Synodálny proces je cvičením v "platformovaní" sťažností vybraných "katolíckych" záujmových skupín, ktoré bez okolkov odmietajú učenie Cirkvi. Tvrdenie, že tento otvorený rozvrat je dielom Ducha Svätého, ktorý dnes hovorí k Cirkvi, je hra na izolovanie tejto revolúcie od kritiky. To, čo sa deje, je pokus o uchopenie moci tými, ktorí chcú zmeniť učenie Katolíckej cirkvi podľa svojich svetských názorov na moc, sex a čokoľvek iné, o čom sa rozhodnú, že je dôležité. To, že sa to deje, je škandál a katastrofa. Musíme sa modliť, aby nás Boh ušetril tejto katastrofy.
o. Urbančok
Nedávno zverejnený severoamerický záverečný dokument pre kontinentálnu fázu synody 2021-2024 (NAFD) potvrdzuje podozrenia, že diskusie na synode o synodalite v októbri 2023 sa takmer určite budú sústreďovať na údajné zlyhanie Cirkvi v oblasti inkluzívnosti, prijatia a rešpektu. Medzi údajne poškodených patrí oveľa viac ako polovica veriacich: "ženy, mladí ľudia, prisťahovalci, rasové alebo jazykové menšiny, osoby LGBTQ+, ľudia, ktorí sú rozvedení a znovu zosobášení bez anulovania manželstva". Nie sú tu uvedení veriaci katolíci, vyhnaní zo svojich farností, ktorí uprednostňujú účasť na tradičnej latinskej omši. Nie všetky sťažnosti sú rovnaké.
NAFD považuje za samozrejmé, že existuje napätie medzi inkluzívnosťou, ústretovosťou a pohostinnosťou a vernosťou Kristovi: "Popri túžbe byť inkluzívnejšou a pohostinnejšou Cirkvou bolo potrebné pochopiť, ako byť pohostinnejším a zároveň zachovať a byť verný cirkevnému učeniu." Tesne pod povrchom sa tu predpokladá, že vernosť cirkevnému učeniu treba nanovo predstaviť a prepracovať tak, aby sa rôzni ľudia necítili byť vylúčení a odmietnutí. Učenie Cirkvi je vystavené skúške. Odmietaniu tohto učenia sa pripisuje čestné miesto.
Čo sa tu deje? Ženy, ktoré chcú prijať svätenie, ľudia, ktorí sú nespokojní s tým, že ich nemorálne sexuálne činy sú kategorizované ako ťažký hriech, rozvedení, ktorí sa znovu zosobášili mimo Cirkvi a chcú prijať sväté prijímanie - títo všetci tvrdia, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo. Tvrdia, že učenie Cirkvi je zraňujúce a nekresťanské a že sa budú cítiť plne prijatí a potvrdení Cirkvou až vtedy, keď budú ich túžby a činy uznané za legitímne a Cirkev zmení svoje učenie. NAFD považuje toto všetko za predmetom diskusie, čo znamená, že s tými, ktorí presadzujú zmenu učenia, sa zaobchádza ako s prorokmi, ktorým treba načúvať, a nie ako s heretikmi, ktorých treba pokarhať.
O ženách:
[D]elegáti tiež pomenovali ženy ako marginalizovanú skupinu v Cirkvi. "Prešli sme dlhú cestu, ale ľutujeme, že sa ženy nemôžu plne angažovať". Hoci je stále potrebné vyjasniť, ako presne vyzerá plne spoluzodpovedná cirkev, delegáti navrhli preskúmať rôzne aspekty cirkevného života vrátane rozhodovacích úloh, vedenia a ordinácie. Ústredným bodom pri rozlišovaní týchto otázok je verné uznanie krstnej dôstojnosti žien.
Ženy nie sú v Cirkvi marginalizované. Ženy, ktoré odmietajú učenie Cirkvi, že svätenia môžu platne prijímať iba muži, sa stavajú do pozície odporu a vzďaľujú sa od Krista a jeho Cirkvi.
O takzvaných sexuálnych menšinách:
Ako vysvetlil jeden z účastníkov, "myslíme si, že sme ústretoví, ale vieme, že existujú ľudia, ktorí sa cítia 'mimo' Cirkvi". Ďalší naznačil, že je to preto, lebo "sme zacyklení v drobnostiach hodnotenia hodnoty ľudí na okraji". "Je potrebné rozlišovať medzi dôležitosťou učenia a potrebou prijímať ľudí do Cirkvi, najmä pokiaľ ide o našich LGBTQ+ bratov a sestry".
Nemenné a nezmeniteľné učenie Cirkvi o závažnej nemorálnosti sodomie nie je v žiadnom prípade maličkosťou. Je mimoriadne dôležitá pre spásu duší a nemožno ju zrušiť, aby sa upokojili tí, ktorí ju odmietajú.
Musím tiež poznamenať, že skratka "LGBTQ+" nemá v cirkevnom diskurze náležité miesto. Učenie Cirkvi neuznáva homosexuálov alebo bisexuálov ako konštitutívnu kategóriu osôb stvorených Bohom, ktorá sa líši od kategórie heterosexuálov. Niektorí ľudia skôr zneužívajú svoje sexuálne a reprodukčné schopnosti dané Bohom tým, že sa zapájajú do homosexuálnych činov. A nikto sa nemôže zmeniť na príslušníka opačného pohlavia. To je nemožné.
O rozvedených a znovu zosobášených katolíkoch:
Niektorí účastníci synodálneho procesu informovali o hlbokom pocite utrpenia tých, ktorým bolo znemožnené prijímať Eucharistiu. Aj keď existujú rôzne dôvody tejto skutočnosti, možno medzi nimi prevažujú katolíci, ktorí sú rozvedení a znovu zosobášení bez anulovania manželstva, a ďalší, ktorých objektívna životná situácia je v rozpore s vierou a učením Cirkvi.
Nie je tento "hlboký pocit utrpenia" milosťou naplnenou reakciou nášho svedomia na hriešne správanie, požehnaním od Boha, ktorý vyzýva hriešnikov k pokániu? Cudzoložné zväzky nemožno bieliť bez toho, aby sme zavrhli Kristovo krištáľovo jasné učenie o nerozlučiteľnosti manželstva. Pokiaľ ide o ostatných, ktorých spôsob života je v rozpore s učením Cirkvi, ich túžba byť zjednotení s Kristom v Eucharistii musí nevyhnutne zahŕňať odmietnutie ich nesprávneho spôsobu života. Podmienky zjednotenia s ním určuje Kristus, nie my.
NAFD obsahuje aj úvahy biskupov, ktorí sa zúčastnili na diskusiách. Táto poznámka je pozoruhodná:
"Biskupi tiež konštatovali, že veľká väčšina nášho ľudu mala malý alebo žiadny priamy kontakt so synodálnym procesom a nie je si istá svojou úlohou v ňom. Podobne si mnohí nie sú istí rozlišovacou úlohou miestneho biskupa a kolégia biskupov v jednote s pápežom v priebehu procesu."
Po roku a pol synodálneho procesu by malo poznanie, že väčšina katolíkov nie je zapojená a že mnohí biskupi nevedia, aká je ich úloha, prinútiť všetkých zúčastnených zamyslieť sa nad celým týmto úsilím. NAFD predtým uvádza rovnaké obavy: "Ako poznamenal účastník jedného z virtuálnych zhromaždení: 'Ľudia nevedia, na čo je synoda o synodalite. Nerozumejú účelu, nemohli pochopiť, čo sa chce dosiahnuť".
Synodálny proces je cvičením v "platformovaní" sťažností vybraných "katolíckych" záujmových skupín, ktoré bez okolkov odmietajú učenie Cirkvi. Tvrdenie, že tento otvorený rozvrat je dielom Ducha Svätého, ktorý dnes hovorí k Cirkvi, je hra na izolovanie tejto revolúcie od kritiky. To, čo sa deje, je pokus o uchopenie moci tými, ktorí chcú zmeniť učenie Katolíckej cirkvi podľa svojich svetských názorov na moc, sex a čokoľvek iné, o čom sa rozhodnú, že je dôležité. To, že sa to deje, je škandál a katastrofa. Musíme sa modliť, aby nás Boh ušetril tejto katastrofy.
Páter Gerald E. Murray, J.C.D. je farárom Kostola Svätej rodiny v New Yorku. Uverejnené na First Things
Náuka v ohrození nie je len heretici majú zasa pocit už to pôjde. No nie nepôjde, ale je to horšie ako v ktoromkoľvek inom období Cirkvi. Ale na akú Cirkev má peklo útočiť, ak nie na tú pravú.
Presne - diabol by nemal dôvod útočiť na niečo falošné - najviac útočí na pravú kat. Cirkev a na kňazov - tých, ktorí dbajú na dodržiavanie pravej náuky a sú tak blízko Bohu pri každodennom premieňaní chleba a vína na Jeho Telo a Krv.
