Z knihy sa pri pozornom čítaní dozvieme, že zatracovaný „klérofašistický“ štát dokázal zabezpečiť Slovákom to, čo nestihla demokratická prvá republika, najmä prácu.

Vojna sa Slovákov dotkla menej než iných. Slovenský štát slovom i obrazom.

Brnenské nakladateľstvo Extra Publishing práve obohatilo edíciu Živá história novým artefaktovým zväzkom Slovenský štát 1939-1945. Niekomu by sa možno mohlo zdať, že tento vydavateľský počin trochu vybočuje z radu; veď predchádzajúce, rovnako koncipované zväzky boli venované československej prvej republike a protektorátu. Opak je však pravdou. Najnovšie dielo predošlé tituly znamenite dopĺňa. Nezabúdajme, že Slovensko je náš najbližší sused, s ktorým udržiavame nadštandardné vzťahy a spája nás s ním minulosť prežitá v spoločnom štáte, ako aj historické zväzky.

Na najnovšej publikácii nakladateľstva Extra Publishing sa podieľala početná plejáda kvalitných slovenských autorov a na výsledku je to poznať. Všímajú si doslova všetkých aspektov života vo „farskej republike“, ako sa niekedy Slovenskému štátu posmešne hovorilo, a ak netrpíme apriórnymi predsudkami a sme ochotní prijímať vedecky podložené poznatky, dospejeme k prekvapivým záverom.

Z knihy sa totiž pri pozornom čítaní, a nie obyčajnom listovaní dozvieme, že zatracovaný „klérofašistický“ štát dokázal zabezpečiť Slovákom to, čo nestihla demokratická prvá republika, najmä prácu.Vysťahovalectvo sužovalo malú krajinu pod Tatrami dlhé desaťročia. Po vyhlásení samostatnosti však prežívalo slovenského hospodárstva, aspoň v počiatkoch, boom. Tretia ríša kupovala jeho poľnohospodárske prebytky, a dokonca aj zbrojovky pracovali naplno.

Tiso píše Hitlerovi
Dočítame sa o hospodárstve, kultúre a športe, o tom, ktoré krajiny Slovenský štát diplomaticky uznali (nebolo ich málo), zoznámime sa s prekladmi telegramov, ktoré si vymenil Jozef Tiso s Adolfom Hitlerom a naopak, s prekvapením zistíme, koľko stáli rôzne produkty v porovnaní so mzdami. Absolútna čerešničkou na torte potom je 55 vložených kópií unikátnych dobových dokumentov a cédečko čoby zvukový obraz doby. Ide o úplne unikátny krok, pretože v porovnaní s Československou republikou a Protektorátom Čechy a Morava sa zvukových dokumentov z obdobia Slovenského štátu a Slovenskej republiky dochovalo ako šafranu, takže redakcia sa niekedy musela uchýliť k improvizácii.

Ušetrení Slováci
Publikácia nezabúda nezvratný fakt, že slovenské armáda sa po nemeckom útoku na Poľsko ako prvá postavila po boku svojho mocného patróna a o necelé dva roky neskôr sa zapojila do „krížového ťaženia proti boľševizmu“ prepadnutím Sovietskeho zväzu. Tu je potrebné urobiť malú poznámku. Keďže medzi nepreberným množstvom použitých prameňov a literatúry figuruje špičková tetralógia vedeckého pracovníka Matice slovenskej Pavla Mičianika Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941-1944), je škoda, že z nej nie je použité omnoho viac podrobných a širšie slovenskej čitateľskej obci úplne neznámych údajov.

Je pravda, že sa, ako stojí v knihe, zúčastnilo protisovietskej kampane úhrnom stotisíc slovenských vojakov, zďaleka najviac v histórii tejto krajiny, ale v porovnaní s inými spojencami nacistického Nemecka utrpeli relatívne malé trvalej straty: podľa knihy Marka Axworthyho Slovensko Osy: Hitlerov slovanský klin 1938-1945 len 3772 osôb (1235 padlých a zomrelých na zranenia, 2243 nezvestných a 294 zajatých), zatiaľ čo Maďarsko 535 764, Rumunsko 355 613, Taliansko 84 830, a dokonca aj Fínsko, čítajúce zhruba o milión viac obyvateľov než Slovensko, 58 715! To spolu so skutočnosťou, že anglo-americké nálety začali pustošiť slovenské mesta až od roku 1944, prispievalo k pocitu veľkej časti obyvateľov, že sa ich druhá svetová vojna príliš bezprostredne nedotýka.

Odsúdení, popravení
Ako sa v knihe dočítame, ani represie Tisovho režimu voči obyvateľstvu nepôsobili tak drasticky. Z politických dôvodov síce na slovensku bolo v rokoch 1939-1944 odsúdených 2796 ľudí, z toho trinásť na trest smrti, ale ani jeden človek na popravisku neskončil. Slovensko bolo jediný štát mocností hitlerovskej koalície, ktorý nepopravil ani jediného svojho vojaka! (U nás tak obdivované Fínsko ich v rokoch 1939-1946 popravilo 528 z 681 odsúdených na smrť!)

Najväčšie hanbou za dobu existencie „farskej republiky“ tak zostáva deportácie 57 628 slovenských Židov do vyhladzovacích táborov v Poľsku; prežilo iba osem sto. Naozajstné vojnové hrôzy spoznalo Slovensko na vlastnom území vo veľkom rozsahu až po vypuknutí Slovenského národného povstania 29. augusta 1944, po vstupe Červenej armády a začatie krvavých bojov.

Apologéti Slovenského štátu kritizujú, že povojnové súdne postihy dosiahli na Slovensku oveľa väčších rozmerov ako v dobách ľudáckej republiky. Veď bolo odsúdených 8058 osôb, z ktorých 55 dostalo hrdelný trest, ku ktorého vykonanie však došlo len v 29 prípadoch.

To všetko a ešte mnoho ďalšieho sa z tejto nádhernej a podnetnej knihy dozviete.

Jaroslav Šajtar

alianciazanedelu.sk/archiv/3981