Vyzliekli ju donaha a uväznili v žalári. Toto je príbeh dievčaťa z mince, ktorou sme platili desaťročia

Jednokorunáčka / Bedřiška Synková (Frederike Hoffmannová)

Simona Gálová

27.09.2022 o 20:10

Cez prázdniny jej na dvere zaklopali traja muži. Boli to eštebáci

Kúpili ste si za ňu lízanku, žuvačku, cukrík alebo aj malý nápoj. Jednokorunáčku s motívom dievčaťa, ktoré sadí lipu, si dodnes pamätá mnoho ľudí. V obehu bola celých 35 rokov. Súdruhovia schválili podobu mince v roku 1957. Ani len netušili, že sochárka Mária Uchytilová Kučová dá na ňu podobu ženy, ktorá si práve vo väzení odpykávala trest za vlastizradu. Za dievčaťom na jednokorunáčke sa skrýval skutočný príbeh Bedřišky Synkovej, odvážnej skautky, ktorá pre slobodu bola ochotná obetovať všetko.

O identite ženy, ktorá sa stala predlohou pre dievča na minci, sme roky netušili. Pravdu až po desaťročiach odhalili reportéri Českej televízie, ktorí Bedřišku Synkovú vypátrali po páde železnej opony vo Švajčiarsku, kde dodnes žije. Jej meno je Frederike Hoffmannová. Aj keď trochu pozmenila identitu, na to, ako sa vzoprela komunistom, nikdy nezabudla.

Skauti? Zakázaní

Rodáčka z Prahy Bedřiška Synková od detstva nemala rada svoje krstné meno. Dostala ho po otcovi Bedřichovi a ako dieťa mala problém správne vysloviť krkolomnú ženskú verziu tohto mena. Ako prezradila pre podcast Příběhy 20. století, ako dieťa milovala jazz, kone a predovšetkým skauting. V pražskom skautskom oddiele jej dali prezývku Bejba alebo Bejbina a spomedzi všetkých bola najmladšia.

Časom sa dostala na gymnázium a skautov začala sama viesť. Po komunistickom prevrate bola v roku 1950 činnosť československých skautov úplne zakázaná, no Bedřiška sa nemienila vzdať. Spolu s ostatnými skautmi sa nechceli prispôsobiť rozkazom novej moci, a tak sa stretávali tajne. „Mali sme niekoľko oddielov, ktoré sa podieľali na práci. My sme ale nerobili žiadnu protištátnu činnosť, len sme sa stretávali,“ spomínala po rokoch. Bedřiška si myslela, že ako deťom im nič nehrozí a verila, že komunistická diktatúra nebude mať dlhú životnosť.

Keď ale spoločne s ostatnými skautmi oslávili 18. narodeniny, musela svoj skautský oddiel rozpustiť. Vedela totiž, že ako plnoletí boli už trestne zodpovední. So smútkom oznámila túto správu kamarátom listom. „Vedeli sme, že vešajú našich ľudí. To napätie bolo na uliciach hmatateľné,“ spomínala. Aj keď Bedřiška nikdy nerobila nič zlé, v auguste 1954 jej doma na dvere zaklopala Štátna bezpečnosť. „Mala som prázdniny, bolo 2. augusta a o siedmej ráno niekto zaklopal na dvere. Boli tam traja. Povedali mi, že so mnou potrebujú hovoriť,“ hovorila o dni, keď ju eštebáci odvliekli do auta a potom na vyšetrovaciu stanicu.

Nikoho neprezradila

Bedřiška nevedela, o čo ide, skautský oddiel rozpustila pred rokom. „Mama sa pýtala, o čo ide a ja som jej povedala, že neviem, ale že do večera budem určite doma,“ povedala žena, ktorá vtedy ako 19-ročné dievča netušilo, že bude obeťou vykonštruovaného súdneho procesu.

Bedřiške na stanici prikázali, aby sa vyzliekla donaha. „Hodili po mne nejaké handry, nejaké pánske dlhé spodky a bundu,“ spomínala na ponižujúci moment. Fotografovali ju z každej strany a hodili ju do cely. „Potom ma ťahali na výsluchy. Aj o pol noci ma zobudili a vypočúvali. Chceli mená,“ povedala. Z Bedřišky ale nedostali ani jedno jediné.

Chceli zničiť 19-ročné dievčaV cele vyšetrovacej stanice strávila ešte celých sedem mesiacov a z toho dva musela byť na samotke. „Tam ste mali taký matrac, na ktorý ste si nemohli sadnúť, iba keď dávali večeru alebo obed. Potom ste museli stále chodiť. Každú pol hodinu niekto zabúchal na dvere a kričal – chodiť, chodiť! Celý deň chodíte dookola ako blázon a celé dni s nikým neprehovoríte,“ opisovala ťažké dva mesiace na samotke, kde sa ju eštebáci snažili zlomiť. „Zvládla som to iba tak, že som si predstavovala rôzne situácie. Predstavovala som si, že keď chodím, tak vlastne sa prechádzam pri mori, aj keď som predtým pri mori nikdy nebola,“ priznala Bedřiška, ktorá sa snažila urobiť všetko, aby eštebákov nemusela nikdy o nič prosiť. „Na to oni čakali,“ povedala.

Niektorí zo skautov ale nátlak nevydržali a eštebákom povedali mená ďalších z oddielu, ktorí sa stretávali tajne. Medzi nimi figurovala aj Bedřiška, ktorú nakoniec obvinili z podielu na skautskom protikomunistickom sprisahaní. Vraj mala so skautmi ničiť nástenky KSČ, pretrhávať telefónne vedenie a pod jej vedením údajne skauti plánovali vniknutie do skladiska vojenských telefónov. „Nezáleží na tom, že k vlastnému pokusu ešte neprikročili, lebo stačí už to, že k takýmto útokom robili prípravy, respektíve sa na nich dohodli,“ hovoril vtedy prokurátor vo vykonštruovanom procese.

Tento prípad prejednával Krajský súd v Prahe v marci roku 1955. Žalovali 18 skautov, ktorí sa mali podľa komunistov dopúšťať „rozsiahlych zločinov“ proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Obžalovaní skauti mali údajne zhromažďovať aj zbrane.

Záznam z výsluchového protokolu Bedřišky Synkovej:

„Otázka: Vyšetrovaniu je známe, že vaša ilegálna skupina bola ozbrojená. Na aký účel to tak bolo? Odpoveď: O tom nič neviem. Otázka: Nehovoríte pravdu! Kto okrem vás ešte vlastnil zbraň? Odpoveď: Nie je mi známe, že by niekto vlastnil zbraň. Otázka: Klamete! Dosvedčuje to výpoveď MO. Vyjadrite sa k tomu. Odpoveď: Trvám na svojej výpovedi. Odpoveď: Vyšetrovanie sa domnieva, že ste dostatočne usvedčená, že o zbraniach vašej ilegálnej organizácie ste vedeli a že ste ich časť tiež ukrývali.“

Súd ju nakoniec odsúdil za údajnú vlastizradu na 10 rokov väzenia. V rozsudku sudca hovoril, že skautské hnutie je nástrojom buržoázie a vychovávalo mladých ľudí k obdivu voči Veľkej Británii a USA a k tomu, aby uznávali nadradenosť Anglosasov.

Súťaž o jednokorunáčku

Po odvolaní jej trest znížili o dva roky a Bedřišku odvliekli na Slovensko do tábora nútených prác v Želiezovciach. Po dvoch rokoch prišla do ženskej väznice v Pardubiciach. V čase, keď ju režim väznil, pracovala jej matka ako sekretárka na umeleckej škole, kde vyučovala aj sochárka Mária Uchytilová Kučová. Keď sa od Bedřiškinej matky dozvedela, čo sa stalo, vedela, že musí niečo urobiť. Ku komunistom cítila rovnaké opovrhnutie ako Bedřiška. To, čo si ale zaumienila, ju mohlo stáť všetko.

V roku 1957 sa sochárka prihlásila do súťaže o podobu novej jednokorunáčky a ako predlohu si zvolila práve portrét odsúdenej skautky. Stačilo len málo a súťaž by vyhral iný návrh s motívom baníka. Vtedajšiemu ministrovi financií sa ale viac páčil návrh dievčaťa, ktoré sadilo lipu. Na minci bolo dievča, paradoxne, otočené k západu a nie k východu, teda nie smerom k Rusku.

Nikto netušil, že motívom dievčaťa bola Bedřiška, ktorá si vo väzení odpykávala trest za vlastizradu. Minca s portrétom odvážnej skautky bola v obehu vyše 35 rokov a prestala sa používať až niekoľko rokov po páde režimu v roku 1992.

35 rokov vo vreckách Čechoslovákov

Sochárka, ktorá navrhla mincu, o svojom výtvore mlčala celé desaťročia. Ak by povedala pravdu, pravdepodobne by skončila vo väzení aj ona. Viac ako tri desaťročia tak Slováci a Česi v peňaženkách nosili symbol dievčaťa, ktoré sa vzoprelo režimu a nikto o tom netušil.

Bedřiška sa z väzenia dostala vďaka svojej neoblomnej mame Jane, ktorá sa rozhodla ísť až na ústredný výbor komunistickej strany so žiadosťou o prepustenie svojej dcéry. Nikoho tam nepoznala a len vďaka šťastiu či náhode natrafila na úradníka, ktorý vzal žiadosť až za Antonínom Novotným. Ten udelil Bedřiške milosť. „Novotný to podpísal, ani nevedel čo,“ spomínala Bedřiška, ktorá si nakoniec odsedela päť rokov namiesto pôvodných desiatich. Až keď sa dostala na slobodu, dozvedela sa, že jej tvár nosia v peňaženkách všetci ľudia v Československu. Dnes hovorí, že sochárke sa podaril jedinečný tichý protest. Skautku komunisti uväznili, ale potom jej portrétom roky platili.

Sochárka Mária Uchytilová sa slobodného Československa nedožila. Zomrela deň pred nežnou revolúciou. Bedřiška ešte po príchode vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišla s manželom do Švajčiarska, kde začala žiť pod novým menom Frederike Hoffmannová.

Peniaze a klimatické zmeny

15. október 2022

PREKLAD: „Nedá sa vám veriť, že svoje vlastné peniaze míňate „správne“. Naša nová digitálna mena to napraví!“

Digitálne meny centrálnej banky by umožnili vládam kontrolovať výdavky občanov: Prijatie úradníkom MMF

Medzinárodný menový fond (MMF) uviedol, že digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) by mohli vláde umožniť kontrolovať míňanie ťažko zarobených peňazí občanov.

Zástupca generálneho riaditeľa Bo Li vo svojom prejave na výročných stretnutiach MMF a Svetovej banky 15. októbra povedal, že CBDC môže zlepšiť „finančné začlenenie“ prostredníctvom svojej programovateľnosti.

„CBDC môže vládnym agentúram a subjektom zo súkromného sektora umožniť programovať, vytvárať inteligentné zmluvy, aby umožnili cielené politické funkcie,“ vysvetlil Li.

"Napríklad platby sociálnej pomoci, napríklad spotrebné lístky, napríklad stravné lístky."

„Naprogramovaním CBDC možno tieto peniaze presne zacieliť na to, akí ľudia môžu vlastniť [CBDC] a na aký druh použitia môžu byť tieto peniaze použité, napríklad na potraviny. »

Li, ktorý nastúpil do funkcie zástupcu výkonného riaditeľa MMF 23. augusta 2021, dodal, že ak sa vláde umožní zamerať sa presne na to, čo ľudia potrebujú, umožní vláde „zlepšiť finančnú inklúziu“.

Jeho komentáre však rýchlo vyvolali odpor u odborníkov vrátane Nicka Anthonyho, politického analytika v Centre pre menové a finančné alternatívy Cato Institute.

Anthony na Twitteri napísal, že komentáre exekutívy MMF odhalili, ako CBDC „umožní vláde presne kontrolovať, na čo ľudia môžu a nemôžu míňať svoje peniaze“. »

Pred nástupom do MMF pracoval Li mnoho rokov v Čínskej ľudovej banke, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke MMF.

Zamestnanec počíta renminbi (jüany) v banke v Haian, mesto Nantong, provincia Ťiang-su vo východnej Číne, 15. mája 2022. (CFOTO/Future Publishing cez Getty Images)

"Nechápem, ako TOTO AMERIČANIA môžu chcieť"

V nasledujúcom príspevku na Twitteri Anthony citoval komentár Neela Kashkariho, prezidenta Federálnej rezervnej banky v Minneapolise, ktorý napísal:

„Vidím, aká je na to Čína. Nechápem, ako by to Američania chceli."

Anthony tiež poznamenal, že „vlády už v minulosti tieto nástroje zneužívali“, pričom citoval rozhodnutie kanadského premiéra Justina Trudeaua zmraziť bankové účty demonštrantov proti povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 skôr v tomto roku.

Podľa májovej správy (pdf) Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) takmer 90 % národných centrálnych bánk plánuje spustiť vlastný CBDC, aby ho sprístupnili širokej verejnosti.

To zahŕňa Spojené štáty americké, kde Washington v súčasnosti skúma možnosti vydania takejto digitálnej meny, pričom predstavitelia uvádzajú celý rad údajných výhod, ako sú efektívne a lacné transakcie, podpora ekonomického rastu a lepší prístup k finančnému systému.

Kritici sa však obávajú, že CBDC zvyšujú vládnu kontrolu nad peniazmi, ktoré by mohli byť použité ako nástroj finančnej diskriminácie, a zároveň sledujú nákupy a obmedzujú prístup k finančným prostriedkom, čo by bolo v rozpore s decentralizáciou, ktorá je jednou z hlavných výhod osvojenia si kryptomien.

Agustin Carstens, výkonný riaditeľ Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), v roku 2021 poznamenal, že centrálne banky budú mať „absolútnu kontrolu nad pravidlami a nariadeniami, ktoré určia použitie tohto vyjadrenia zodpovednosti centrálnej banky, a potom budú mať technológie na jeho presadenie. »

Predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell minulý mesiac tiež povedal, že CBDC nebude anonymný a bude overený identitou, čo znamená, že podrobnosti o transakciách CBDC budú verejné.

Európska centrálna banka (ECB) zopakovala Powellove poznámky na rovnakom podujatí Banque de France 27. septembra, pričom prezidentka ECB Christine Lagardeová povedala: „Takáto úplná anonymita by neexistovala.

Christine Lagardeová však dodala, že „existuje obmedzená úroveň zverejňovania informácií a určite nie na úrovni centrálnej banky. »

aubedigitale.com/…penses-des-citoyens-aveu-dun-fonctionnaire-du-fmi/

Dnešný meme

15. október 2022