Z archivu: ROK 2013 Otvorený list organizátorom pochodu Bratislava za život. Organizátori pochodu Bratislava za život sa ospravedlnili za incident s obrazom Božieho Milosrdenstva.

Vážení organizátori pochodu za život.
Dnes som sa zúčastnil pochodu za život v Bratislave. Dovoľte, aby som Vám napísal zážitok, ktorý sa mi na ňom prihodil, nakoľko sa týka aj priamo Vás.

Nejaký vnútorný hlas (Duch Svätý) mi hovoril, aby som si zobral obraz Božieho Milosrdenstva a išiel tam, kde to Kristus potrebuje. Lebo predsa len toho Krista tu u nás na tom kresťanskom Slovensku stále odsúvame kdesi na okraj. Je úžasné, že sa tejto Vašej akcie zúčastnilo toľko občanov Slovenskej republiky a patrí Vám – organizátorom za to veľká vďaka. Mal som s toho veľkú radosť, až na incident, ktorý sa mi stal. Žiaľ, opäť som sa na vlastnej koži presvedčil, že normalizácia sa na Slovensku ešte stále neskončila. Vrhá to na Vás veľmi zlé svetlo a žiadalo by sa, aby ste sa k tomu vyjadrili.

Stal som sám a pokojne s zdvihnutým obrazom Božieho Milosrdenstva pod tribúnou napravo (pod USA ambasádou) a z druhej strany obrazu som mal vlajku – štátny symbol SR. Nikomu som nezavadzal a keďže som tam bol sám, tak som sa s nikým ani nerozprával. Chvíľu predtým som sa rozprával s jednou staršou dámou, ktorú osobne poznám a sedel som chvíľu pri nej na lavičke. Vtedy prišla za mnou redaktorka rádia Lumen a požiadala ma o krátky rozhovor.

Poprosila ma aby som išiel s ňou trocha ďalej, lebo som stál hneď pod tribúnou a hrala nahlas hudba. Čo je pochopiteľné a nakoľko nebolo nič počuť, tak som išiel. Keď som sa vrátil na svoje miesto, tak o chvíľu prišiel za mnou jeden pán, a vyzval ma, aby som s nim tiež išiel trocha bokom od ľudí. Išli sme tak ako s pani redaktorkou napravo na trávnik z pravej strany tribúny.

Išiel som, lebo som si myslel, že je to tiež novinár a chce mi položiť nejakú otázku. Nevšimol som si hneď označenie, že je to organizátor a nerozumel som, pre hluk, čo po mne chce. Ten mi hneď povedal, že ten obraz mám okamžite zbaliť, že ho za mnou poslali hlavný organizátori. Spýtal som sa ho hneď na dôvod, prečo to mám zbaliť a či som porušil nejaký zákon.

Povedal mi, že sú to extrémistické symboly a taký ľudia tu nemajú čo robiť. Spýtal som sa ho teda, čo je podľa neho extrémistický symbol: obraz Božieho Milosrdenstva, alebo štátna vlajka SR? Nakoľko mi nevedel odpovedať, ktorý zo spomínaných symbolov je extrémistický, tak som mu povedal, že nech mi dá pokoj, lebo ja som slobodný občan na tomto pochode a môžem mať akýkoľvek obraz, alebo vlajku. Povedal som mu aj to, že ak sú tam extrémisti, tak nech ten pochod odvolajú a keď sa ľudia rozídu, tak pôjdem aj ja. Spýtal som sa ho, či je eštebák a keď neodpovedal, tak som odišiel späť do davu pod tribúnou na svoje miesto.

O chvíľu ale prišiel znova aj s ďalšími organizátormi a požiadali ma, aby som obraz zbalil a išiel s nimi trocha nabok. Nakoľko som tam bol sám a vyzeralo to, že by ma mohli naozaj vyviesť preč, dvihol som obraz nad hlavu, otočil som sa k davu a začal som kričať: „Ľudia, pomôžte, eštebáci ma chcú odtiaľ vyviesť, lebo im vadí, že mám v ruke obraz Božieho Milosrdenstva“. To som niekoľko krát zopakoval. Ľudia na mňa (väčšinou mladý) len pozerali, ale asi nevedeli, čo sa deje a tak len sledovali moje počínanie. Podišiel som trocha do stredu davu, aby ma nemohli len tak vyviesť a tam som zostal stáť. Niekoľko usporiadateľov ma obkolesilo, lebo prišli aj ďalší a zostali tam stáť. Boli pri mne asi desať minút, ale stál som tam sám a slušne, tak sa zrejme báli, keďže videli, že sa ich nebojím a potom ma už nechali tak.

Mal som s toho veľmi zlý dojem, prekvapilo ma, že celé toto podujatie ako keby organizovali ateisti a nie kresťania. Cirkev, náboženstvo, nového Svätého Otca, biskupov ani nespomenuli. Modlitba žiadna, napriek tomu, že v dave bolo množstvo rehoľných sestier, kňazov, rehoľníkov, veriacich.

Hovoríme len o ľudských právach, náboženskú slobodu nespomíname. Neznesieme pohľad na obraz Božieho Milosrdenstva, budí v nás odpor aj pohľad na štátny symbol – vlajku Slovenskej republiky na ktorej je Cyrilo – Metodský dvojkríž. Značí to, že je niečo choré v tomto našom štáte.

Je poľutovaniahodné že niekto z organizátorov tohto vraj kresťanského pochodu za život evidentne nezniesol pohľad na obraz Božieho Milosrdenstva! Pre Boha tam jednoducho nebolo miesto.

Vzhľadom na závažnosť incidentu tento list zverejňujem.

S kresťanským pozdravom,

A. Čulen, predseda AZN

Organizátori pochodu Bratislava za život sa ospravedlnili za incident s obrazom Božieho Milosrdenstva TU: alianciazanedelu.sk/archiv/701