žila svätá Margaréta až do svojho 46. roku, v ktorom ju Boh ťažkou nemocou navštívil, tá šesť mesiacov trvala. Svätá kráľovná znášala bolesti svoje s nevýslovnou trpezlivosťou. Nikdy nebolo počuť sťažovanie sa z jej úst. A jej modlitba bývala: «Pane Ježišu Kriste, ktorý si daroval svetu život svojou smrťou, vysloboď ma od všetkého zlého!» Keď cítila blížiť sa svoju poslednú hodinu, vyspovedala sa z hriechov celého svojho života, prijala sv. sviatosti umierajúcich, držala v rukách umučenie Pána, a syn doniesol jej tú smutnú novinu, že jej kráľovský manžel Malcolm a najstarší syn pri obliehaní zámku Alnvich boli úkladne zavraždení. Zobrala svoje posledné sily a modlila sa hlasno:

«Ďakujem Ti, najmilosrdnejší Bože, že si mi v poslednej mojej hodinke ešte toto trápenie poslal, aby si ma od škvŕn hriechov očistil.» Keď sa lúčila so svojím spovedným otcom Theodorichom, riekla: «Žite s Bohom. Nezadlho zmiznem z tejto zeme, a i vy ma budete skoro nasledovať. Dve milosti sú, ktoré od vás žiadam: jedna je, aby ste, kým žiť budete, na mňa pri sv. omši a vo svojich modlitbách pamätali; – druhá je, aby ste moje deti opatrovali a učili, ako sa majú Boha báť a milovať Ho. Sľúbte mi pred jediným svedkom našich slov, že moju prosbu vyplníte!»

I tíško usnula v Pánu v 47. roku veku svojho, dňa 16. novembra 1093. Pápež Innocent IV. vriadil ju roku 1251 medzi svätých a pápež Innocent XII. ustanovil sláviť jej pamiatku na deň 10. júna. Sv. Margaréta sa vyobrazuje v kráľovskom rúchu, s korunou na hlave, ako odieva chudobných, ktorí okolo nej stoja.

Modlitba.

Popraj nám, ó Bože, milosť neustálej nábožnosti, aby sme, ako sv. Margaréta, Bohu a bližným vždy slúžiť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.

Svätá Margaretha škótska kráľovná ( narodená 1046, Reska pri Nádasd , Uhorsko – zomrela 16. novembra 1093 , Edinburgh , Škótsko ) bola škótska kráľovná , zakladateľka opátstva Dunfermline a patrónka Škótska .

Pôvod, mladosť

Markéta bola najstaršia dcéra anglického princa Eduarda , ktorý strávil z príkazu kráľa Knuta niekoľko rokov v exile . Eduard bol synom kráľa Edmunda II. a jeho manželky Ealdgyth . Markétinou matkou bola Eduardova manželka Agáta, ktorá bola dcérou uhorského kráľa Štefana I. alebo blízkou príbuznou kráľovny Gisely Bavorskej,manželky kráľa Štefana. Margaréta sa narodila svojim rodičom počas vyhnanstva v Uhorsku, po smrti kráľa Štefana v chaotickom období vlády jeho synovca Petra Orseola . Krátko po jej narodení vypuklo v roku 1046 v Uhorsku divoké povstanie pohanov; všetci cudzinci – predovšetkým germánskeho pôvodu – žijúci v krajine boli napadnutí, takže mnohí sa obrátili o pomoc k Petrovi Orseolovi, anglický kráľovský pár aj Margaréta však prečkal aj tento zmätok.

V roku 1046 bol uhorským kráľom korunovaný Ondřej I. , Ktorý proti pohanom viedol ťažké boje a upevňoval kresťanstvo s takou horlivosťou, že bol pozývaný Ondrejom Katolíckym. Zrejme práve táto atmosféra, v ktorej malá Markéta vyrastala, bola príčinou toho, že neskôr viedla zbožný a pokorný život vo viere Kristovej.

Keď sa bezdetný anglický kráľ Eduard Vyznávač dozvedel, že syn jeho staršieho nevlastného brata Edmunda Ironsidea žije, povolal ho ako svojho následníka späť do Anglicka. Roku 1057 sa teda Eduard aj s celou rodinou vrátil do vlasti, avšak už na jar zomrel bez toho, aby sa stačil stretnúť s kráľom Eduardom Vyznávačom. Markéta po otcovej smrti zostala na kráľovskom dvore.

Eduard Vyznávač zomrel roku 1066 a na trón nastúpil Harold II. Godwinson . Trón si však nárokoval aj nórsky kráľ Harald III. Hardrada a normandský vojvoda Viliam Dobyvateľ .

Malcolm a Markéta na ilumináciu zo 16. storočia

Všetci traja sa stretli 14. októbra 1066 v bitke pri Hastingse , kde zvíťazil Viliam Dobyvateľ.

Manželstvo, potomkovia

Po bitke chcela Markéta a jej brat Edgar Atheling utiecť do Uhorska .Nasadli na loď,aby ušli pred novým kráľom,ale loď bola v silnej búrke a víchrici zahnaná na sever k brehom Škótska. Škótsky kráľ Malcolm III. , prezývaný Canmore („veľká hlava“) prijal utečencov a poskytol im azyl. Kráľ Malcolm si vážil dobrotu a zbožnosť Margarethy a zamiloval sa do nej a požiadal ju o ruku.Margaretha videla divoký spôsob života kráľa a jeho poddaných.Ale nakoniec uznala,že je prenasledovaná utečenkyňa a v Škótsku nájde nový domov.Tak po dlhoim váhaní nakoniec ponuku na svadbu prijala. Sobáš sa konal roku 1069 a o rok neskôr bola slávnostne r.1070 Margaretha korunovaná za škótsku kráľovnú. . Z manželstva Markéty a Malcolma sa narodilo šesť synov a dve dcéry.

Mladá kráľovná bojovala za odstránenie starých keltských zvyklostí, podporovala kresťanskú výchovu, zakladanie škôl a podporovala chudobných a chorých. Založila slávne opátstvo Dunfermline, pravidelne navštevovala väznice a nemocnice v Škótsku. Mala byť veľmi vážnej povahy, údajne sa nikdy nesmiala ba ani neusmiala.

Roku 1093 sa Malcolm postavil na čele vojska vo vojne proti anglickému kráľovi

Viliam II.

a padol 12. novembra 1093 v boji. Ťažko chorá Markéta vypočula bolestnú správu na úmrtnom lôžku, zomrela v Edinburghu a bola pochovaná po manželovom boku v Dunfermline. Roku 1251 bola svätorečená .

Margaretha Škótska
kráľovná Škótska

Markéta Škótska na stredovekej iluminácii
Narodenie
1046/1047
Reska pri Nádasde , Uhorsko
Úmrtie
16. novembra 1093
Edinburgh , Škótsko
Pochovaná
Kláštor Dunfermline
Predchodca
Ingebjorg Finnsdotter
Nástupca
Sibyla Normandská
Manžel
Malcolm III. Škótsky
Potomkovia
Eduard
Edmund
Ethelred
Edgar
Alexandr
David
Matylda
Maria
Rod
Wessexové
Otec
Eduard Vyhnanec
Matka
Agáta,princezná uhorská

Kráľovná a svätá, náboženská reformátorka

Známy pre: Škótsko Queen Consort (vydatá za Malcolma III. - Malcolma Canmorea zo Škótska), patrónka Škótska, reforma Škótskej cirkvi. Babička cisárovnej Matildy .

Deň sviatkov: . Tradičný deň sviatkov v Škótsku: 16. novembra.

Tiež známy ako: Perla Škótska (perla v gréčtine je margarón), Margaret z Wessexu

Otec Margarety zo Škótska bol Edward vyhnanec. Bol synom kráľa Edmunda II Ironside Anglicka, ktorý bol zase syn Ethelred II .. Jej bratom bol Edward Atheling.

Matkou Margarety zo Škótska bola Agata z Maďarska, ktorá bola spriaznená s Giselou, manželkou svätého Štefana z Maďarska

Bratom Margarety zo Škótska bol Edgar Atheling, jediný z anglosaských princov, ktorý prežil normanskú inváziu, uznávaný ako kráľ Anglicka,ale nebol korunovaný.
Skoré roky vyhnanstva

Margareta sa narodila, zatiaľ čo jej rodina bola v exile v Maďarsku za vlády kráľov Vikingov v Anglicku. Vrátila s rodinou v roku 1057, potom opäť utiekli, tentokrát do Škótska, počas bitky z roku 1066 .

Margareta zo Škótska sa stretla so svojím budúcim manželom, Malcomom Canmorem, keď utiekla v roku 1066 so svojím bratom Edwardom Athelingom, ktorý bol krátko vládol, ale nikdy nebol korunovaný.

Jej loď bola zničená na škótskom pobreží.

Malcolm III-škótsky kráľ

Malcolm III. Canmore bol synom kráľa Duncana. Duncan bol zabitý Macbethom a Malcolm zase porazil a zabil Macbetha po niekoľkých rokoch života v Anglicku . Malcolm bol predtým ženatý s Ingebjorgou, dcérou grófa z Orkney.

Malcolm napadol Anglicko najmenej päťkrát. William dobyvateľ ho nútil prisahať vernosť v roku 1072, ale Malcolm zomrel v boji s anglickým kráľom Viliamom II. /Ryšavým/ v roku 1093. A za tri dni zomrela aj jeho kráľovná Margareta Škótska

Margaret zo Škótska je známa h svoju prácu pri reformovaní škótskej cirkvi tým, že ju zosúladila s rímskou praxou a nahradila keltské zvyky. Margaret doviedla do Škótska veľa anglických kňazov na evanjelizáciu. Bola zastáncom arcibiskupa Anselma.
Deti a vnúčatá Margarety Škótskej

Z ôsmich detí Margarety Škótskej- Editha, premenovanej na Matildu alebo Maud a známe ako Matilda zo Škótska , sa vydala za Henricha I Anglickeho, spojila anglosaskú kráľovskú líniu s normanskou kráľovskou líniou.

Henrich a Matilda Škótska vdova za svätého rímskeho cisára, cisárovnú Matildu , bola menovaná za dediča Henricha I., bratranec Štefan jej vzal korunu,ale ju získal syn Matyldy Henrich II.

Traja z jej synov - Edgar, Alexander I. a David I - vládli ako králi Škótska. David, najmladší, vládol takmer 30 rokov.

Ďalšia dcéra, Mária, sa vydala za grófa Boulogne.

Životopis sv. Margarety sa objavil krátko po jej smrti. To sa obyčajne pripisuje Turgotovi, arcibiskupovi sv. Ondreja, ale niekedy sa píše, že ho napísal Theodoric, mních.