Druhý slovenský prezident Dr.Gustáv Husák zomrel ako veriaci katolík.
Doktor práva, G. Husák, sa narodil v roku 1913 v mestskej časti Bratislavy, v Dúbravke. Vyrastal vo veľmi nábožnom rodičovskom dome, a až do študentských čias si uchoval svoju vieru. Ako úspešný, inteligentný právnik sa obracal stále viac k ideológii komunizmu. Na uskutočnenie svojich ideálov použil všetky schopnosti. Tak sa, ako jeden z hlavných zodpovedných, vo februári 1948 zúčastnil na prevzatí moci komunistami na Slovensku. Už o dva roky neskôr zastával úrad prvého komunistického tajomníka strany. Hoci sa vo všetkom choval ako skutočný ateistický komunista, bol nespravodlivo obvinený a zbavili ho všetkých úradov. Vo vykonštruovanom procese bol v roku 1951 odsúdený na doživotnú väzbu. Skoro desať rokov strávil vo väzeniach komunistického režimu. Jeho žena, bývalá herečka a režisérka, Magda Lokvencová, zomrela na následky represálií a prenasledovania.
Všetky tieto desivé skutočnosti nezmenšili vieru Gustáva Husáka v socialistickú ideu. Po svojom prepustení na slobodu sa s celou silou nanovo zasadil za komunizmus. Vďaka svojim živým politickým vzťahom so Sovietskym zväzom a entuziazmu postúpil tento verný komunista, jedenásť rokov po svojom prepustení z väzenia, na post generálneho tajomníka Ústredného výboru komunistickej strany. Čoskoro ho oslavovali ako dvojitého hrdinu: v roku 1973 mu bol druhýkrát udelený, za budovanie socialistickej vlasti, Rad Lenina a vysoké štátne vyznamenanie. A len o dva roky neskôr sa stal prezidentom Československa.
Po „nežnej revolúcii“ v novembri 1989, a s ňou spojeným pádom komunizmu, sa Gustáv Husák zriekol úradu prezidenta. Na veľké prekvapenie všetkých, ktorí poznali tohto čistokrvného ateistického komunistu, zomrel 18. 11. 1991, po tom, ako prijal sviatosť zomierajúcich a sväté prijímanie. Zdravotnej sestre, ktorá sa o neho starala, kázal, aby mu zavolala kňaza.
Biskup Hnilica rozpráva ďalej: Na prednáške v jednom domove dôchodcov pre kňazov v Pezinku pri Bratislave som rozprával o tomto nečakanom obrátení. Povedal som: „Nie je Božie milosrdenstvo nepochopiteľné? Nepýtali sme sa všetci s veľkým údivom, ako to bolo možné, že práve taký tvrdý, zarytý ateistický komunista ako Gustáv Husák, prosil pred svojou smrťou o sviatosti?“
Tu sa jeden z prítomných kňazov ujal slova a odvetil mi: „Ale, Excelencia, to vôbec nie je podivuhodné! Dobre som poznal Gustáva z našich spoločných čias na univerzite. Na radosť jeho hlboko veriacej matky sme si ako študenti spoločne vykonávali pobožnosť deviatich prvých piatkov, ktoré Ježiš zjavil francúzskej mystičke Margaréte Alacoque (1647-1690) s prísľubom: „V prekypujúcom milosrdenstve môjho Srdca ti sľubujem, že moja všemohúca láska dopraje v hodine smrti milosť posväcujúcu a prijatie svätých sviatostí všetkým, ktorí prijmú sväté prijímanie počas deviatich prvých piatkov. Moje Božské Srdce bude v tomto poslednom okamihu ich istá záchrana a útočisko.“
Mons. Pavol Mária Hnilica, SJ
Prevzaté a upravené z časopisu Víťazstvo Srdca/11. ročník (III)2006/č. 50, str. 18-19
