Na jednom zo svojich zjazdov sa slobodomurári uzniesli: „Katolícke náboženstvo neporazíme argumentáciou, ale iba ničením mravov.“ Ilustračný obrázok, zdroj: pixabay.com
Aké múdre uznesenie! Vo svojej prvej časti vydáva svedectvo o pravdivosti katolíckeho náboženstva, lebo iba pravda sa nedá premôcť argumentáciou, keďže vtedy ona ešte viac žiari. V druhej časti zas triafa do naozaj slabej stránky, lebo kto sa ponorí do morálneho blata, pre toho je náboženstvo niečím nepohodlným, nechce o ňom rozmýšľať a kričí napravo aj naľavo, že neverí v Boha, ako keby niekedy už niekto dokázal, že Boha niet.
Pre neho je však Pán Boh nepohodlný, lebo on nechápe vyššie šťastie, ktoré jediné môže naplniť a uspokojiť veľkú dušu človeka.
Už sv. Pavol písal: „Neveriaci človek to nechápe“, a sám Pán Ježiš učil: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“, samozrejme na tomto svete – okom viery. Ilustračný obrázok, zdroj: pxhere.com
Toto uznesenie bolo teda múdre a podľa neho začala byť cielene a plánovane poškvrňovaná literatúra, umenie, divadlo, kino, móda a podobne. A keď predtým to nebolo vôbec ideálne, tak potom začala nemravnosť vyvierať zo všetkých možných prameňov a zaliala naše mestá a dediny, pričom so sebou priniesla oslabenie viery podľa správnych predpokladov spomínaného uznesenia.
sv. Maximilián Mária Kolbe, list Učiteľskému semináru v Wirowe, rok 1927
Sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – pxhere.com a pixabay.com
