Peter(skala)
527

Muži a ženy, ktoré sa zriekli manželstva kvôli celibátu

sv.Ján Kapistránsky - z manželstva do kňazstva

Ján Kapistránsky, kňaz, rehoľník, misionár* 24. jún 1386 Capestrano, Abruzzo, Taliansko

† 23. október 1456 Ilok, Uhorsko, dnes Chorvátsko
Sviatok: 23. október

Význam mena: Boh je milostivý (hebr.)

Atribút: zástava s krížom

Sv. Ján Kapistránsky

Svätý Ján Kapistránsky patrí medzi svätcov, ktorých život bol úzko spätý s dejinami a udalosťami čias, v ktorých žili. Pochádzal z horského mestečka Capestrana v strednom Taliansku, kde sa narodil 24. júna 1386. Základné vzdelanie získal od domáceho učiteľa. Roku 1405 alebo 1406 Ján odišiel do Perugie, kde na tamojšej univerzite študoval rímske a cirkevné právo. V roku 1413 sa stal sudcom v jednej mestskej štvrti v Perugii. V tejto náročnej funkcii vynikal neoblomným rešpektovaním spravodlivosti. Mnohí ho za to obdivovali, ale niektorí aj nenávideli. V júli 1415 obsadil Perugiu revolucionár Braccio da Montone so svojimi stúpencami. V násilných čistkách, ktoré nasledovali, sa Ján dostal do väzenia. Tam mal raz v noci videnie sv. Františka Assiského, ktorý ho pozýval do svojej rehole. Ján sa dostal z väzenia za veľké výkupné a so súhlasom manželky vstúpil do františkánskej rehole 4. októbra 1416.

Niekedy okolo roku 1420 bol vysvätený za kňaza. Možno povedať, že od tých čias nemal nijaké trvalé bydlisko. Predstavení, pápeži a svetskí panovníci mu zverovali toľko úloh, že bol v ustavičnompohybe. Medzi ťažké úlohy, ktoré zverovali Jánovi Kapistránskemu, patrilo zmierovanie znepriatelených miest a ľudí. Mestá, panstvá, ba i jednotlivé rodiny riešili svoje nekonečné spory ohňom a mečom. Preto bol z neho horlivý a úspešný zmierovateľ, ba vAquile (L'Aquila), vzniklo na jeho popud celé združenie zmieriteľov ("Pacieri").

Ján bol však predovšetkým veľký kazateľ. Pre povesť svätosti a pre zázraky, ktoré niekedy konal, ľudia ho prijímali ako Božieho posla a dychtivo ho počúvali. Často ich bolo toľko, že Ján musel kázať na námestí alebo v poli. Okrem toho bol Ján Kapistránsky činný aj literárne. Napísal deväť traktátov o vieroučných otázkach, štrnásť o morálnych problémoch, šesť z cirkevného práva a desať o veciach, týkajúcich sa františkánskej rehole.

Vjeho písomnej pozostalosti sa nachádza i veľa kázní a dôležitých listov. V máji 1453 Turci dobyli Carihrad. Pápež sa usiloval zorganizovať kresťanské vojsko, ktoré by zastavilo postup Turkov. Z jeho poverenia stáli na čele tohto neľahkého podujatia pápežský legát kardinál Juan de Carvajal, ďalej uhorský vojvodca Ján Hunyadi a JánKapistrán. K bitke proti Turkom došlo pri Belehrade v dňoch 14.-22. júla 1456.Kresťanské vojsko zvíťazilo a zastavilo tak na niekoľko desaťročí ďalší postup Turkov. Na pamiatku tohto víťazstva ustanovil pápež Kalixt III. sviatok Premenenia Pána (6. augusta). Po belehradskej bitke Ján vážne ochorel. Utiahol sa do kláštora v Iloku priDunaji, kde zomrel 23. októbra 1456.JánKapistránsky mal mnoho ctiteľov za života i po smrti. Prispeli k tomu okrem iného početné zázraky, ktoré konal. Po dôkladnom skúmaní vyhlásil Jána Kapistránskeho za blahoslaveného pápež Lev X. roku 1514. Jeho úctu však obmedzili iba na sulmonskú diecézu. Pápež Gregor XV. ju roku 1622 rozšíril na celú Cirkev A napokon pápež Alexander VIII. vyhlásil tohto zvláštneho františkánskeho kazateľa roku 1690 za svätého. Okrem rodného kraja si sv. Jána Kapistránskeho uctievali najmä v Uhorsku, kde bola podľa neho pomenovaná jedna františkánska provincia.

Ján Kapistránsky, kňaz, rehoľník, misionár : Životopisy svätých

sv. Radegunda, kráľovná - zanechala svetské kráľovstvo pre Božie Kráľovstvo

* okolo 522 Durínsko, Nemecko
† 13. august 587 Poitiers, Francúzsko

Sv. Radegunda bola dcérou Bertaira, pohanského kráľa Thuringenu. Narodila sa pravdepodobne v Erfurte na území dnešného Nemecka. Jej otca zabil jeho brat Hermenefrid, ktorého v roku 531 porazil franský kráľ Clotaire I.

Následne dvanásťročnú Radegundu spolu s inými zajatcami deportovali ako otrokyňu do Neustrie. Pôvodne mala zomrieť ako ostatní jej príbuzní, no vďaka svojej kráse sa zapáčila kráľovi.

Poslal ju do škôl na vzdelávanie a asi o osem rokov neskôr sa s ňou oženil napriek tomu, že nesúhlasila. Roky potom musela znášať cholerickú a krutú povahu svojho manžela. Všetko to však prežívala s veľkou trpezlivosťou. Pomáhala chudobným, chorým, otrokom. Založila nemocnicu pre malomocných. Clotairovi sa to však nepáčilo a začal byť krutým. Vyvrcholilo to tým, že zavraždil aj Radegundinho posledného brata, ktorý ostal ešte nažive, Unstruta.

Nato ona opustila kráľovský dvor. Utiahla sa najprv do kláštora v Tours, kde už žila jej svokra sv. Klotilda, tiež pôvodne kráľovná. Odtiaľ prešla do kláštora v Saix. Rehoľné rúcho prijala z rúk biskupa sv. Medarda z Noyonu.
Okolo roku 557 vybudovala v Poitiers opátstvo Svätého Kríža, kde sa utiahla. Aj keď naliehali na ňu, aby sa stala opátkou, ona to odmietla. Jej zásluhou sa kláštor stal centrom vzdelanosti. Žila vo veľkej chudobe a askéze. S láskou opatrovala relikvie sv. Kríža. Posledné roky svojho života prežila v samote. Zomrela v kláštore v kruhu svojich spolusestier 13. augusta roku 587.


sv.Mikuláš z Flüe, pustovník (zanechal manželstvo a začal žiť ako pustovník)

* 1417 Flüeli pri Sachseln, Obwalden, Švajčiarsko
† 21. marec 1487 Ranftschlucht, dnes St. Niklausen pri Sachseln, Obwalden, Švajčiarsko

Patrón Švajčiarska

Atribúty: odev pustovníka, palica, ruženec


Sv. Mikuláš z Flüe, oltárny obraz z r. 1492, múzeum Brata Klausa v Sachselne

Sv. Mikuláš sa narodil pri meste Sachseln v kantóne Obwalden, v dnešnom Švajčiarsku. Svoje meno má podľa rieky Flüe, ktorá tečie blízko jeho rodiska. Pochádzal z roľníckej rodiny. Od malička mal záľubu v samote a modlitbe v tichu. Okolo roku 1440 ho povolali do vojny proti Zürichu. Namiesto boja sa radšej schovával v kríkoch a modlil sa. Po vojne sa oženil s Dorotou Wyss a spolu mali desať detí. V roku 1459 sa stal radným v kantóne Obwalden a zároveň starostom dediny, kde žil. Všetci si ho vážili, bol známy ako spravodlivý a múdry človek. Odmietol politickú kariéru, ktorú mu núkali. V roku 1460 ho znovu povolali do vojny proti Thurgau. Počas tých rokov však stále v sebe nosil túžbu po tichu a samote.

Keď sa prvý krát zdôveril manželke o svojej túžbe stať sa pustovníkom, zdesene to odmietla. V roku 1467 s jej súhlasom sa Mikuláš vzdal všetkých funkcií, ktoré mal, opustil svoju rodinu a odišiel ako pustovník do samoty. Jeho najmladšie dieťa malo vtedy jeden rok. Zo strachu, že ho jeho známi nepochopia, chcel ísť najprv do Bazileja a pripojiť sa ku komunite bratov, ktorá tam vtedy jestvovala. Cestou vo Waldenburgu však dostal mystickú víziu, na základe ktorej sa vrátil a začal hľadať miesto, ktoré mal v mysli už od svojho detstva. Pri hľadaní sa dostal ďaleko od svojho domova do Alpe Christerli pri Melchtali, ale neskôr hľadal ďalej. Svoje miesto našiel paradoxne neďaleko domova - v Ranftschluchte, kde žil jednoduchý život modlitby a pokánia. Spával na doske a pod hlavou mával kameň ako vankúš. 19 rokov žil bez jedla. Prijímal len Eucharistiu, čo bolo preverené aj miestnym biskupom.

Mnohí ľudia za ním prichádzali, aby ho žiadali o radu. Navštevovali ho aj politici a predstavitelia občianskeho života. Na zhromaždení v Stans v roku 1481 bol sprostredkovateľom mieru. Zabránil tak krvavej občianskej vojne medzi švajčiarskymi kantónmi.

Mnohí pozorovali jeho život zo zvedavosti a podozrievali ho z rôznych vecí. Svedectvo jeho života a ovocie jeho konania ich však nakoniec presvedčilo o Mikulášovom dobrom úmysle. Zomrel 21. marca 1487. Pochovaný je vo farskom kostole v Sachseln. Na mieste jeho pustovne stojí teraz kaplnka. Hrob i kaplnka patria k najnavštevovanejším pútnym miestam vo Švajčiarsku.
Mikuláš bol jedným z posledných veľkých mystikov stredoveku. V centre jeho meditácií je utrpenie Ježiša Krista, Eucharistia a tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Za blahoslaveného bol vyhlásený 8. marca 1669, za svätého 15. mája 1947.