Tento prikaz (zučastniť sa celej sv.omši) aj dnes platí, ale nie pre každeho rovnako:
napr. ak je človek vyspovedaný z ťažkých hriechov, ale nie je zo všedných... tak stači ich olutovať a môže nie len zostať na celej sv.omši ale isť aj na sv.prijimanie.
Avšak katolik, ktorý sa nevyspovedal z ťažkých hriechov, nemôže pristupiť k sv.prijmaniu.
To vieme, lenže potom sa delia takíto hriešnici ešte do …Viac
Tento prikaz (zučastniť sa celej sv.omši) aj dnes platí, ale nie pre každeho rovnako:
napr. ak je človek vyspovedaný z ťažkých hriechov, ale nie je zo všedných... tak stači ich olutovať a môže nie len zostať na celej sv.omši ale isť aj na sv.prijimanie.
Avšak katolik, ktorý sa nevyspovedal z ťažkých hriechov, nemôže pristupiť k sv.prijmaniu.
To vieme, lenže potom sa delia takíto hriešnici ešte do viacero kategorii, podla toho v akom rozsahu lutuju svoje ťažke hriechy:
1.stupen lutosti (najväčší) je u katolikov, ktorí sa nespovedali kvôli tomu, že nestihli sa vyspovedať, lebo ťažko zhrešili pred s.omšou a knaz už počas s.omše nespoveda. napr. na dedinach je s tým problem.
Taký človek sice pride na sv.omšu s veľkou lutosťou, ale aj ked to velmi lutuje, nemôže pristupiť k sv.prijmaniu, avšak môže ostať na celej sv.omši (aj na lit.obety). Samozrejme, že hned po sv.omši by mal isť za knazom a vyspovedať sa.
2.stupen lutosti (menší) je u katolikov vidieť, ked ťažko zhrešía má čas na sv.spoved, ale odklada to kvôli rôznym okolnostiam (prac.povinosti,starostlivosť o deti, rodinu, ustarostenosť o buducnosť, čo sa týka mater.veci, a napokon aj obavy z knaza). Skôr sa to stava v mestach.
Taký človek, aj ked mal viac času na spoved a predsa nešiel - najde si čas na nedelnajšiu sv.omšu, avšak zučastni sa celej sv.omši dosť s ťažkým srdcom kvôli važnemu hriechu. K sv.prijmaniu nemôže isť, ale učasti na celej sv.omši mu nikto nebrani, lebo jeho hriech nie je vidieť.
3.stupen je ešte horší, pretože je nom ovela viac pýchy a menej lutosti.
napr. ked človek )žijuci v ťažkom hriechu) neide k sv.spovedi aj týždne, takže sa stáva, že samotný hriešnik sice chodi na celu sv.omšu, ale už ani neciti lutosť nad tým, že neprijma sv.prijmanie a že sa nespoveda.
Taký človek chodi na nedelnajšiu sv.omšu len čisto pro-forma, aby sa nepovedalo, že nie je v kostole na prikaz.sviatok, s čím maju problem najmä na dedine, kde sa všetci poznaju. Opilci, smilnici, ... su tam, ale neprijmaju, lebo vedia, žeby ich odsudzovali ešte viac..
4.stupen je o to horší, že ide o svätokradežnikov, s čim som sa stretol osobne, ked kostolnik - známy ako opilec - nie lenže mal nastarosť kostol a svätostanok, ale pristupoval aj k sv.prijmaniu.
..a bolo by vela na pisanie o stupnoch hriešnosti (kde sa lutosť meria spravodlivosťou) ale to som hovoril len o katolikoch. Treba však zobrať do uvahy aj nekatolikov, čo sa nespovedaju vôbec. Tí všetci, ak by sa zučastnovali na celej sv.omši - zatvrdzovali by si srdcia ešte viac a tým padom by nekonali pokánie.
Nie nadarmo bol ranej cirkvi prikaz, aby sa takito hriešnici nezučastnovali liturgie obety.
Bolo to pre ich uprimne pokanie, lebo liturgia slova má za ulohu hriešnika pohnuť k pokaniu najmä z ťažkých hriechov.
Tajomstva liturgie obety su pre maličkých, ktoré maju byť pre hriešnikov skryté.
Dokonca aj v Medjugorí Panna Mária o tom hovorila, že človek by nemal isť na sv.omšu, ak nechodi na sv.spoved, lebo sa jeho srdce ešte viac zatvrdí.
Pripomina len to, čo už davno bolo praxou ranných kresťanov.
13 ďalších komentárov od Peter(skala)