Prečo All for Ján Orosch? Preto, že napísal svoj názor, alebo od neho odskočil?

Prečo All for Ján Orosch? Preto, že napísal svoj názor, alebo od neho odskočil?

Ja som tiež zradil Boha, keď som chcel utiecť v 89-tom v Šoproni cez hranice do Rakúska a Talianska (Viac v knihe: KDE INÍ KONČIA, MY ZAČÍNAME).

Dlhé hodiny som bol schovaný v húštine kúsok od hraníc a niekoľko krát okolo mňa prešli vojaci so samopalmi a so psami. Ale prišla kríza a dostal som strach, že ma zastrelia a tak som sa v istom momente chcel vrátiť domov a tak som opustil svoj úkryt. No prešiel som len niekoľko sto metrov, lebo som si uvedomil, že to je zrada Boha, čo práve teraz robím a tak som sa vrátil naspäť do úkrytu.

Potreboval som nejakú duchovnú posilu, povzbudenie, ale bol som tam sám…. Mobily neboli…. Musel som sa rozhodnúť, sám. Tak som si náhodne otvoril Písmo Sväté- evanjelium a tam bolo napísané, že: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre kráľovstvo nebeské.“ No napriek tomuto zaváhaniu a zrade som sa po zotmení pokúsil prejsť cez hranicu a vzhľadom na toto zaváhanie som bol viac odhodlaný ísť aj napriek riziku, že budú po mne strieľať, alebo na mňa pustia psov. Už mi to bolo všetko úplne ukradnuté. Opadol so mňa konečne strach, lebo som vedel, že Boh je so mnou, lebo som sa úplne zveril do jeho rúk.

To, že ma nakoniec za dramatických okolností chytili Maďarský vojaci som bral ako spravodlivý trest za moje zaváhanie.
Keď si sám, prežívaš rôzne tlaky, je tam aj pokúšanie diabla. To isté platí aj pre biskupov a kňazov. Ale prekonal som strach z lásky k Bohu a posunulo ma to dopredu. Nebál som sa, keď ma neskôr už za „demokracie“ vyhodili niekoľko krát z práce a prišiel som ako hlava rodiny a otec piatich detí o prácu a všetok príjem. Koľko som prežil odsudzovania zo strany priateľov, rodiny, zosmiešňovaný médiami, aj katolíckymi. Zatiaľ som všetky súdy nakoniec vyhral, ale to už nikde ani v katolíckych médiach nenapíšu. Zničili moje dobré meno. Nik sa ti neospravedlní, lebo diabol tu zasial strach.

Možno takáto skúsenosť mnohým našim kňazom aj biskupom chýba.
Nie sú ochotný trpieť až do takej miery, že by prišli o prácu, o príjem, o kariéru, o materiálne zabezpečenie, o prepychové paláce, boli vysmievaný vlastnými, prišli o dobré meno a pod. Myslím, že aj pán arcibiskup J. Orosch aj otec Klič, či Mordel, alebo Kúffa, Fuchs, Košiar a ďalší…. prežívajú teraz mnohé podobné skúšky a pokušenia. A nečudoval by som sa, ak by sa aj niektorí z nich v istých chvíľach pod ťažkým tlakom okolia, nadriadených, mediálneho tlaku nerozhodol práve najsprávnejšie. Aj v mojom prípade to Boh dopustil, aby som si nenamýšľal, že to ja som to všetko dokázal.

Dokázal som to až na základe Božej milosti ísť ďalej až potom, čo som si uvedomil, že tu sa moje sily a schopnosti končia, som na dne a prosil som Boha o milosť a silu ísť ďalej. A vtedy zrazu príde tá Božia milosť, všetko zrazu ide a už sa človek ničoho nebojí, ani utrpenia, bolesti, či smrti, lebo cítiš, že Boh je s tebou.

Nie je dôležité padnúť, dôležité je vstať, poprosiť Boha o odpustenie a v Jeho mene kráčať ďalej.
Preto sa modlime za otca arcibiskupa Jána, aj ostatných biskupov a kňazov, lebo Boh chce, aby sme si uvedomili naše zlyhania, vstúpili do seba, oľutovali to, že sme zradili Ježiša Krista, vzdali sa autonómie Cirkvi, že sme pred veriacimi pozatvárali kostoly, nechali znesväcovať Eucharistiu prijímaním do rúk, bránili ľuďom pristupovať ku sviatostiam, atď., a úprimne Ho poprosili o odpustenie a milosť kráčať ďalej v ohlasovaní pravdy evanjelia nášho Pána Ježiša Krista.

Možno by nebolo zlé pripomenúť si päť krokov dobrej spovede: spytovanie, svedomia, ľútosť, vyznanie hriechov, predsavzatie a vykonať skutok kajúcnosti.

Treba sa jednoducho znovu vrátiť úprimne k Pánu Bohu a viere našich otcov a potom môžme očakávať, že príde veľká Božia milosť a Pán sa nás znovu ujme.

Napríklad aj intronizácia Ježiša Krista, kráľa Slovenska môže byť tým prvým veľkým krokom pre záchranu slovenského národa.
Boh žehnaj Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi.

Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/12958