3 ZÁZRAKY Z MNOHÝCH Na konci januára nás čaká sviatok sv. DON BOSCA. Jeho obetavý a vyčerpávajúci životný príbeh by naplnil niekoľko kníh...a čo zázračné udalosti? 4 SOLDY NA POLENTU Kroniky hovoria …Viac
3 ZÁZRAKY Z MNOHÝCH
Na konci januára nás čaká sviatok sv. DON BOSCA. Jeho obetavý a vyčerpávajúci životný príbeh by naplnil niekoľko kníh...a čo zázračné udalosti?
4 SOLDY NA POLENTU
Kroniky hovoria, že koncom roku 1849 ľudia v okolí Turína zažili mnoho hladu. V živote Don Bosca sa vtedy prihodilo dakoľko obdivuhodných vecí. Mohli by sme ich nazvať, ak to slovo nie je prismelé "chudobnými zázrakmi, ktoré kňaz dosiahol pre chudobný ľud".
Prvý opisuje bersalier Brosio v jednom liste don Bonettimu: - Keď som raz bol u Don Bosca, prišiel k nemu akýsi muž a prosil almužnu. Hovoril, že má 5 detí, ktoré v ten deň ešte nejedli. Don Bosco prehľadal vrecká a vytiahol z nich všetko, čo v nich bolo, štyri soldy (20 centesimov). Dal mu ich a pridal k nim svoje požehnanie. Keď sme ostali sami, Don Bosco mi povedal, že ho mrzelo, že nemal viac peňazí. A že keby mal 100 lír, bol by mu ich dal.
- Ako ste vedeli - povedal som - že hovorí pravdu? A čo keď to bol dajaký príživník?
- Nie. Je to poctivý a úprimný človek. A poviem ti ešte viac. Je pracovitý a stará sa o rodinu.
- Ako to viete?
Don Bosco ma chytil za ruku, pozrel sa mi do očí a ticho dodal: - Čítal som to v jeho srdci.
- To je dobré! To značí, že poznáte aj moje hriechy.
- Áno, cítim ich vôňu. - a usmial sa. A musím povedať, že mi čítal priamo v srdci. Ak som v spovedi dačo zabudol, presne mi pripomenul, čo sa mi stalo. A býval som od neho 1 km ďaleko. Raz som vykonal akýsi skutok lásky. Stál ma veľkú obetu a nik o tom nevedel. Keď som prišiel do oratória, Don Bosco ma chytil za ruku a povedal: - Pripravil si si pre nebo krásny skutok! - Čo? A podrobne mi vyrozprával, čo som vykonal.
Po dajakom čase som v Turíne stretol muža, ktorému Don Bosco daroval tie 4 soldy. Spoznal ma. Zastavil ma a povedal mi, že za tie 4 soldy kúpil kukuričnú múku, z ktorej bolo toľko polenty, že sa dosýta najedla celá rodina. A dodal: - Doma ho nazývame kňaz zázračnej polenty, lebo kaša z múky za 4 soldy by nestačila ani pre dvoch, a my sme sa jej najedli siedmi.
CHORÝ CHLAPEC
Druhú udalosť po francúzsky zapísala markíza Mária Fassatiová, rodená de Maistre: - Počula som ju od samotného Don Bosca a snažila som sa ju zaznačiť, čo najvernejšie.
"Raz volali Don Bosca k chlapcovi, ktorý pravidelne chodieval do oratória a ťažko ochorel. Don Bosco nebol doma a do Turína sa vrátil až o 2 dni. Chorého mohol navštíviť až na druhý deň o 4 popoludní. Keď prišiel, našiel na dverách čierny závoj s menom chlapca. Šiel ďalej, aby potešil úbohých rodičov. S plačom mu povedali, že syn umrel ráno. Don Bosco ho chcel ešte raz vidieť a tak ho zaviedli do miestnosti, v ktorej ležal.
- Keď som vošiel do izby, napadlo mi, že chlapec nemusí byť mŕtvy. Pristúpil som k lôžku a zavolal som ho po mene: Karol!
Otvoril oči a udivene ma pozdravil úsmevom a zvolal: - Don Bosco! Prebudili ste ma zo strašného sna! V tej chvíli dakoľko ľudí, čo boli v miestnosti, naľakane s krikom vybehlo, a pozhadzovali svietniky. Don Bosco rýchlo roztrhol plachtu, v ktorej bol chlapec zašitý. Chlapec pokračoval: - Zdalo sa mi, že som v dlhej, tmavej, úzkej jaskyni. Sotva som mohol dýchať. Vzadu som videl širší a jasnejší priestor. Práve sa tam odohrával súd nad mnohými dušami. Keď som zbadal veľký počet odsúdených, moja úzkosť sa ešte umocnila a už-už som mal byť súdený ja. Zmocnil sa ma strašný strach, lebo pri poslednej spovedi som sa zle vyspovedal. A v tom ste ma zobudili.
Keď sa Karolovi rodičia dozvedeli, že ich syn žije, rýchle pribehli. Karol ich radostne pozdravil a objal. Povedal im, aby nedúfali, že sa uzdraví, a požiadal ich, aby ho nechali s Don Boscom samého.
Priznal sa, že sa dopustil ťažkého hriechu a že keď mu prišlo zle, dal si zavolať Don Bosca s úmyslom, že sa vyspovedá. Ale Dona Bosca nebolo, a preto volali iného kňaza. No Karol tohto kňaza nepoznal, a preto nemal odvahu vyznať svoj hriech. Boh mu práve ukázal, že za tú svätokrádežnú spoveď si zasluhuje peklo. Kajúcne sa vyspovedal a len čo dostal rozhrešenie, zatvoril oči a pokojne vydýchol."
KOŠÍK GAŠTANOV, KTORÝCH NEUBÚDA
Tretiu udalosť vyrozprával Giuseppe Buzzeti a písomne ju potvrdil aj Carlo Tomatis, ktorý patril medzi prvých chlapcov, čo Don Bosco prijal.
Na Dušičky chodieval so svojimi chlapcami z oratória na cintorín pomodliť sa za zomrelých. Sľúbil im, že po návrate ich budú doma čakať pečené gaštany. Dal ich kúpiť za 3 veľké vrecia. Matka Margita nevedela, čo s gaštanmi Don Bosco zamýšľal, a preto ich upiekla iba 3-4 kilá. Keď to "mladý ekonóm" Giuseppe Buzzetti pri návrate zbadal, povedal si: - Keď sa to Don Bosco dozvie, bude nemilo prekvapený. Treba mu to hneď povedať. No v tom zmätku hladných chlapcov sa to Buzzettimu nepodarilo. Don Bosco vzal do rúk košík a začal veľkou predierkovanou naberačkou rozdávať gaštany. V tej trme-vrme Buzzetti naň zvolal: - Nedávajte toľko. Nevystačí nám to.
- Ako to? V kuchyni sú predsa 3 vrecia.
- V kuchyni nie je nič. Všetky sú tu v košíku. Priniesol som všetko. Don Bosca to prekvapilo, ale chlapci sa tlačili dopredu ako vlny.
- Sľúbil som všetkým, a preto pokračujeme ďalej.
A rozdával ďalej, každému plnú naberačku. Buzzetti nepokojne pozeral na pár hrstí gaštanov na dne košíka a na rad chlapcov, ktorí akoby stále narastal. Aj druhí si to všimli. Zrazu všetko zmĺklo. Stovky očí sa upierali na košík, ktorý sa nevyprázdňoval. Gaštany vystačili pre všetkých a bolo to vtedy asi prvý raz, čo chlapci s plnými rukami teplých gaštanov začali volať: - Don Bosco je svätý!
Zdroj: Teresio Bosco: Don Bosco. Nový životopis. Preklad: Štefan Sandtner. Saleziánske Katechetické Stredisko, Bratislava, 199, str. 183-186, ISBN 80-85405-00-8.
FOTO: Tamtiež: Don Bosco medzi svojimi chlapcami 1861.
Na konci januára nás čaká sviatok sv. DON BOSCA. Jeho obetavý a vyčerpávajúci životný príbeh by naplnil niekoľko kníh...a čo zázračné udalosti?
4 SOLDY NA POLENTU
Kroniky hovoria, že koncom roku 1849 ľudia v okolí Turína zažili mnoho hladu. V živote Don Bosca sa vtedy prihodilo dakoľko obdivuhodných vecí. Mohli by sme ich nazvať, ak to slovo nie je prismelé "chudobnými zázrakmi, ktoré kňaz dosiahol pre chudobný ľud".
Prvý opisuje bersalier Brosio v jednom liste don Bonettimu: - Keď som raz bol u Don Bosca, prišiel k nemu akýsi muž a prosil almužnu. Hovoril, že má 5 detí, ktoré v ten deň ešte nejedli. Don Bosco prehľadal vrecká a vytiahol z nich všetko, čo v nich bolo, štyri soldy (20 centesimov). Dal mu ich a pridal k nim svoje požehnanie. Keď sme ostali sami, Don Bosco mi povedal, že ho mrzelo, že nemal viac peňazí. A že keby mal 100 lír, bol by mu ich dal.
- Ako ste vedeli - povedal som - že hovorí pravdu? A čo keď to bol dajaký príživník?
- Nie. Je to poctivý a úprimný človek. A poviem ti ešte viac. Je pracovitý a stará sa o rodinu.
- Ako to viete?
Don Bosco ma chytil za ruku, pozrel sa mi do očí a ticho dodal: - Čítal som to v jeho srdci.
- To je dobré! To značí, že poznáte aj moje hriechy.
- Áno, cítim ich vôňu. - a usmial sa. A musím povedať, že mi čítal priamo v srdci. Ak som v spovedi dačo zabudol, presne mi pripomenul, čo sa mi stalo. A býval som od neho 1 km ďaleko. Raz som vykonal akýsi skutok lásky. Stál ma veľkú obetu a nik o tom nevedel. Keď som prišiel do oratória, Don Bosco ma chytil za ruku a povedal: - Pripravil si si pre nebo krásny skutok! - Čo? A podrobne mi vyrozprával, čo som vykonal.
Po dajakom čase som v Turíne stretol muža, ktorému Don Bosco daroval tie 4 soldy. Spoznal ma. Zastavil ma a povedal mi, že za tie 4 soldy kúpil kukuričnú múku, z ktorej bolo toľko polenty, že sa dosýta najedla celá rodina. A dodal: - Doma ho nazývame kňaz zázračnej polenty, lebo kaša z múky za 4 soldy by nestačila ani pre dvoch, a my sme sa jej najedli siedmi.
CHORÝ CHLAPEC
Druhú udalosť po francúzsky zapísala markíza Mária Fassatiová, rodená de Maistre: - Počula som ju od samotného Don Bosca a snažila som sa ju zaznačiť, čo najvernejšie.
"Raz volali Don Bosca k chlapcovi, ktorý pravidelne chodieval do oratória a ťažko ochorel. Don Bosco nebol doma a do Turína sa vrátil až o 2 dni. Chorého mohol navštíviť až na druhý deň o 4 popoludní. Keď prišiel, našiel na dverách čierny závoj s menom chlapca. Šiel ďalej, aby potešil úbohých rodičov. S plačom mu povedali, že syn umrel ráno. Don Bosco ho chcel ešte raz vidieť a tak ho zaviedli do miestnosti, v ktorej ležal.
- Keď som vošiel do izby, napadlo mi, že chlapec nemusí byť mŕtvy. Pristúpil som k lôžku a zavolal som ho po mene: Karol!
Otvoril oči a udivene ma pozdravil úsmevom a zvolal: - Don Bosco! Prebudili ste ma zo strašného sna! V tej chvíli dakoľko ľudí, čo boli v miestnosti, naľakane s krikom vybehlo, a pozhadzovali svietniky. Don Bosco rýchlo roztrhol plachtu, v ktorej bol chlapec zašitý. Chlapec pokračoval: - Zdalo sa mi, že som v dlhej, tmavej, úzkej jaskyni. Sotva som mohol dýchať. Vzadu som videl širší a jasnejší priestor. Práve sa tam odohrával súd nad mnohými dušami. Keď som zbadal veľký počet odsúdených, moja úzkosť sa ešte umocnila a už-už som mal byť súdený ja. Zmocnil sa ma strašný strach, lebo pri poslednej spovedi som sa zle vyspovedal. A v tom ste ma zobudili.
Keď sa Karolovi rodičia dozvedeli, že ich syn žije, rýchle pribehli. Karol ich radostne pozdravil a objal. Povedal im, aby nedúfali, že sa uzdraví, a požiadal ich, aby ho nechali s Don Boscom samého.
Priznal sa, že sa dopustil ťažkého hriechu a že keď mu prišlo zle, dal si zavolať Don Bosca s úmyslom, že sa vyspovedá. Ale Dona Bosca nebolo, a preto volali iného kňaza. No Karol tohto kňaza nepoznal, a preto nemal odvahu vyznať svoj hriech. Boh mu práve ukázal, že za tú svätokrádežnú spoveď si zasluhuje peklo. Kajúcne sa vyspovedal a len čo dostal rozhrešenie, zatvoril oči a pokojne vydýchol."
KOŠÍK GAŠTANOV, KTORÝCH NEUBÚDA
Tretiu udalosť vyrozprával Giuseppe Buzzeti a písomne ju potvrdil aj Carlo Tomatis, ktorý patril medzi prvých chlapcov, čo Don Bosco prijal.
Na Dušičky chodieval so svojimi chlapcami z oratória na cintorín pomodliť sa za zomrelých. Sľúbil im, že po návrate ich budú doma čakať pečené gaštany. Dal ich kúpiť za 3 veľké vrecia. Matka Margita nevedela, čo s gaštanmi Don Bosco zamýšľal, a preto ich upiekla iba 3-4 kilá. Keď to "mladý ekonóm" Giuseppe Buzzetti pri návrate zbadal, povedal si: - Keď sa to Don Bosco dozvie, bude nemilo prekvapený. Treba mu to hneď povedať. No v tom zmätku hladných chlapcov sa to Buzzettimu nepodarilo. Don Bosco vzal do rúk košík a začal veľkou predierkovanou naberačkou rozdávať gaštany. V tej trme-vrme Buzzetti naň zvolal: - Nedávajte toľko. Nevystačí nám to.
- Ako to? V kuchyni sú predsa 3 vrecia.
- V kuchyni nie je nič. Všetky sú tu v košíku. Priniesol som všetko. Don Bosca to prekvapilo, ale chlapci sa tlačili dopredu ako vlny.
- Sľúbil som všetkým, a preto pokračujeme ďalej.
A rozdával ďalej, každému plnú naberačku. Buzzetti nepokojne pozeral na pár hrstí gaštanov na dne košíka a na rad chlapcov, ktorí akoby stále narastal. Aj druhí si to všimli. Zrazu všetko zmĺklo. Stovky očí sa upierali na košík, ktorý sa nevyprázdňoval. Gaštany vystačili pre všetkých a bolo to vtedy asi prvý raz, čo chlapci s plnými rukami teplých gaštanov začali volať: - Don Bosco je svätý!
Zdroj: Teresio Bosco: Don Bosco. Nový životopis. Preklad: Štefan Sandtner. Saleziánske Katechetické Stredisko, Bratislava, 199, str. 183-186, ISBN 80-85405-00-8.
FOTO: Tamtiež: Don Bosco medzi svojimi chlapcami 1861.