Ctihodný Matthew Talbot-patrón závislých na alkohole-sviatok 19.jún
Ctihodný Matthew Talbot-patrón závislých na alkohole-sviatok 19.jún
Matt ukradol aj husle žobrákovi,predal ich a kúpil si za ne alkohol.... Bol otrokom alkoholu.
Boh koná veľké divy a zázraky...ak na kolenách prosí pokorný,ponížený kajúcnik...
A Matt prosil,lebo už Boh bol jeho poslednou šancou a nádejou...pred zúfalstvom a smrťou
Nekonečné Božie Milosrdenstvo sa ujalo ľudskej trosky v pazúroch diabla a smrti a vytrhlo nešťastného človeka a jeho zúfalú dušu z moci najstrašnejšej-moci satana...A Boh si túto kajúcnú,obrátenú dušu posvätil a vyzdvihol ju z smradľavého bahna hriechu,neresti a alkoholizmu až do čistých, nebeských výšin a na svoj žiarivý oltár...ako žeravú,ohnivú stopu svojej nekonečnej moci a lásky...A tak sa z beznádejného,zatracovaného,odkopnutého alkoholika stal nový človek...povstal nový Matt Talbot...aby svedčil svojím obrátením a kajúcnosťou o veľkom,nezaslúženom dare milosti od samého milujúceho Ježiša,ktorý našiel svoju stratenú ovečku...
Matt Talbot je patrón alkoholikov Írska...ale plne aj Slovenska... Ctihodný Matt Talbot, ktorého si v Cirkvi uctievame 19. júna, je vyhlásený aj za patróna tých mužov a žien, ktoré bojujú s alkoholizmom.
Ctihodný Matthew Talbot
V roku 1975 bol vyhlásený za ctihodného Matúš Talbot. Narodil sa v Dubline, v početnej rodine. Jeho rodičia mali dvanásť detí. Keď Matúš chodil do školy, usilovne sa učil náboženstvo a horlivo sa pripravoval na prvé sväté prijímanie. Lenže v dvanástom roku musel opustiť školu, aby mohol nastúpiť do práce, pretože rodičia chceli, aby im pomáhal pri zaopatrení mladších členov rodiny. Otec mu našiel miesto v továrenskej krčme. Tam sa Matúš v útlej mladosti naučil piť. Otec ho často bíjal, keď ho videl opitého, až napokon mu našiel nové pracovisko na colnici. No napriek tomu chlapec sa stal chronickým alkoholikom, ktorému už nebolo možné odtrhnúť pohár od úst. Zárobok prepíjal, by pil aj na dlh. Niekedy dal do zálohy topánky aj košeľu, aby mal za čo piť. Ba ukradol aj husle žobrákovi a kúpil si za ne pálenku. Bol otrokom alkoholu. Nezaujímalo ho nič iné na svete: ani pobožnosti ani procesie ani svätá omša, ba ani športy ani karty ani tance, žil jedine pre alkohol.
Ale čo sa stalo. Keď jeho notorický alkoholizmus trval už šestnásť rokov, raz ako dvadsaťosemročný v sobotu prišiel pred krčmu, lebo veľmi túžil piť, ale nemal vo vrecku ani halier, pretože celý týždeň bol bez roboty. Stál tam a čakal, čakal, že ho niekto zo známych pozve. Oslovoval priateľov, ktorí tam šli, no nik sa pri ňom ani len nezastavil, ba niektorí si z neho utiahli. Cítil sa ako odkopnutý pes a zronený odišiel od krčmy a pritackal sa k mostu nad riekou. Oprel sa o zábradlie, triasol sa na celom tele, hľadel do mútnej vody a podľa vlastného priznania takto premýšľal: „Vidím, že nemám nijakú cenu v očiach ľudí. Nikto si ma nevšimol. Nikomu na mne nezáleží. Nikomu sa nepáčim. Všetkým ľuďom som odporný. A zaiste aj Bohu, lebo nežijem podľa jeho vôle. Čo mi teda ostáva? Skončiť život v tejto mútnej vode?“ A bolo ticho. Len voda šumela. A v tej chvíli s Božou pomocou pocítil zrazu strašný odpor k svojmu korheľskému životu. V srdci sa mu zrodila spásonosná myšlienka: „Začnem plniť Božiu vôľu, nech to bude akokoľvek ťažké, namáhavé, vyčerpávajúce. Pane Ježišu, prosím ťa, buď mojou silou!“ A odtrhol sa od zábradlia mosta, vyhľadal pátra Keantea a do jeho rúk zložil sľub, že celé tri mesiace sa alkoholu nedotkne, a prosil kňaza, ako aj svoju matku, aby mu pomáhali modlitbami. Tento sľub po šestnástich rokoch notorického pijanstva bol pre neho veľmi ťažký. Telo si žiadalo alkohol. Často ho zachvátila neskrotná túžba po pití. Úžasne trpel. Cítil sa ako v mučiarni. Skrúcal sa ako v agónií. Ale v Pánu Ježišovi nachádzal posilu. Keď v bolestiach kľačal pred krížom, zdalo sa mu, že Ježiš mu hovorí: „Synu, aj ja mám smäd, vydrž ten trýznivý smäd!“ A tak sa mu podarilo s Ježišovou pomocou sľub zachovať. Ba čo viac, keďže mučiareň prvých troch mesiacov sa postupne miernila a namiesto telesného utrpenia začal v sebe cítiť radosť, nesmiernu radosť, že sa stáva novým človekom, predĺžil si svoj sľub na šesť mesiacov, potom na jeden rok a napokon na doživotie, a tak ako predtým šestnásť rokov hľadal šťastie v alkohole, tak potom štyridsať rokov nachádzal šťastie v každodennej omši, vo svätom prijímaní, v modlitbe a v bezúhonnom živote naplnenom svedomitou prácou stavebného robotníka, takže si často nahlas opakoval: „Teraz som šťastný, teraz a nie vtedy!“
A keď si Svätý Otec Pavol VI. prečítal podrobnú správu o jeho živote, zvolal: „Čítal som životopis obdivuhodného hrdinu Matúša Talbota. Bol som hlboko dojatý. Je čas, aby bol postavený na oltár ako vzor vytrvalého sebaovládania.“ A tak sa aj stalo.
Mathew Talbot
Narodený v Dubline, Írsku bol Matt jedným z trinástich detí. Jeho otec pracujúci v prístave bol alkoholikom, ktorý Matta často bil. Matt ako trinásťročný získal prácu v spoločnosti distribujúcej alkohol a následkom toho zanechal školu.
Žiaľ, práve pri tejto práci začal výrazne piť. Počas nasledujúcich 15 rokov až do dosiahnutia svojich 30. narodenín bol silným alkoholikom.
Matt bol známy tým, že veľa pracoval a veľa pil. Za týmto účel sa neraz aj zadlžoval, aby dokázal mať neustály prísun k alkoholu. Neskôr sa dokonca priznal, že okradol aj kamaráta. Keď Matt hovoril o svojej alkoholickej minulosti, zdôrazňoval, že zvykol myslieť na Pannu Máriu a sporadicky sa modlil ruženec, práve keď bol striedmy. Práve tieto dva momenty považoval za kľúčové pri svojom neskoršom obrátení.
Jedného dňa v roku 1884 sa všetko zmenilo. Matt bol sám doma a čakal na priateľov, že prídu pre neho, aby mohli ísť opäť spolu piť. Matt zrazu prišiel k matke a povedal, že práve prijal rozhodnutie a Bohu sľúbil, že po dobu nasledujúcich troch mesiacoch piť nebude.
Ako odchádzal v ten deň z domu s priateľmi, matka mu povedala: „Nech Ti Boh dá silu, aby si svoj sľub dodržal.“ Išiel do Clonliffe, zúčastnil sa spovede a dokázal abstinovať 3 mesiace. Bolo to potom, čo sa roky nezúčastňoval sviatostí. Po práci, aby neupadol do svojho zlozvyku, zvykol chodiť do vzdialeného kostola, kde zostal až do večera. Svoj sľub byť mimo alkoholu plánoval po troch mesiacoch zrušiť. Matt nakoniec tieto tri mesiace rozšíril na 41 rokov. Svoje odhodlanie abstinovať posilňoval modlitbou, častým prijímaním eucharistie, spoveďou, pôstom, čítaním duchovnej literatúry a najmä Svätého písma a účasťou na Svätej omši. V roku 1891 posilnil svoje duchovné ukotvenie vstupom do Tretieho rádu františkánov. Svoj život venoval práci, modlitbe a posilňovaniu druhých, aby zanechali alkoholizmus. Matt zomrel 7. júna 1925 cestou na Svätú omšu.
Modlitba za svätorečenie Matta Talbota
Pane, Ty si nám vo svojom služobníkovi Mattovi Talbotovi, dal krásny príklad víťazstva nad závislosťou, oddanosťou službe a dlhoročnú oddanosť Svätej Eucharistii. Nech jeho život modlitby a pokánia je pre nás zdrojom odvahy, aby sme vedeli prijať na seba svoje kríže a nasledovali tak Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Bože, ak je to Tvoja vôľa, aby Tvoj služobník bol uctený na oltári v Tvojej Cirkvi, daj, aby cez Tvoje zjavenie sme spoznali moc, ktorú požíva vo večnosti pri Tebe. O toto Ťa prosíme v mene Ježiša Krista, nášho Pána, Amen.
Talbot bol manuálny robotník . Hoci väčšinu života žil sám, Talbot istý čas žil so svojou matkou. Jeho život by zostal nepovšimnutý, nebyť šnúr a reťazí objavených na jeho tele, keď v roku 1925 náhle zomrel na dublinskej ulici.
Hoci ešte nebol formálne uznaný za svätého, bol vyhlásený za ctihodného a je považovaný za patróna tých, ktorí bojujú s alkoholizmom . Pripomíname si ho 19. júna.
Raný život – alkoholizmu
Talbot sa narodil 2. mája 1856 v Aldborough Court 13, Dublin , Írsko ako druhé najstaršie z dvanástich detí Charlesa a Elizabeth Talbotových, chudobnej rodiny v oblasti North Strand . Bol pokrstený v Pro-katedrále sv. Márie 5. mája. Jeho otec a všetci jeho bratia okrem najstarších boli ťažkými alkoholikmi. V roku 1868 Matt opustil školu ako dvanásťročný a odišiel pracovať do obchodu s vínom. Veľmi skoro začal „vzorkovať ich tovar“ a v trinástich rokoch bol považovaný za beznádejného alkoholika. Potom odišiel do Port & Docks Board, kde pracoval v obchodoch s whisky. S bratmi a priateľmi navštevoval krčmy v meste, míňal väčšinu alebo celú mzdu a robil dlhy. Keď minul mzdu, požičiaval si a zháňal peniaze. Oblečenie a čižmy dal do zálohy, aby získal peniaze na alkohol. Pri jednej príležitosti ukradol husle od pouličného zabávača a predal ich, aby si kúpil pitie.
"Prijímanie sľubu"
Jedného večera v roku 1884 28-ročný Talbot, ktorý bol bez peňazí a bez kreditu, čakal pred krčmou v nádeji, že ho niekto pozve na drink. Potom, čo okolo neho prešlo niekoľko priateľov bez toho, aby sa mu ponúkli, že ho budú liečiť, odišiel znechutený domov a oznámil svojej matke, že sa chystá „zložiť sľub “ (zrieknuť sa pitia). Šiel na Holy Cross College vClonliffe , kde zložil sľub na tri mesiace. Na konci troch mesiacov zložil sľub na šesť mesiacov, potom na doživotie.
Talbot, ktorý nadmerne pil 16 rokov, si zachoval triezvosť počas nasledujúcich štyridsiatich rokov svojho života. Existujú dôkazy, že Mattových prvých sedem rokov po zložení sľubu bolo obzvlášť ťažkých. Našiel silu v modlitbe, začal denne navštevovať omše a čítal náboženské knihy a brožúry. Všetky svoje dlhy úzkostlivo splácal. Keď vyhľadal huslistu, ktorého nástroj ukradol, a nenašiel ho, dal peniaze kostolu, aby za neho odslúžili omšu .
Pracovný život
Aj keď bolo jeho pitie najhoršie, Talbot bol tvrdý pracant. Keď sa pripojil k Pembertons, stavebným dodávateľom, ako dopravca , jeho pracovné tempo bolo také, že bol na prvom mieste v rade hodmenov, ktorí udávali tempo. Neskôr na martinskej drevárni nastupoval na tie najpodlejšie a najťažšie práce. Bol úctivý k svojim šéfom, ale nebol podriadený, a občas sa zastal svojho kolegu. Dňa 22. septembra 1911 sa Talbot pripojil k pobočke stavebných robotníkov Írskej únie pre dopravu a všeobecných pracovníkov . Keď výluka v Dubline v roku 1913 viedla k sympatiám v celom meste, muži z Martina, vrátane Talbota, vyšli von. Talbot najprv odmietol svoj štrajkový plat s tým, že si ho nezarobil. Neskôr to prijal, ale požiadal, aby to bolo rozdelené medzi ostatných útočníkov. Po jeho smrti sa hovorilo o tom, že bol v roku 1913 štrajkovač, ale všetky dôkazy sú v rozpore.
Z ľahostajného katolíka v časoch pitia sa Talbot stal čoraz zbožnejším. Žil životom modlitby, pôstu a služby a snažil sa byť vzorom írskych mníchov zo šiesteho storočia. Väčšinu svojho života ho viedol Michael Hickey, profesor filozofie na Clonliffe College . Pod Hickeyho vedením sa Talbotovo čítanie rozšírilo. Namáhavo čítal Písmo, životy svätých, Vyznania svätého Augustína a spisy Františka Saleského a iných. Keď zistil, že časť je ťažko zrozumiteľná, požiadal kňaza, aby to objasnil.
Hickey mu dal aj svetelnú reťaz, veľmi podobnú hodinovej reťazi, ktorú mal nosiť ako formu pokánia . V roku 1890 sa stal františkánom tretieho rádu a bol členom niekoľkých ďalších spolkov a spolkov . Talbot bol veľkorysý muž. Hoci bol sám chudobný, neúnavne dával svojim blížnym a spolupracovníkom, charitatívnym inštitúciám a Cirkvi. Jedol veľmi málo. Po matkinej smrti v roku 1915 žil v malom byte s veľmi malým nábytkom. Spal na doskovej posteli s kusom dreva ako vankúš. Vstával každý deň o 5:00, aby sa mohol zúčastniť omše pred prácou. V práci si vždy, keď mal voľný čas, našiel tiché miesto na modlitbu. Väčšinu každého večera trávil na kolenách. V nedeľu sa zúčastnil viacerých svätých omší. Išiel rýchlo, so sklonenou hlavou, takže sa zdalo, že sa ponáhľa z jednej omše na druhú.
smrť
Talbot bol na ceste na omšu v nedeľu Najsvätejšej Trojice , 7. júna 1925, keď skolaboval a zomrel na zlyhanie srdca na Granby Lane v Dubline. Nikto na mieste ho nedokázal identifikovať. Jeho telo bolo prevezené do nemocnice na Jervis Street , kde ho vyzliekli, čo odhalilo rozsah jeho askeze. Okolo pása mal omotanú reťaz, ďalšie reťaze okolo ruky a nohy a šnúry okolo druhej ruky a nohy. [8] Reťaze nájdené na jeho tele pri smrti neboli nejakým extrémnym kajúcnym režimom, ale symbolom jeho oddanosti Márii, Matke Božej, ktorú sa jej chcel úplne odovzdať ako otrok. Talbotov príbeh sa rýchlo prefiltroval cez komunitu a bolo veľa divákov, keď sa jeho pohreb konal na cintoríne Glasnevin 11. júna 1925. V roku 1972 boli jeho telesné pozostatky prenesené do hrobky v kostole Panny Márie Lurdskej na ulici Seán McDermott v Dubline. oblasť, kde Matt strávil svoj život.
Dedičstvo a úcta
Dňa 6. novembra 1931 Edward Joseph Byrne , arcibiskup Dublinu , začal prísažné vyšetrovanie údajných tvrdení o svätosti bývalého pracovníka v dokoch. Apoštolský proces, oficiálne prísažné vyšetrovanie vo Vatikáne , sa začalo v roku 1947. Dňa 3. októbra 1975 ho pápež Pavol VI. vyhlásil za ctihodného Matta Talbota, čo je krok na ceste k jeho kanonizácii , procesu, ktorý si vyžaduje dôkaz fyzického zázrak, aby sme boli úspešní. Medzi niektorými severoamerickými rímskymi katolíkmi je osobitná oddanosť Mattovi Talbotovi a v Austrálii medzi tými, ktorí sú zapojení do služby na dosiahnutie alebo udržanie triezvosti. Americký karmelitánsky kňaz, reverend Albert H. Dolan , založil légiu Matta Talbota, „na pomoc alkoholikom prostredníctvom modlitby a inšpirácie príkladom Matta Talbotta“. Dolan napísal o Mattovi Talbotovi dve knihy: Poznali sme Matta Talbota: Návštevy s jeho príbuznými a priateľmi (1948) a Matt Talbot, Alkoholik: Príbeh otroka alkoholu, ktorý sa stal súdruhom Krista (1947) .
Matt Talbot vystupuje v autobiografii Brendana BehanaConfessions of an Irish Rebel . Behan si spomína, že bežní Dublinčania pracujúcej triedy zosmiešňovali Talbotovu zbožnosť. Behan uvádza, že jeho odkaz ako dôveryhodnej osobnosti v rámci hnutia striedmosti sa podarilo zabezpečiť až po koordinovanej kampani katolíckej cirkvi a majiteľov podnikov strednej triedy (obávaných absenciou v práci kvôli alkoholizmu).
Custom House a Matt Talbot Memorial Bridge z City Quay
Nikdy nebuď príliš tvrdý na muža, ktorý sa nevie vzdať pitia. Vzdať sa nápoja je rovnako ťažké, ako oživiť mŕtvych. Ale oboje je možné a dokonca ľahké pre Nášho Pána. Musíme sa spoliehať len na neho. — Matt Talbot
Talbotove pozostatky boli prenesené z cintorína Glasnevin do rímskokatolíckeho kostola Panny Márie Lurdskej na ulici Seán McDermott v Dubline v roku 1972. Hrobka má sklenený panel, cez ktorý je možné vidieť rakvu.
V Granby Lane na mieste smrti Matta Talbota je malá tabuľa. Pred súčasnou tabuľou na východnej strane jazdného pruhu bol do kamennej steny na západnej strane jazdného pruhu vsadený malý mosadzný kríž.
V auguste 1971 arcibiskup John Charles McQuaid odhalil Talbotovi tabuľu na paneláku známom ako „Matt Talbot Court“, pretože sa nachádza na rovnakom mieste ako jedna z Talbotových rezidencií. Na ceremónii sa zúčastnil prezident Éamon de Valera a vodca Fine GaelLiam Cosgrave .
Talbot bol nekvalifikovaný robotník . Hoci väčšinu svojho života strávil sám, nejaký čas žil so svojou matkou. Jeho život by zostal bez povšimnutia, keby na jeho tele neboli objavené povrazy a reťaze umŕtvovania, keď v roku 1925 nečakane zomrel na ulici v Dubline.
Americkí katolíci ho prijali za patróna alkoholikov , hoci nebol kanonizovaný.
Životopis
Skorý život a alkoholizmus
Matt Talbot je druhým v rodine dvanásť synov Karola a Elizabeth Talbot, chudobnej rodiny z oblasti North Strand of Dublin , Írsko . Je vzdelávaný bratmi kresťanských škôl . Jeho otec je alkoholik, rovnako ako väčšina jeho bratov. Matt opustil školu vo veku dvanástich rokov. Pracuje v obchode s vínom . V trinástich rokoch upadol do alkoholizmu veľmi skoro. Potom pracoval ako prístavný robotník v skladoch whisky v dublinských dokoch. Stáva sa tvrdým alkoholikom a navštevuje mestské krčmy so svojimi bratmi a priateľmi, míňa tam takmer celý plat a hromadí dlhy. Jedného dňa dokonca ukradol huslepouličného muzikanta, aby uspokojil svoju potrebu alkoholu.
„Prijmite záväzok“
Jedného večera v roku 1884 Talbot, ktorý bol bez peňazí a zadlžený, čakal so svojim bratom Philippom blízko krčmy v nádeji, že ho niekto pozve na drink. Potom, keď sa vrátil domov, oznámil matke, že sa „zaviaže“ (tj Vzdať sa pitia, zložiť sľub striedmosti). Išiel na College of Holy Cross v Clonliffe(en), kde sa zaviazal na tri mesiace. Na konci troch mesiacov obnovil tento záväzok na šesť mesiacov, potom na celý život. Po šestnástich rokoch nadmerného pitia Talbot zostal štyridsať rokov svojho života triezvy. Túto silu našiel v modlitbe , začal chodiť na každodenné omšea čítal náboženské knihy a brožúry. Úzkostlivo splatil všetky svoje dlhy. Potom, čo márne hľadal huslistu, ktorého nástroj ukradol, dal peniaze cirkvi, aby za neho bolo možné prehovoriť.
Profesionálny život
Aj v najhorších rokoch svojho života bol Talbot vždy pracovitý. Keď bol najatý do Pembertonov v stavebných spoločnostiach, jeho pracovná kapacita bola taká, že na zozname pracovníkov bol často prvý. Neskôr v spoločnosti Martin nastúpil na najťažšie práce. Uctieval svojich šéfov bez toho, aby bol poslušný. The22. septembra 1911Talbot vstúpil do írskeho všeobecného odborového zväzu a pracovníkov ( Irish Transport and General Workers Union(v) ). Keď v Dubline v roku 1913 došlo k všeobecným štrajkom ( výluka ), vyrazili do ulíc muži z Martina, vrátane Talbota. Talbot najskôr odmietol vstúpiť do štrajku. Neskôr súhlasil, že sa pripojí, ale za určitých podmienok. Po jeho smrti sa rozšírila povesť, že v roku 1913 bol štrajkujúcim, ale všetko sa ukázalo ako opak.
Náboženský život
Počas svojej doby závislosti na alkohole bol Talbot do značnej miery ľahostajný katolík a stal sa zbožnejším, keď zložil sľub striedmosti. Bol vedený po väčšinu svojho života Dr. Michael Hickey, profesor filozofie na Holy Cross College (DublinHoly Cross College (Dublin) - Wikipedia . V orientácii Dr. Hickey Talbota na čítaní veľmi záležalo. V roku 1912 si prečítal Pojednanie o skutočnej oddanosti k Panne Márii od Saint Louis Márie Grignona de Montfort . Dr. Hickey mu tiež dal reťaz, aby si precvičil telesné pokánie . Stal sa členom františkánskehotretieho rádu v roku 1890 a bol členom niekoľkých ďalších spolkov a bratstiev. Talbot bol veľkorysý muž. Sám chudobný, ale štedro dával susedom a kolegom, charitatívnym inštitúciám a cirkvi. Jedol málo. Po smrti svojej matky v roku 1915 žil v malom byte s minimálnym nábytkom. Jeho posteľ bola doska, kus dreva vankúš. Každý deň vstával o 5 hodine ráno a chodil na omšu pred prácou. Počas prestávok sa v práci chodil modliť na pokojné miesto. V nedeľu sa zúčastnil niekoľkých omší . Kráčal rýchlo so sklonenou hlavou a ponáhľal sa z jednej omše na druhú. Jeho život bol určite vášnivý a pripomína prvých kresťanských mníchov v Írsku, ktorí verili, že život práce, obete, modlitby a oddanosti (nazývaný v Cambraiho homílii, v gaelčine, Glasmartre) ich privedie bližšie k Bohu.
Smrť
Talbot bol na ceste na omšu v nedeľu 7. júna1925 , keď sa zrútil na ulici a zomrel na srdcové zlyhanie . Tam ho nikto nemohol identifikovať. Jeho telo bolo prevezené do nemocnice na ulici Jarvis, kde bol vyzlečený, čo odhalilo rozsah jeho askézy. Okolo pása mu bola zabalená ťažká reťaz, spolu s ďalšími reťazami okolo jednej paže a jednej nohy a povrazmi okolo ostatných paží a nôh. Nosenie reťazí a lán bolo menej neobvyklý v roku 1920 na xxi storočí. Avšak, Talbotov príbeh prešiel komunitou a mnoho ľudí sa zúčastnilo jeho pohrebe a pohrebe na cintoríne v Glasnevine dňa 11. júna 1925.
Dedičstvo a úcta
V Írsku sa Matt Talbot rýchlo stal modelom života a symbolom boja za zotavenie triezvosti: jeho príklad povzbudil združenie Pioneer Total Abstinence Association. Jeho príbeh sa čoskoro stal známym írskym emigrantským komunitám. Nespočetné kliniky pre drogové závislosti , mládežnícke ubytovne sa v Írsku volali . Sochy boli postavené. Jeho meno sa nachádza v Nebraske vo Varšave v Sydney . Jeden z hlavných mostov v Dubline sa tiež volá „Matt Talbot“ Talbot Memorial Bridge(v) . Pápež Ján Pavol II . Mu venoval knihu.
The6.novembra1931Arcibiskup z Dublinu , M. Byrne , začal pod prísahou prvé vyšetrovanie o živote, cnostiach svätosti a povesti manuálneho pracovníka (starý prístav). Oficiálne začatie vyšetrovania s ohľadom na jeho blahorečenie začalo v roku 1947 . 3.októbra1975„Pápež Pavol VI. Vyhlásil Matta Talbota za ctihodného , čo je krok na ceste ku kanonizácii , čo je proces , ktorý si vyžaduje úspech fyzického zázraku .
V druhej časti svojej autobiografia , Príbeh írskeho Rebel , Brendan Behan tvrdí, že Talbot bol vysmievaný postavou robotníckej triedy Dublin pre svoju zbožnosť. Behan (ako takmer súčasník) mal pocit, že Talbotov životopis bol skrášlený katolíckouburžoáziou, aby povzbudil striedmosť v robotníckych triedach, obraz, ktorý sa kultivuje av katolíckych publikáciách je dodnes.
Smrtné pozostatky Matta Talbota boli prenesené v roku 1972 z cintorína v Glasnevine v kostole Panny Márie Lurdskej v Dubline, ulice Sean McDermott. Hrob má sklenený panel, ktorý vám umožní vidieť jeho rakva .
