Ohlasy kňazov na sv. príjímanie "na ruku" autorke správ Život v Cirkvi
V Knihe Dekan Koontz: Oči temnoty nájdeme predpoveď:
„Okolo roku 2020 sa rozšíri vážna pľúcna a respiračná choroba po celom svete, ktorá bude odolávať všetkej známej liečbe.“
Niekoľko reakcií biskupa a kňazov na súčasnú situáciu:
Milá pani Zuzana, ďakujem za správy.
Za podávanie svätého prijímania na ruku majú zodpovednosť predovšetkým biskupi. Ich zodpovednosť sa zmenšuje, ak to robia pod tlakom vonkajších okolností. V každom prípade platí, že ak veriaci prijme sväté prijímanie na ruku a prijme ho s vierou, zbožnosťou a čistým srdcom, prijíma sväté prijímanie plnohodnotne. Sväté prijímanie na ruku by sa nemalo vnucovať, ale len umožniť. Za zneužitie Eucharistie má zodpovednosť ten, kto ju zneužil. Zneužiť Sviatosť Oltárnu sa dá aj v prípade, že prijímame do úst, ak ju človek prijíma bez viery a bez kajúcnosti.
Dnes nevieme celkom posúdiť, či nebezpečenstvo chorobnej nákazy je odôvodnenou príčinou, aby sa podávalo sväté prijímanie na ruku alebo niektoré kruhy to zneužívajú, aby vyvíjali v tejto veci tlak na biskupov. Som presvedčený, že aj v tejto situácii, teda pri podávaní svätého prijímania na ruku, je možné uchrániť úctu k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.
Prajem Vám požehnanú nedeľu. S úctou biskup + Andrej IMRICH
*******************
Milá pani Zuzana, srdečne pozdravujem a posielam Vám list farníkom, ktorý bol v nedeľu ako kázeň vo farnosti. Vyprosujem Božie požehnanie a veľa síl v týchto časoch. Srdečne, o. Peter
Milovaní bratia a sestry!
Prihováram sa Vám ako svojim farníkom, v 2. pôstnu nedeľu, počas ktorej sme napriek vzniknutej situácii tu v našich chrámoch, aby sme sa modlili, vzývali Božiu pomoc a ochranu nad naším mestom a farnosťou. Ako dobre viete, na území našej farnosti sa objavili prvé prípady výskytu koronavírusu. Bol som postavený do pozície rozhodnúť sa, či zatvoriť naše chrámy, alebo ich nechať otvorené pre modlitbu a pre Boží kult.
V týchto dňoch som rozjímal text zo Svätého písma, z knihy Sirachovec, 34. kapitola, verše 16-20:
„Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou. Blažená duša toho, kto sa bojí Pána! Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou? Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia. Uzmieri previnenia, pomáha pri páde, pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči, poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.“
Práve preto som sa rozhodol naše chrámy nechať otvorené a aj sláviť Boží kult. Veď kostol nie je miesto rizika nákazy, ale miesto spásy. Je to posvätný priestor, v ktorom prijímame toho, ktorý je Život, Ježiša Krista, a kde sa prostredníctvom Neho učíme byť skutočne žijúcimi ľuďmi. Kostol musí zostať tým, čím je: miesto nádeje!
V druhom čítaní sme dnes počuli: „On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom“ (2 Tim 1,10).
Samozrejme, nesmieme sa vystavovať bez rozmyslu riziku nákazy, vystavovať sa nebezpečenstvu, musíme byť opatrní a dodržiavať základné hygienické opatrenia, ale na druhej strane nemali by sme prepadnúť ani epidémii strachu. Spomeňme si, že v situáciách oveľa dramatickejších, v minulosti pri ohrození morom, keď neboli ani také ochranné prostriedky, aké máme dnes, kresťania sa modlili aj spoločne prosiac Pána Boha o ochranu a zastavenie nákazy, ako aj sa osvedčili v pomoci chorým a nakazeným osobám, zomierajúcim. Prosto vo všetkej opatrnosti, Kristovi učeníci sa nevzdialili od Pán Boha, ani sa neskrývali hľadiac iba na seba. Naopak!
V dnešnom evanjeliu sme čítali stať o Premenení Pána na hore Tábor. Zjavili sa Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa Pánom. Obsah ich rozhovoru udáva vo svojej verzii evanjelista Lukáš: „Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“ (Lk 9,31). Hovorili s Ním, mužom v plnom rozkvete sily a mužnosti, o jeho odsúdení, umučení a vykupiteľskej smrti, ktoré sa mali uskutočniť o niekoľko dní. Táto epidémie nám pripomína našu pominuteľnosť a našu krehkosť. Dôstojnosť našej krehkosti! Uprostred pôstu nám ho pomáha dobre prežívať, zbaviť sa povrchností a pretvárky v našom vzťahu s Pánom. Chceli by sme dnes skryť, že sme smrteľní. Mnohí sa zbavili duchovného rozmeru svojho života, strácajú úplne pôdu pod nohami v podobnej situácii. Vďaka modernej technike a snahe kontrolovať všetko akoby sme chceli zakryť a poprieť, že nie sem pánmi života.
Na začiatku pôstneho obdobia, na Popolcovú stredu, kňaz pri značení popolom hovorí slová: „Pamätaj, že prach si, a na prach sa obrátiš“. Skutočne tento vírus nám pripomína našu krehkosť a naše hranice ... pre veriaceho človeka predovšetkým prehlbuje vedomie, že všetko, všetko je v Božích rukách. Svätý Pavol píše: „Keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12,10). A dnes sme veľmi slabí.
Zatiaľ teda naše chrámy ostávajú otvorené pre modlitbu a Boží kult, pričom samozrejme prosím a vyzývam všetkých, aby bolo opatrní a v prípade, že sa cítia chorí, obávajú sa o svoje zdravie, nech sa modlia doma a prípadne sledujú prenos Svätých omší v televízii či rádiu.
Milovaní bratia a sestry, vždy keď zazvoní zvon na našich chrámoch, znamená to, že sa prináša Pánovi našich životov Najsvätejšia obeta za odpustenie našich hriechov, na zadosťučinenie za všetky urážky voči Božím právam a svätosti, že sa k Bohu zdvíha prosba o ochranu a záchranu aj nášho mesta a farnosti pred touto nákazou.
Pán arcibiskup dal možnosť, v žiadnom prípade nenariadil povinnosť, do konca marca prijímať na ruku. Nepovažujem prijímanie na ruku za správne a vhodné. Zároveň ani za hygienickejšie. U jedného i druhého spôsobu rozdávania je racionálne videné isté riziko. Nedá sa povedať, že jedno je v tomto zmysle lepšie ako druhé. Hovoria to aj odborné posudky nezávislých infektológov. Urobili sme s pánmi kaplánmi opatrenie, že ak pri rozdávaní svätého prijímania sa prstom dotkne jazyka, čo sa stáva výnimočne (to vás ubezpečujem), hneď si kňaz očití prsty, ktorými drží Kristovo telo vo vode a potom v dezinfekčnom prostriedku, aby sme zabezpečili úplnú sterilitu a vylúčili možnosť nákazy týmto spôsobom a upokojili vás pri svätom prijímaní.
Modlime sa navzájom za seba a vyprosujem od Pána, ktorý absolútne všetko riadi svojou Prozreteľnosťou a má jediný v rukách náš život ochranu v súčasnej situácii. Prejavujem duchovnú blízkosť nakazeným osobám z našej farnosti a ubezpečujem ich, že sa neustále v chrámoch i osobne za nich modlíme. Vyprosujem ich uzdravenie a skorý návrat k riadnemu životu a k ich povinnostiam. Pamätám na všetkých v modlitbe a pri oltári, a vyprosujem neustále Božie požehnanie a ochranu.
********************
Milá Zuzanka!
Nerozumiem tomu celkom. To naozaj v Bratislave kňaz podával sv. prijímanie iba na ruku kvôli koronavirusu? To sa stalo skutočne? Kto o tom rozhodol? Sám kňaz, ktorý stratil trocha súdnosti, aj úctivosti ku Najsvätejšej Sviatosti? Alebo o tom rozhodol biskup? Veď tu sa už flagrantne porušujú všetky cirkevné predpisy a zákony.
Sväté prijímanie na ruku nemôže povoliť nijaký biskup, ale iba biskupská konferencia môže požiadať Svätú Stolicu o udelenie indultu, ktorá túto výnimku povolí. Ale diabol zrejme chce totálne víťazstvo, s čiastočným "úspechom", ako bolo zrealizované na tisíckrát nešťastnom Západe po II. vatikánskom koncile, sa zrejme satan neuspokojí. Krista treba potupiť totálne. Nik na svete ma nepresvedčí, že prví kresťania prijímali tak, ako to vidíme teraz, bez úcty a bázne, za pochodu a so smiechom. Nech si tí reformátori dobre naštudujú, aká bola viera prvých kresťanov a aká úcta voči presvätému Kristovmu Telu. Diabol nikdy neútočí priamo, ale vždy ide na to rafinovane. Najlepšie zboku. A vždy sa snaží svoj blud zaobliecť do skvostného rúcha predstieranej lásky. Presne ako Judáš; nie je škoda tak vzácnej nardovej masti na Kristove nohy? Čo všetko sa za to dalo urobiť v prospech chudobných... Presne tak rafinovane ide diabol a jeho nasledovatelia, Judáši... Teraz sa má zaviesť sväté prijímanie na ruku pod zásterkou ochrany pred vírusom... Som skutočne šokovaný. Za chvíľku už budú kňazi zatvárať kostoly kvôli tejto nákaze? Potom už bude dobre? Už budeme bezpeční?
Veľmi pekný článok som čítal pod názvom Koronavirus a viera od Silvany de Mari. Pošlem Vám ho. Stojí za to si to prečítať. Aj biskup Atanáz Schneider píše veľmi dobre. Zápasí statočne.
Zuzanka, zo srdca Vás pozdravujem a prajem veľa duchovných síl. Nevedno, či ten koronavirus nie jedným z apokalyptických jazdcov, ktorý prichádza na ľudstvo... Kto vie, aké nešťastie ešte príde na svet. Srdečne a s úctou o. Jozef
********************
Mila pani Zuzka,
na základe rozhodnutia p. arcibiskupa je dovolene pre kňazov uviesť ako dočasnú výnimku sväté prijímanie na ruku z preventívnych a psychologických dôvodov; prijímanie do úst zostáva v platnosti ako riadny spôsob.
Áno, kde je naša viera? Veď v Eucharistii prijímame Pána, ktorý uzdravoval. S pozdravom o. Michal
********************
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Ja osobne si myslím, že si treba uvedomiť jednu jedinú vec – Sväté prijímanie, teda Pán Ježiš, je prijímanie BOHA, ktorý je úplne čistý, bez poškvrny a prináša nám život a uzdravenie. Je preto prejavom viery, keď si myslíme, že spolu s NÍM príde do nášho tela choroba – dôsledok hriechu, teda dielo diabla? Môže sa diabol "napojiť" na Pána Ježiša a tak vniesť do nášho života chorobu? Skutočne sme až tak hlboko klesli vo svojej viere? A kde sú tí ľudia, ktorí aj život obetovali pre to, aby
nebola zneuctená Eucharistia. Kam sme sa to vlastne dostali? No mne tá celá panika pri svätom prijímaní akosi nepasuje. S pozdravom o. Ivan
*******************
Samozrejme, aj koronavirus môže byť pre vládne systémy zámienkou oslabiť cirkev... možno aj prenasledovať... !
Ešte nikdy Eucharistia v dejinách nebola príčinou nákazy (prijímanie do úst ako doteraz, aspoň v našich podmienkach), práve naopak uzdravenia a obnovy... Pán Boh zaplať za info! o. Jaroslav
*************
Postoj verného biskupa z Pascala Rolanda z francúzskeho Belley-Ars k panike koronavírusu. Link poslal o. Jozef:
www.lumendelumine.cz/index.php
„Okolo roku 2020 sa rozšíri vážna pľúcna a respiračná choroba po celom svete, ktorá bude odolávať všetkej známej liečbe.“
Niekoľko reakcií biskupa a kňazov na súčasnú situáciu:
Milá pani Zuzana, ďakujem za správy.
Za podávanie svätého prijímania na ruku majú zodpovednosť predovšetkým biskupi. Ich zodpovednosť sa zmenšuje, ak to robia pod tlakom vonkajších okolností. V každom prípade platí, že ak veriaci prijme sväté prijímanie na ruku a prijme ho s vierou, zbožnosťou a čistým srdcom, prijíma sväté prijímanie plnohodnotne. Sväté prijímanie na ruku by sa nemalo vnucovať, ale len umožniť. Za zneužitie Eucharistie má zodpovednosť ten, kto ju zneužil. Zneužiť Sviatosť Oltárnu sa dá aj v prípade, že prijímame do úst, ak ju človek prijíma bez viery a bez kajúcnosti.
Dnes nevieme celkom posúdiť, či nebezpečenstvo chorobnej nákazy je odôvodnenou príčinou, aby sa podávalo sväté prijímanie na ruku alebo niektoré kruhy to zneužívajú, aby vyvíjali v tejto veci tlak na biskupov. Som presvedčený, že aj v tejto situácii, teda pri podávaní svätého prijímania na ruku, je možné uchrániť úctu k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.
Prajem Vám požehnanú nedeľu. S úctou biskup + Andrej IMRICH
*******************
Milá pani Zuzana, srdečne pozdravujem a posielam Vám list farníkom, ktorý bol v nedeľu ako kázeň vo farnosti. Vyprosujem Božie požehnanie a veľa síl v týchto časoch. Srdečne, o. Peter
Milovaní bratia a sestry!
Prihováram sa Vám ako svojim farníkom, v 2. pôstnu nedeľu, počas ktorej sme napriek vzniknutej situácii tu v našich chrámoch, aby sme sa modlili, vzývali Božiu pomoc a ochranu nad naším mestom a farnosťou. Ako dobre viete, na území našej farnosti sa objavili prvé prípady výskytu koronavírusu. Bol som postavený do pozície rozhodnúť sa, či zatvoriť naše chrámy, alebo ich nechať otvorené pre modlitbu a pre Boží kult.
V týchto dňoch som rozjímal text zo Svätého písma, z knihy Sirachovec, 34. kapitola, verše 16-20:
„Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou. Blažená duša toho, kto sa bojí Pána! Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou? Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia. Uzmieri previnenia, pomáha pri páde, pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči, poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.“
Práve preto som sa rozhodol naše chrámy nechať otvorené a aj sláviť Boží kult. Veď kostol nie je miesto rizika nákazy, ale miesto spásy. Je to posvätný priestor, v ktorom prijímame toho, ktorý je Život, Ježiša Krista, a kde sa prostredníctvom Neho učíme byť skutočne žijúcimi ľuďmi. Kostol musí zostať tým, čím je: miesto nádeje!
V druhom čítaní sme dnes počuli: „On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom“ (2 Tim 1,10).
Samozrejme, nesmieme sa vystavovať bez rozmyslu riziku nákazy, vystavovať sa nebezpečenstvu, musíme byť opatrní a dodržiavať základné hygienické opatrenia, ale na druhej strane nemali by sme prepadnúť ani epidémii strachu. Spomeňme si, že v situáciách oveľa dramatickejších, v minulosti pri ohrození morom, keď neboli ani také ochranné prostriedky, aké máme dnes, kresťania sa modlili aj spoločne prosiac Pána Boha o ochranu a zastavenie nákazy, ako aj sa osvedčili v pomoci chorým a nakazeným osobám, zomierajúcim. Prosto vo všetkej opatrnosti, Kristovi učeníci sa nevzdialili od Pán Boha, ani sa neskrývali hľadiac iba na seba. Naopak!
V dnešnom evanjeliu sme čítali stať o Premenení Pána na hore Tábor. Zjavili sa Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa Pánom. Obsah ich rozhovoru udáva vo svojej verzii evanjelista Lukáš: „Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“ (Lk 9,31). Hovorili s Ním, mužom v plnom rozkvete sily a mužnosti, o jeho odsúdení, umučení a vykupiteľskej smrti, ktoré sa mali uskutočniť o niekoľko dní. Táto epidémie nám pripomína našu pominuteľnosť a našu krehkosť. Dôstojnosť našej krehkosti! Uprostred pôstu nám ho pomáha dobre prežívať, zbaviť sa povrchností a pretvárky v našom vzťahu s Pánom. Chceli by sme dnes skryť, že sme smrteľní. Mnohí sa zbavili duchovného rozmeru svojho života, strácajú úplne pôdu pod nohami v podobnej situácii. Vďaka modernej technike a snahe kontrolovať všetko akoby sme chceli zakryť a poprieť, že nie sem pánmi života.
Na začiatku pôstneho obdobia, na Popolcovú stredu, kňaz pri značení popolom hovorí slová: „Pamätaj, že prach si, a na prach sa obrátiš“. Skutočne tento vírus nám pripomína našu krehkosť a naše hranice ... pre veriaceho človeka predovšetkým prehlbuje vedomie, že všetko, všetko je v Božích rukách. Svätý Pavol píše: „Keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12,10). A dnes sme veľmi slabí.
Zatiaľ teda naše chrámy ostávajú otvorené pre modlitbu a Boží kult, pričom samozrejme prosím a vyzývam všetkých, aby bolo opatrní a v prípade, že sa cítia chorí, obávajú sa o svoje zdravie, nech sa modlia doma a prípadne sledujú prenos Svätých omší v televízii či rádiu.
Milovaní bratia a sestry, vždy keď zazvoní zvon na našich chrámoch, znamená to, že sa prináša Pánovi našich životov Najsvätejšia obeta za odpustenie našich hriechov, na zadosťučinenie za všetky urážky voči Božím právam a svätosti, že sa k Bohu zdvíha prosba o ochranu a záchranu aj nášho mesta a farnosti pred touto nákazou.
Pán arcibiskup dal možnosť, v žiadnom prípade nenariadil povinnosť, do konca marca prijímať na ruku. Nepovažujem prijímanie na ruku za správne a vhodné. Zároveň ani za hygienickejšie. U jedného i druhého spôsobu rozdávania je racionálne videné isté riziko. Nedá sa povedať, že jedno je v tomto zmysle lepšie ako druhé. Hovoria to aj odborné posudky nezávislých infektológov. Urobili sme s pánmi kaplánmi opatrenie, že ak pri rozdávaní svätého prijímania sa prstom dotkne jazyka, čo sa stáva výnimočne (to vás ubezpečujem), hneď si kňaz očití prsty, ktorými drží Kristovo telo vo vode a potom v dezinfekčnom prostriedku, aby sme zabezpečili úplnú sterilitu a vylúčili možnosť nákazy týmto spôsobom a upokojili vás pri svätom prijímaní.
Modlime sa navzájom za seba a vyprosujem od Pána, ktorý absolútne všetko riadi svojou Prozreteľnosťou a má jediný v rukách náš život ochranu v súčasnej situácii. Prejavujem duchovnú blízkosť nakazeným osobám z našej farnosti a ubezpečujem ich, že sa neustále v chrámoch i osobne za nich modlíme. Vyprosujem ich uzdravenie a skorý návrat k riadnemu životu a k ich povinnostiam. Pamätám na všetkých v modlitbe a pri oltári, a vyprosujem neustále Božie požehnanie a ochranu.
********************
Milá Zuzanka!
Nerozumiem tomu celkom. To naozaj v Bratislave kňaz podával sv. prijímanie iba na ruku kvôli koronavirusu? To sa stalo skutočne? Kto o tom rozhodol? Sám kňaz, ktorý stratil trocha súdnosti, aj úctivosti ku Najsvätejšej Sviatosti? Alebo o tom rozhodol biskup? Veď tu sa už flagrantne porušujú všetky cirkevné predpisy a zákony.
Sväté prijímanie na ruku nemôže povoliť nijaký biskup, ale iba biskupská konferencia môže požiadať Svätú Stolicu o udelenie indultu, ktorá túto výnimku povolí. Ale diabol zrejme chce totálne víťazstvo, s čiastočným "úspechom", ako bolo zrealizované na tisíckrát nešťastnom Západe po II. vatikánskom koncile, sa zrejme satan neuspokojí. Krista treba potupiť totálne. Nik na svete ma nepresvedčí, že prví kresťania prijímali tak, ako to vidíme teraz, bez úcty a bázne, za pochodu a so smiechom. Nech si tí reformátori dobre naštudujú, aká bola viera prvých kresťanov a aká úcta voči presvätému Kristovmu Telu. Diabol nikdy neútočí priamo, ale vždy ide na to rafinovane. Najlepšie zboku. A vždy sa snaží svoj blud zaobliecť do skvostného rúcha predstieranej lásky. Presne ako Judáš; nie je škoda tak vzácnej nardovej masti na Kristove nohy? Čo všetko sa za to dalo urobiť v prospech chudobných... Presne tak rafinovane ide diabol a jeho nasledovatelia, Judáši... Teraz sa má zaviesť sväté prijímanie na ruku pod zásterkou ochrany pred vírusom... Som skutočne šokovaný. Za chvíľku už budú kňazi zatvárať kostoly kvôli tejto nákaze? Potom už bude dobre? Už budeme bezpeční?
Veľmi pekný článok som čítal pod názvom Koronavirus a viera od Silvany de Mari. Pošlem Vám ho. Stojí za to si to prečítať. Aj biskup Atanáz Schneider píše veľmi dobre. Zápasí statočne.
Zuzanka, zo srdca Vás pozdravujem a prajem veľa duchovných síl. Nevedno, či ten koronavirus nie jedným z apokalyptických jazdcov, ktorý prichádza na ľudstvo... Kto vie, aké nešťastie ešte príde na svet. Srdečne a s úctou o. Jozef
********************
Mila pani Zuzka,
na základe rozhodnutia p. arcibiskupa je dovolene pre kňazov uviesť ako dočasnú výnimku sväté prijímanie na ruku z preventívnych a psychologických dôvodov; prijímanie do úst zostáva v platnosti ako riadny spôsob.
Áno, kde je naša viera? Veď v Eucharistii prijímame Pána, ktorý uzdravoval. S pozdravom o. Michal
********************
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Ja osobne si myslím, že si treba uvedomiť jednu jedinú vec – Sväté prijímanie, teda Pán Ježiš, je prijímanie BOHA, ktorý je úplne čistý, bez poškvrny a prináša nám život a uzdravenie. Je preto prejavom viery, keď si myslíme, že spolu s NÍM príde do nášho tela choroba – dôsledok hriechu, teda dielo diabla? Môže sa diabol "napojiť" na Pána Ježiša a tak vniesť do nášho života chorobu? Skutočne sme až tak hlboko klesli vo svojej viere? A kde sú tí ľudia, ktorí aj život obetovali pre to, aby
nebola zneuctená Eucharistia. Kam sme sa to vlastne dostali? No mne tá celá panika pri svätom prijímaní akosi nepasuje. S pozdravom o. Ivan
*******************
Samozrejme, aj koronavirus môže byť pre vládne systémy zámienkou oslabiť cirkev... možno aj prenasledovať... !
Ešte nikdy Eucharistia v dejinách nebola príčinou nákazy (prijímanie do úst ako doteraz, aspoň v našich podmienkach), práve naopak uzdravenia a obnovy... Pán Boh zaplať za info! o. Jaroslav
*************
Postoj verného biskupa z Pascala Rolanda z francúzskeho Belley-Ars k panike koronavírusu. Link poslal o. Jozef:
www.lumendelumine.cz/index.php
