Matka všetkých národov spoluvykupiteľka

Posolstvá Matky všetkých národov o novej, piatej (poslednej) mariánskej dogme. Toto je dogma, o ktorej sa bude mnoho sporov. Hlavnou príčinou odmietania titulu Spoluvykupiteľka a jeho prípadnej dogmatizácie je ekumenizmus.

Na obrázku spoluvykupiteľky Matky všetkých národov nie je had - to je znak víťazstva Panny Márie pred druhým príchod Ježiša.

Či má Matka Božia sa nemá právo nazývať Spoluvykupiteľkou? My môžeme už dnes spoznávať milostiplné účinky tejto dogmy pre Cirkev a svet.
Veď Matka všetkých národov sľubuje nové vyliatie Ducha Svätého, a tým pravý pokoj národom: Keď bude dogma, posledná dogma v marián
skych dejinách vyhlásená, potom daruje Matka všetkých národov svetu pokoj, pravý pokoj”(31. mája 1954).

V dejinách mariánskych zjavení je to naozaj jedinečné, že Panna Mária prosí vo svojom posolstve o dogmu. Podľa jej slov to bude „posledná a najväčšia’’ mariánska dogma (15. augusta1951). Obracajúc sa na Svätého Otca si praje:
„Postaraj sa o poslednú dogmu, o korunovanie Matky Pána Ježiša Krista, Spoluvykupiteľky,Prostrednice a Orodovnice!” (11. októbra 1953)

Vo svojich posolstvách sa Matka viackrát priamo obracia na teológov a vysvetľuje im vieroučný obsah a veľký význam dogmy: „Povedz vašim teológom, že všetko môžu nájsť v knihách!...

Neprinášam nové učenie” (4. apríla 1954). „Cirkev zažije kvôli novej dogme veľa oponovania” (15. augusta 1951). Dnes, po vyše päťdesiatich rokoch, sa Katolícka cirkev naozaj nachádza v tomto bolestnom rozpoložení.

Na jednej strane chcú kardináli a stovky biskupov vidieť Máriu uctievanú dogmou ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. To isté si prajú uznávaní teológovia, mnohí kňazi a milióny veriacich.

Dokonca mnohí svätí titul Spoluvykupiteľka veľmi milovali a
používali ho; sv. Leopold Mandič, Maximilián Kolbe, Edita Steinová, P. Pio Matka Tereza. Titul Spoluvykupiteľka viackrát použil aj pápež Ján Pavol II.

Na druhej strane je medzi kardinálmi, biskupmi a teológmi mnoho takých, ktorí považujú pomenovanie Spoluvykupiteľka za pojem vyvolávajúci nedorozumenia, a preto zásadne nevhodný na teologicky korektné vyjadrenie
jedinečného postavenia Panny Márie v dejinách spásy. Aby mohla byť ale táto pravda v danom čase vyhlásená ako dogma, rozchádzajúce sa teologické názory na titul Spoluvykupiteľka sa musia zosúladiť prehĺbeným štúdiom, láskavým dialógom a predovšetkým modlitbou a obetou.

Kedy bude dogma vyhlásená, to - samozrejme - celkom závisí od Svätého Otca. Avšak nová mariánska dogma určite nebude vyhlásená, kým väčšina veriacich nepochopí jej teologický obsah a kým sme svedkami toho, že aj z nich sú dnes mnohí už len málo mariánski.

Vizionárka Ida Peerdeman, presvedčená o nesmiernej dôležitosti tejto svetovej akcie, až do konca života neúnavne pracovala na rozposielaní obrázkov s modlitbou do celého sveta. Často pritom pociťovala svoju neschopnosť, takže ju Matka raz povzbudila: „Máš strach? Veď ja pomôžem. Uvidíš, že šírenie pôjde akoby samo od seba” (15. apríla 1951). „Mária za to preberá plnú zodpovednosť” (4. apríla 1954).

1. apríl 1951: „Trpela som so svojim Synom duchovne, ale predovšetkým aj telesne. Toto je dogma, o ktorej sa bude mnoho hádať… Tým sú mariánske dogmy uzavreté… Dieťa tak, ako trpel on, tak som trpela ja ako matka Syna človeka.“

15. apríl 1951: „Tento obraz má predchádzať novej dogme… Otec a Syn chcú poslať Ženu do celého sveta. Ona však už predtým išla pred Synom a nasledovala ho. Preto teraz stojím na zemi, na Zemeguli. Kríž je tu pevne zakotvený, zasadený. Teraz sa Žena postaví pred neho ako Matka Syna, ktorá s ním dokonala dielo spásy… Žena stojí ako Spoluvykupiteľka a Orodovnica pred krížom.“

31. máj 1951: „Moje nohy som pevne zasadila na zemeguľu, pretože Otec a Syn ma chcú priniesť v tomto čase, do tohto sveta ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. Nová a posledná dogma bude táto. Obraz má tomu predchádzať. Okolo tejto dogmy sa bude veľa hádať, no predsa bude prevedená… Zobrazenie stáda oviec znamená národy celého sveta, ktoré nenájdu pokoj skôr, kým sa neuložia a v pokoji nepohliadnu na kríž, stredobod sveta…“

15. august 1951: „Dogma o Nanebovzatí musela predchádzať. Posledná a najväčšia dogma prichádza potom.“

20. september 1951: „Vyzvi teológov, aby pokračovali v ich boji za mariánsku dogmu o Spoluvykupiteľke, Prostrednici a Orodovnici.“

15. november 1951: „Spoluvykupiteľkou som bola už pri Zvestovaní… Matka sa stala Spoluvykupiteľkou z vôle Otca. Povedz to tvojim teológom. Povedz ďalej, že toto bude posledná dogma v mariánskych dejinách.“

6. apríl 1952: „Nová dogma, ktorá príde, je poslednou mariánskou dogmou…. povedz pápežovi, aby všetko pripravil na novú dogmu… Povedz mu, že ten čas teraz nastáva.“

5. október 1952: „Tieto tri myšlienky tvoria jeden celok. Preto to má byť v mariánskej epoche koncový kameň, teda sa toto stane: Dogma o Spoluvykupiteľke, Prostrednici a Orodovnici….Ničoho sa neboj. Prídeš k Svätému otcovi. „Žena všetkých národov“ mu dá jeho znamenie. Povedz potom pápežovi, že je bojovníkom a priekopníkom pre tento čas, a že Pán a Žena pri ňom stoja v jeho namáhavej a ťažkej úlohe.“

8. december 1952: „Pápež nech pripraví túto dogmu a predloží ju…. Obraz má predchádzať. Musí to byť rozšírené v celom svete. Je to vysvetlenie a obrazné znázornenie novej dogmy. Preto som sama dala tento obraz národom. … Vedzte dobre, čas je blízko. Ona je „Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica“. Toto bude posledná dogma. Pracujte na tom rýchlo. Žena všetkých národov sľubuje, že pomôže svetu, keď uzná tento titul, keď ju bude vzývať pod týmto titulom. Urob toto posolstvo známym. Je najvyšší čas. Ničoho sa neboj! Pomôžem!… Pod týmto titulom udelím veľké milosti.“

20. marec 1953: „Svätý otec nech pripraví mariánsku dogmu o Spoluvykupiteľke, Prostrednici a Orodovnici.“

11. október 1953: „Potom začne veľké dielo: Korunovanie Márie, dogmatizovanie „Spoluvykupiteľky, Prostrednice a Orodovnice.“ Najprv nech ale Cirkev a národy prosia Máriu pod jej novým titulom a modlia sa jej modlitbu, aby tým boli odvrátené od sveta skaza, nešťastie a vojna…. Svätý otec…ešte raz ti Žena hovorí: …postaraj sa o poslednú dogmu, o korunovanie Matky Pána Ježiša Krista, Spoluvykupiteľky, Prostrednice a Orodovnice.“

3. december 1953: „Moc pekla vypukne. No Ženu všetkých národov nepremôžu.“

4. apríl 1954: „Bojujte a proste za túto dogmu. Je to korunovanie vašej Ženy.“

31. máj 1954: „Moje proroctvo „Odteraz ma budú blahoslaviť všetky národy“, bude vyplnené oveľa viac ako kedykoľvek predtým, keď bude vyhlásená dogma… Keď dogma, posledná dogma v mariánskych dejinách, bude vyhlásená, potom Žena všetkých národov daruje pokoj, pravý pokoj svetu. Národy sa musia s Cirkvou modliť túto modlitbu. Nech vedia, že Žena prišla ako Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica.“

31. máj 1955: „Proste vášho Svätému otca, aby vyhlásil dogmu, po ktorej Žena túži. Keď bude dogma vyhlásená, potom daruje Žena všetkých národov požehnanie a pokoj. Pomôže vám, keď bude vyhlásená táto dogma.“

31. máj 1957: „Choď k Svätému otcovi a povedz mu, že som povedala, že čas teraz prišiel, aby mohla byť vyhlásená dogma.“

Mariológia je odvetvie dogmatickej teológie, ktoré sa zaoberá otázkou postavenia a úlohy matky Ježiša Krista. Názov je odvodený z mena "Mária", mena matky Ježiša Krista. Meno "Mária" má pôvod v hebrejskom "Mirjam", do gréčtiny je prepisované ako "Μαρία". Ústrednými témami Máriológie sú tzv. mariánske dogmy, hlavne dogma o nepoškvrnenom počatí Márie, dogma o ustavičnom panenstve Márie a dogma o nanebovzatí Márie. Ďalej titul Bohorodička a ešte nevyhlásená dogma o Márii ako Spoluvykupiteľke.

Slovo "dogma" pochádza z gréckeho "τό δεδογμενον-to dedogmenon" – "to, čo je pevne stanovené". Cirkevní otcovia prvých storočí nazývali dogmami určité, pevné zásady viery a mravov. V 4. storočí sa rozumeli dogmami najmä pravdy viery. V dnešnom rečovom používaní cirkvi a teológie (od 18. storočia) je dogma výrokom, ktorý je predmetom božskej a katolíckej viery, teda výrokom, ktorý cirkev výslovne prostredníctvom riadneho učiteľského úradu alebo pápežskou alebo koncilovou definíciou vyhlasuje za zjavený od Boha tak, že jeho popretie je herézou.

Prečo je pozmenená modlitba Matky všetkých národov ?! To preto aby sa nedosiahla 5 dogma, pretože ak Panna Mária niečo povie, tak to tak musí byť! A ani papež to nemôže zmeniť.
Proces schválenia modlitby: „Matky všetkých národov“, už od r.1951 - kedy sa zjavila Panna Mária v Amsterdame – je stále aktuálny, nakoľko sa modlitbe Panny Márie (Matke všetkých národov) nedostalo oficiálneho uznania zo strany pápeža (dekrétom) a doteraz je modlitba šírená v cirkevných kruhoch ako pozmenená, aj keď voči tomu mala Panna Mária výslovné výhrady.

bola zmenená modlitba, čiže vynechaná veta: „...ktorá bola kedysi Máriou,...“ aj napriek tomu, že Panna Mária práve túto vetu výslovne žiadala, aby bola ponechaná i vysvetlila jej význam, aký je dôležitý.
Pôvodne modlitba znie takto:
11.2.1951 / Matka všetkých národov zjavila modlitbu, keď povedala:
“Modli sa pod krížom:
Pane, Ježišu Kriste, Syn Otca,
zošli teraz na zem svojho Ducha.
Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov,
aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny.
Kiežby Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou,
bola našou Orodovnicou.
Amen.”

28.3.1951 / Znova opakuje tu istú modlitbu, ale ešte pred ňou upozorňuje:
“Na textu modlitby nesmie byť nič zmenené.”
Potom opakuje tu istú modlitbu (ako 11.2.1951) a dodáva:
“Presne takto musí byť modlitba šírená.”
Vysvetľuje zmysel modlitby a podotýka, čo z tejto modlitby sa nesmie vynechať, ale musí zostať:
“Tá, ktorá kedysi bola Máriou,…”
… a tak to zostane.”

2.7.1951 / Panna Mária vysvetľuje: "Tá, ktorá kedysi bola Máriou." , znamená : Mnoho ľudí poznali Máriu (len) ako Máriu. V tomto čase - ktorý nastáva - sa chcem stať Matkou všetkých národov - tomu rozumie každý." To bola odpoveď na otázku jej duchovného radcu, ktorý nerozumel tejto vete z modlitby. (15.12. a 31.12.1951 opäť vyzýva k modlitbe a to v plnom znení ako aj s vetou: "..., ktorá kedysi bola Máriou.")

"Tá, ktorá kedysi bola skrytou Máriou." Boh chce teraz ukázať jej krásu a veľkosť - veď po Bohu je najvšemohúcnejšia

2. NEPOROZUMENIE :

17.2.1952 / Naša Matka znova vyzývala k modlitbe v plnom znení, pretože sa šírila neúplná: "Popros biskupa, aby sa modlitba dostala k ľuďom V PLNOM ZNENÍ. Doslov: "Kiežby Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou, bola našou Orodovnicou. Amen." ; Odkáž biskupovi, že mu Matka všetkých národov bude pomáhať, ale že musí dôjsť k rozšíreniu modlitby."

3. ODMIETNUTIE :

6.4.1952 / Matka varuje svoje deti (ako milujúca Matka), pretože znova šírili modlitbu neúplnú : "Poslúchaj dnes dobre moje slová a odovzdaj ich ďalej. Odkáž teológom, že nie som spokojná s obmenou modlitby. "Nech, Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou, bola našou Orodovnicou." - Tak to má zostať."

Keďže Boh (Otec, Syn a Duch Svätý) hovorí prostredníctvom Matky všetkých národov , že nemáme meniť jej modlitbu (obsah jej modlitby), tak je potrebné vnímať "zmenenú modlitbu" ako takú, ktorú nenadiktovala Matka všetkých národov v Amsterdame, čo zároveň znamená, že zmenu "modlitby" ( kongregáciou pre náuku viery) ... treba vnímať za "konštatovanie" členov kongregácie (ako to aj sami vyjadrili v liste: 20.5.2005). A ako také, ktoré nie je schválené apoštolskou stolicou, pápežom, takže podľa cirkevného práva - nemá ani pre veriacich charakter záväznosti - poslušnosti!
(Je to podobné ako v prípade zmien liturgických modlitieb v "Rímskom misáli", ktoré je možné zmeniť, ale len po schválení apoštolskou stolicou, pápežom. porov: "Všeobecné smernice Rímskeho Misála" č.160)

ČO Z TOHO VŠETKÉHO VYPLÝVA ?
Modlite sa modlitbu, ktorú nadiktovala Matka všetkých národov (v plnom znení, zo dňa: 11.2.1951) a vysvetľujte jej pravý význam ako aj zmenenej "modlitby". Modlite sa ju každý deň. (Zjavenie Panny Márie v Amsterdame - Holandsko)

Posolstvá Matky všetkých národov o novej, piatej mariánskej dogme - Na kolenách
Video o. Paula Maria Sigla z komunity Rodina Panny…
AMSTERDAM (HOLANDSKO) :: Zivcakova
Panna Maria Spoluvykupitelka, Prostřednice, Orodovnice