PÔST – „40 DNÍ NA PÚŠTI“

Pôst je dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov. Ale prečo by sme si mali odopierať niečo, čo nám je príjemné? Pozrime sa spolu na význam a prínosy kresťanského pôstu.

Popolcová streda alebo začiatok pôstu

Pôstne obdobie trvá 40 dní. Do toho času sa nerátajú nedele. Pôst sa teda začína zvyčajne 46 dní pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, presný dátum sa každý rok mení. Kresťanský pôst je obdobím duchovného stíšenia sa, prípravy srdca a mysle na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu.

Prvým dňom pôstneho obdobia je Popolcová streda. Počas tohto dňa si môžete všimnúť ľudí, ktorí vychádzajú z kostola s čiernym krížikom na čele. Symbolizuje ľútosť, že sme sa vzdialili Bohu a vyjadruje túžbu byť v jeho blízkosti. Kňaz kreslí popolom kríž na čelá veriacich, pričom hovorí: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“ Popol pripomína ľudskú pominuteľnosť a kríž je symbolom nádeje večného života s Ježišom.

Význam kresťanského pôstu a jeho tri súčasti
Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.

Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.

Neoddeliteľnou súčasťou pôstu je zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Biblia spája pôst najmä s odriekaním si jedla, ale ak to nie je zo zdravotných dôvodov možné, alternatívou je tiež vylúčenie sladkostí, Facebooku alebo čohokoľvek iného, čo máme radi a čomu bežne venujeme svoju pozornosť. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.

Tretia súčasť pôstneho obdobia, dávanie (resp. dobročinnosť), je našou odpoveďou na Božiu milosť, štedrosť a lásku. Niektorí kresťania napríklad trávia čas dobrovoľníckou prácou pre iných alebo darujú na charitu peniaze, za ktoré by si bežne kúpili niečo pre seba.

Prečo sa postiť?
Kresťanský pôst nie je dôkaz našej zbožnosti, ktorý by sme mali vystavovať na obdiv. Nie je to ani nepríjemná povinnosť každého kresťana. Je to niečo, čo robíme dobrovoľne, z lásky a túžby byť blízko Bohu. Inak by pôst nemal zmysel.

Dodržiavanie pôstu však nie je nástrojom, ktorým si môžeme vynútiť Božiu priazeň a prijatie. Je skôr priznaním, že nie sme dokonalí a nikdy nebudeme z vlastných síl dosť dobrí pre dokonalého Boha – preto potrebujeme Ježiša.
Ježiš sa na Veľký piatok obetoval, aby splatil náš dlh voči Bohu a niesol trest za všetky naše zlé skutky. Na Veľkonočnú nedeľu vstal z mŕtvych a dokázal tak, že je silnejší ako smrť. Priniesol nám odpustenie a šancu nadviazať blízky vzťah s Bohom.
Čas, ktorý počas pôstu strávime modlitbou, odriekaním a dávaním, nám pomôže ešte hlbšie prežiť význam Ježišovej obety na Veľký piatok a jeho vzkriesenia na Veľkú noc.

Podľa pôstneho poriadku RKC sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia):

I. zdržiavať sa mäsitých pokrmov

(je záväzný od 14. roku veku do konca života)

(rodičia sa však majú starať, aby aj deti boli vychovávané k pravému zmyslu pokánia).

II. je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť

(záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku)

(V Cirkvi sa traduje úzus raz dosýta a dvakrát do „polosýta“.)

Dôsledkom tohto pôstu je, že človek musí pociťovať hlad a stav nenasýtenosti.
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst (č. II) z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Pôst od mäsitých pokrmov (č. I) však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod. Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku mimo veľkých sviatkov.

Pôstny úkon je v piatok (mimo Veľký piatok) ľubovoľný. Môže to byť:

1. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu,

Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy, atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolené je konzumovať ryby (v rímskokatolíckej cirkvi sa ryby a morské plody nepovažujú za mäsitý pokrm).

2. zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, kina, žúrov, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy...

3. vykonanie nejakého dobročinného skutku (pomoc starým, návšteva chorých,detského domova, pomoc núdznym, chudobným, biednym, postihnutým, trpiacim)

4. iný skutok sebazaprenia/obety/pokánia

5. modlitba navyše: liturgia hodín(breviár), 5 desiatkov svätého ruženca, krížová cesta, iná 15 minútová modlitba, alebo čítanie Biblie aspoň 15 minút.

6. Moderný skutok pokánia:

a, pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete, v mobile,

b, menej chatovania na sociálnych sieťach a viac osobných rozhovorov

c, viac vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu

d, menej kritizovania, negativity, menej slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, menej zatrpknutosti, nepriateľstva, zdeptanosti a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory...

Okrem pôstnych období existujú aj jednodňové pôsty, tzv. "kántrové dni".

Na naplnenie obsahu kántrových dní si každý podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst a to nielen od mäsa.

Skutok pokánia by mal človeka "niečo stáť" - čas, sily, hmotné prostriedky, nepohodu...

Zdroje:
Čo je pôst a čo ti môže priniesť? | 3 súčasti kresťanského pôstu
Pôst – Wikipédia
Foto: PIXNIO - Public Domain Images & Free Stock Photos