A N J E L I ...S T R Á Ž N I -sviatok 2.október
Dionýz tieto chóry veľmi podrobne systematizuje v diele O nebeskej hierarchii. Najvyššie sú serafíni, cherubíni a tróny, ktorí majú špecifickú funkciu lásky, poznania a moci. Uprostred sú panstvá, sily a mocnosti, ktoré sú zodpovedné za všeobecné riadenie stvorenia. Spodná hierarchia sa skladá z kniežatstiev, archanjelov a anjelov, ktorí sa zaoberajú priamou správou stvorení vo svete.
Pred mnohými rokmi som napísal záverečnú prácu o Akvinského rozbore schopností anjelov, z ktorej nakoniec vznikla aj kniha. Odvtedy som uverejňoval články a dával prednášky o anjeloch v akademickom kontexte. Mimo svojich akademických záujmov som za tie roky zistil, že mnohí svätí či kandidáti na svätých uvádzali mimoriadne kontakty s anjelmi.
Niektorí z nich dokonca udržiavali s anjelmi časté či celoživotné vzťahy – sv. Františka Rímska, sv. Faustína, sv. Mária Magdaléna de Pazzi, sv. Gemma Galganiová, blahoslavená Dina Bélangerová a brazílska rehoľníčka Ceci Conyová a iní. Všetci dostávali od svojich anjelov duchovné pokyny (odpovede o vzťahoch, ako sa rozhodnúť atď.) – no pri veľkých rozhodnutiach ich anjeli vždy posielali za kňazmi, ktorí slúžili ako ich duchovní vodcovia.
Najhojnejšie zjavenia (silne prepojené s tradičnými anjelskými hierarchiami) sa nachádzajú v zápiskoch nemeckej stigmatičky Mechtilde Thaller-Schönwerthovej (1868 – 1919).
Mechtilde si veľa vytrpela od svojej matky, ktorá takmer zomrela pri jej pôrode. V detstve jej začal viditeľne robievať spoločnosť jej strážny anjel. V piatich rokoch navyše občas dostávala dar prítomnosti archanjela. Počas dospievania chcela podobne ako jej sestra vstúpiť do rehoľného života, no duchovný vodca jej povedal, že je povolaná do manželstva.
V šestnástich sa vydala za krutého, cudzoložného a často tyranského muža. Dostala stigmy, ktoré však videl len jej duchovný vodca. Stala sa duchovnou matkou mnohých ľudí vo svojom okolí prostredníctvom osobných kontaktov či listov a mala aj dar bilokácie, takže navštívila dokonca i bojiská 1. svetovej vojny a starala sa o ranených. Po jej smrti sa jej manžel i jeho milenka obrátili.
Nielenže od svojich anjelov dostávala praktické pokyny, ale ako pravá teoreticky založená Nemka sa s nimi začala aj pravidelne rozprávať o ich typoch a povinnostiach. To viedlo k jej teologickej náuke o deviatich chóroch anjelov. Jej poznámky a duchovný denník preložené neboli, no Frederick von Lama v roku 1935 preložil úryvky z nich do angličtiny ako The Angels, Our God Given Companions and Servants (Anjeli, naši spoločníci a služobníci daní Bohom).
Mechtilde sa v šestnástich vydala za krutého, cudzoložného a často tyranského muža. Dostala stigmy, ktoré však videl len jej duchovný vodca. Po jej smrti sa jej manžel i jeho milenka obrátili.
Prinášame tu niektoré jej poznámky, ktoré sa v hlavných bodoch zhodujú s Akvinským, no v konkrétnych podrobnostiach tradíciu prekračujú:
Serafíni sú najvyšší chór a „boli stvorení len pre jedno jediné – milovať milujúceho Boha“.
Cherubíni sú „Božie meče... štyria cherubíni stoja pred trónom Svätého Otca... Jeden z nich často stojí na stráži pred veľmi svätými svätyňami“.
„Siedmy chór, tróny, je chór autority. Svojho anjela z tohto chóru má každá diecéza, každé kráľovstvo a každé rehoľné spoločenstvo.“ Spomínajú sa v prefácii mnohých omší spolu s panstvami, mocnosťami a inými chórmi.
V prostrednej hierarchii sa šiesty chór nazýva panstvá. „Boh prideľuje anjelov z tohto chóru osobám, ktoré majú poskytovať duchovné vedenie: učiteľom na vyšších školách, kazateľom či spovedníkom.“
„Niektorí veľkí hriešnici dostávajú po svojom obrátení sily... Tento chór by mali vzývať i všetky osoby, ktoré majú sklon ku kontemplatívnemu životu.”
„Každá farnosť má svojho anjela, ktorý sa berie z chóru kniežatstiev.“
Strážni anjeli budú vždy „v nebi na našej strane“. Charakteristika: „Niektorí sa prejavujú aktívnejšie a energickejšie než iní. Niektorí sú rezervovanejší, takmer by som povedala bojazlivejší, a tí sú pridelení osobám, ktoré sú povolané veľa trpieť.“ Ak sú duše zatratené, ich strážni anjeli sú prevelení k „zvláštnej stráži Kráľovnej anjelov“.
Sú to „súkromné zjavenia“, majú však od biskupských predstavených Imprimatur a Nihil obstat, takže neobsahujú nič, čo by sa protivilo viere. Môžu nám pomôcť väčšmi si vážiť duchov, ktorí sú hneď nad nami – a v neposlednom rade aj ich úlohu vo vianočnom čase či dávno po ňom.
"Hľa, posielam pred tebou anjela, aby ťa strážil na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil." – 23. Mojžišova 20:XNUMX
"Lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách." – Žalm 91:11
"Anjel Pánov táborí všade okolo tých, čo sa ho boja, a vyslobodzuje ich." – Žalm 34:7
"Nie sú to všetci služobní duchovia vyslaní, aby slúžili tým, ktorí zdedia spasenie?" – Hebrejom 1:14
"Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali jedným z týchto maličkých, lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi vždy vidia tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach." – Matúš 18:10
"A bol tam v púšť štyridsať dní, pokúšaný Satanom a bol s divými zvieratami; a anjeli Mu posluhovali." – Marek 1:13
„A keď Peter prišiel k sebe, povedal: Teraz viem s istotou, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z ruky Herodesa a z každého očakávania židovského ľudu.“ – Skutky 12. :11
„A stalo sa, že žobrák zomrel a anjeli ho priniesli do Abrahámovho lona. Aj boháč zomrel a bol pochovaný." – Lukáš 16:22
"A Jákob išiel svojou cestou a stretli sa s ním Boží anjeli." – 32. Mojžišova 1:XNUMX
„Ale ktorému z anjelov kedy povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojich nôh“? – Hebrejom 1:13
A povedal im: Videl som satana padať ako blesk z neba. Hľa, dávam ti moc šliapať po hadoch a škorpiónoch a po všetkej moci nepriateľa a nič ti neublíži.“ – Lukáš 10:18-19
Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo tvoja modlitba je vypočutá. a tvoja žena Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.“ – Lukáš 1:13
"A hľa, anjel Pánov stál pred nimi a Pánova sláva ich zažiarila a veľmi sa báli." – Lukáš 2:9
Záverom možno povedať, že pojem anjelov strážnych je dôležitou súčasťou kresťanskej viery po stáročia. Biblia obsahuje množstvo veršov, ktoré hovoria o existencii a úlohe týchto nebeských bytostí v živote veriacich. Či už ako Boží poslovia, alebo ako ochrancovia a sprievodcovia, anjeli strážni slúžia ako zdroj útechy a uistenia pre mnohých kresťanov.
Čo sa stalo s padlými anjelmi?
Padlí anjeli sú vlastne jedným z prvých anjelov, ktorých Boh stvoril, no ktorí sa od neho odvrátili a začali sa ho pýtať, čo spôsobilo, že boli vyhnaní z neba a mnohí z nich poslaní do pekla. Títo sú známi ako Fallen Gods alebo Fallen Angels.
Čo hovorí Biblia o padlých anjeloch?
Archanjel Michael má na starosti vyhnanie Satana a časti vzbúrených anjelov, ktorých so sebou vliekol z neba (Zj. 12:4), za čo je uznávaný ako Padlý anjel.
Kto je zo všetkých najsilnejší anjel?
Michael je najmocnejší archanjel, ktorý prekonáva aj svojho mladšieho brata Lucifera, a je prekonaný iba Bohom, temnotou a smrťou, a je jednou z 5 najväčších mocností vo vesmíre (Boh, tma, smrť, Michael, Lucifer).
Čo sú to anjeli cherubíni?
V kresťanskej angelológii je cherubín (hebr.… Cherub [us], pl cherubi [m], sýrsky activatesenium Jednotky sú vybavené) typ anjela, druhý z deviatich anjelských chórov. Sú považovaní za strážcov slávy Božej. Jeho meno znamená „ďalšie“ alebo „sekundy“.
Kto je anjel strážny?
Anjel strážca alebo anjel strážca je podľa katolíckej viery anjel, ktorému Boh dáva poslanie chrániť, strážiť a viesť každého človeka počas jeho života na zemi, aby mu uľahčil výstup do neba.
Existencia anjelov je pre naše zmysly skrytá a tajomná. Ich pôsobenie však vnímame a ovplyvňuje celý náš život. Učenie Cirkvi ich charakterizuje ako bytosti čisto duchovné, obdarené rozumom, veľkou inteligenciou a slobodnou vôľou.
Existencia anjelov je pre naše zmysly skrytá a tajomná. Ich pôsobenie však vnímame a ovplyvňuje celý náš život. Učenie Cirkvi ich charakterizuje ako bytosti čisto duchovné, obdarené rozumom, veľkou inteligenciou a slobodnou vôľou. Cirkev potvrdila dogmu, že anjeli nemajú hmotné telo, majú duchovnú prirodzenosť a sú to osobné bytosti. Ich existencia bola definovaná ako pravda viery na Štvrtom lateránskom koncile v roku 1215 a potvrdená na Prvom vatikánskom koncile v roku 1870. Hovorí sa o nich takmer v každej knihe Starého i Nového zákona od Knihy Genezis až po Apokalypsu. O ich stvorení však v Písme zmienka nie je.
Ako vodcu pokorných anjelov Biblia predstavuje archanjela Michala: „V nebi povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Aj drak a jeho anjeli bojovali, ale nezvíťazili a neostalo pre nich miesta na nebi. Vtedy bol zvrhnutý na zem veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ (Zjv 12, 7-9) Anjeli verní Bohu sú pre nás vzormi a učiteľmi pokory a poslušnosti. Práve pokora a poslušnosť voči Božej vôli sú anjelskými cnosťami. Sv. Gemma Galgani, mladá talianska mystička vyznáva: „... anjel mi povedal: Dcéra, čo by sa stalo so svetom, keby všetci boli poslušní? ... Pamätaj na to, že neexistuje kratšia a pravdivejšia cesta, ako cesta poslušnosti.“ Tieto slová sv. Gemmi Galgani citoval v jednom zo svojich listov aj veľký mučeník z Osvienčimu sv. Maximilián Kolbe.
Hebr. 12,22-23
Biblia oslovuje menom iba troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela. V mene každého z nich je vyjadrené jeho poslanie. Michal (Kto ako Boh) je charakterizovaný ako vodca nebeských zástupov a obranca Božských práv, víťaz nad Zlým a patrón univerzálnej Cirkvi. Gabriel (Boží človek alebo Božia moc) plní úlohu nebeského posla, je zvestovateľom Božieho vtelenia a významných udalostí v dejinách spásy. Rafael (Boh uzdravuje, alebo Boží liek) slúži ako nebeský lekár a bezpečný sprievodca na ceste životom, dokonalý vzor anjela strážcu.
Anjeli strážcovia
Anjeli strážcovia sú našimi vernými priateľmi a spoločníkmi. Sprevádzajú nás celý život, chránia nás pred útokmi a vplyvom zlých duchov. Vnútornými inšpiráciami a vnuknutiami nás vedú ku konaniu dobra, k túžbe po Bohu a k snahe o dosiahnutie spoločenstva s Bohom.
Skutky apoštolov opisujú pôsobenie Ducha Svätého v prvotnej Cirkvi a anjelov ako jeho spolupracovníkov. Pôsobením Ducha Svätého a vplyvom anjelského vnuknutia sa diakon Filip prihovorí pohanskému eunuchovi etiópskej kráľovnej, ktorého stretne na ceste, vysvetlí mu text Písma a pokrstí ho. (Sk 8,26-40) Podobne rímsky stotník Kornélius, inšpirovaný anjelským vnuknutím osloví apoštola Petra a dá sa pokrstiť s celou svojou rodinou. (Sk 10,1-48)
Skúsenosť a učenie svätcov
Sv. Tomáš Akvinský učí: „ ... v predstavách, ktoré sa v nás neustále vytvárajú ako večná rieka, anjeli pôsobia ako triediči, ktorí posúvajú do zabudnutia tie nevhodné a na svetlo privádzajú tie najsprávnejšie a najzdravšie. To všetko si vôbec neuvedomujeme. V dobrom, ako i v zlom, je pôsobenie ducha vo svojej podstate skryté ...“ Túto pravdu potvrdzuje i skúsenosť sv. Ignáca z Loyoly: „Predpokladám, že v mojej mysli sú tri druhy myšlienok: moje vlastné, ktoré vychádzajú z mojej slobodnej vôle; a dva ďalšie, ktoré prichádzajú z vonku: jedny sú od dobrého ducha a druhé od zlého. Musíme si veľmi dobre všímať tok myšlienok – ak počiatok, priebeh i koniec sú dobré a v plnosti privádzajú k dobru, potom je to znak pôsobenia dobrého anjela...“
Anjeli podnecujú v ľudských srdciach lásku k Bohu. Je to skúsenosť veľkých svätcov a mystikov. Sv . Terézia z Avily opisuje svoj mystický zážitok takto: „Videla som blízko mňa po ľavej strane anjela v telesnom zjave ... nebol veľký, lež malý a veľmi pekný: žiara jeho tváre pripomínala jedného z tých vznešených duchov, ktorí sa akoby celí strávili v láske... mal v ruke dlhú zlatú kopiju, na jej konci bol železný hrot a na ňom bolo akoby trochu ohňa. Zdalo sa mi, že mi ho niekoľkokrát zapichol do srdca..., pričom som bola ako ponorená v peci lásky.“ Podobne bol „ranami lásky“ zasiahnutý aj sv. František z Assisi, keď mu okrídlený serafín preniesol na telo päť rán ukrižovaného Pána.
Anjel, ktorý sa zjavil vo Fatime trom malým deťom, ich učil láske a úcte k eucharistii. Sestra Lucia neskôr spomínala: „ (...) Po tretí raz sa nám zjavil (anjel), v ruke držal kalich a nad ním hostiu, z ktorej do kalicha padlo niekoľko kvapiek krvi. Kalich a hostiu nechal vo vzduchu, ľahol si na zem a trikrát zopakoval modlitbu: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn, Duch Svätý, hlboko sa vám klaniam a obetujem vám najvzácnejšie telo, krv, dušu a božskosť Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch zeme ako nápravu za všetky urážky, znesväcovanie a ľahostajnosť, ktoré urážajú jeho samého.“
Kto sú anjeli
Anjeli sú duchovné stvorenia, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Boli stvorení Bohom. Viera v anjelské bytosti je zahrnutá už v starozákonnej teológii: určité duchovné bytosti dostali svoje meno; rozumné bytosti nebeského kráľovstva slúžia Bohu ako vykonávatelia jeho vôle.
Slovenské slovo „anjel“ pochádza z gréckeho „angelos“, čo znamená „posol“. V Starom zákone až na dve výnimky je pre označenie anjela použité hebrejské slovo „malak“, čo tiež znamená „posol“. Meno proroka Malachiáša pochádza tiež z tohoto slova. On bol tiež „posol“, doniesol zvesť o príchode Ježiša Krista, čiže prorokoval o ňom (pozri Mal 3,1).
Aj keď sa slovom „anjel“ v Biblii označujú prevažne duchovné bytosti, občas sa používa v súvislosti s ľuďmi. Prorok Malachiáš povedal, že „pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov.“ (Mal 2,7) Pre slovo „posol“ je použitý výraz „malak“, teda ten, ktorý sa používa aj pre anjelov. Takisto v Knihe zjavenia apoštola Jána sú predstavitelia (starší) siedmich cirkví nazývaní anjelmi (Zjv 1,20; 2,1 atď.).
Ako vieme, že anjeli jestvujú?
Písmo sväté nám neposkytuje žiadnu presnú zmienku o tom, kedy boli stvorení anjeli, predpokladá sa však, že vznikli skôr ako ľudia. Pán Ježiš hovorí často o anjeloch; v Novom zákone sa spomína sedem „chórov“: tróny, panstvá, sily, mocnosti, archanjeli, kniežatstva a anjeli. Starý zákon sa konkrétne zmieňuje o dvoch chóroch: cherubíni a serafíni. Boh dal anjelom veľkú múdrosť, slobodu a moc. Z početných náznakov v Novom zákone vieme, že sú im zverené dôležité úlohy.
Nový aj Starý zákon hovoria tiež o padnutých anjeloch. Pokúšanie Adama a Evy predpokladá, že zlí duchovia (démoni) existovali už predtým a boli zvrhnutí do pekla, odkiaľ nemajú nádej dostať sa preč.
Anjeli sú čisto duchovné osoby, ktoré nemajú telá (Mt 11,30). Stoja pred tvárou Boha, preto sú blažení (Mt 18,10). Tieto duchovné bytosti tvoria nebeský súd, nazývajú sa anjelmi (z gréčtiny „angelos“ = „posol“), pretože podľa Biblie vykonávajú Božie rozkazy. Niekedy si za účelom vykonať Boží rozkaz prevezmú ľudskú podobu. Ich posolstvá sú podľa Biblie veľmi dôležité, napr. Zvestovanie Pána (Lk 1,26; 2,9-14). Anjeli – tak ako aj my – sme predmetmi Božej milosti a lásky. Pretože však nemajú telo ako my, ich odpoveď na Božiu lásku si nežiadala čas a potrebu rásť a dozrievať. Akonáhle boli stvorení a prijali milosť Božiu, mali príležitosť reagovať na Božiu lásku, a tak vstúpiť do blaženosti. Nevieme, z čoho pozostávala tá skúška. Tí, čo obstáli, dostali „svetlo slávy“ a „v nebi ustavične hľadia na tvár Otca“ (Mt 18,10). Primárna úloha dobrých anjelov je oslava a služba Bohu. Ich druhoradá úloha spočíva v ochrane a starosti o spásu ľudí.
Prečo Boh stvoril anjelov?
Stvoriteľ sám je taký silný a slávny, že sa ľudia k nemu nemôžu priblížiť. „On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (1 Tim 1,6,16). Anjeli nemajú ľudské nedostatky, a preto môžu jednať v zastúpení Boha a sprostredkúvať jeho vôľu ľuďom. Oni tvoria „most“ medzi svätosťou a dokonalosťou Boha v nebi a nedostatkami smrteľných ľudí na zemi. Anjeli boli stvorení ako nesmrteľní (t.zn. nikdy nezomrú). Ich nesmrteľnosť potvrdil sám Ježiš, keď povedal:
„Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.“ (Lk 20,35-36)
Ježiš hovorí, že tak ako anjeli (deti alebo „Boží synovia“) žijú naveky, tak budú žiť aj tí, ktorí vstúpia do Božieho kráľovstva.
Anjeli, ktorých mená poznáme
Je len málo anjelov, ktorých mená poznáme. Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1), ktorý je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10, 13.21). Zobrazuje sa často ako bojovník, v ruke má kopiju, váhy a pod nohami draka.
Medzi anjelmi je veľmi významný ten, ktorý nesie meno Gabriel. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi. Pri druhej príležitosti sa Daniel práve modlil, keď „rýchle priletel muž, Gabriel, ktorého som videl predtým vo videní…zhováral sa so mnou…“ a pokračoval v predpovedaní udalostí (Dan 9,21-27). Ján Krstiteľ a takisto aj sám Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez anjela Gabriela. Gabriel sa zjavil najprv otcovi Jána Krstiteľa – Zachariášovi, ktorému povedal okrem iného aj svoju úlohu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou“ (Lk 1,19). Z toho vidíme, že anjeli môžu stáť v slávnej prítomnosti Boha, zatiaľ čo ľudia nemôžu. Anjeli sú poslaní plniť Božie priania. Poslaním Gabriela bolo ohlásiť zázračné narodenie Jána Krstiteľa.
O šesť mesiacov neskôr sa Gabriel zjavil Márii, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Dávida. Hovorí jej: „…našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1,26-33) Toto bola mimoriadna a do určitej miery aj nepríjemná udalosť, lebo Mária nebola vydatá. Bohu však nič nie je nemožné. Máriin snúbenec a neskorší manžel Jozef tiež dostal viackrát pokyny od anjela vo sne.
Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, anjeli to ohlásili pastierom: „zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,9-14)
Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Najviac sa spomína v Knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.“ (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca – navracia mu stratený zrak. Je ochrancom cestujúcich.
Sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela slávime 29.septembra.
Anjeli strážcovia
„Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Žalm 91,10–12)
Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Významnou knihou Biblie pre spoznanie anjelov a ich činnosti je Kniha Tobiáš.
Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky. Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. októbra.
Pán Ježiš hovorí v evanjeliu: „ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Existencia anjelov strážcov je dogma kresťanskej viery; tieto bytosti sú vždy prítomní pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny. Bdie nad nami a pomáha nám prekonať všetky ťažkosti a diablove nástrahy.
Anjeli jednotlivých cirkví (Kniha Zjavenia apoštola Jána)
V Zjavení sv. apoštola Jána (Apokalypsa) Boh prikazuje Jánovi, aby napísal každej zo siedmich cirkví list, pričom ich má adresovať ich anjelom, teda anjelom cirkví efezskej, smyrnianskej, pergamskej, tyatirskej, sardskej, filadelfskej a laodicejskej. (Zjv 2,1-3,22)
Človeka stvoril o niečo menšieho od anjelov
„Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!… A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1,26-27)
Táto veta neznamená, že prví z ľudského rodu mali takú istú fyzickú prirodzenosť ako anjeli. Anjeli nemali nikdy zomrieť. Adam a Eva neboli stvorení ako nesmrteľní, len ich duša mala žiť večne. Prehrešili sa, a tak celá ľudská rasa hreší s nimi a musí zomrieť.
Žalm 8 oslavuje Božie stvorenia. Píše sa tu, že ľudská prirodzenosť je nižšia ako anjelská:
„…čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil…“ (Ž 8,5-6)
Nový zákon tiež potvrdzuje túto pasáž. Hovorí, že ľudia – zahŕňajúc aj Ježiša Krista – boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž. Po smrti a vzkriesení však dostal slávu a česť, ktorá mu patrila, ako sám povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,18).
Padlí duchovia (démoni)
Sú to anjeli, ktorí neobstáli v skúške a previnili sa (mienka teológov je, že to bola pýcha). Títo anjeli odmietli nadprirodzenú blaženosť z dôvodu, že si k nej stačia sami, že ju dosiahnu vlastnými silami, bez Božej pomoci. Boh ich nezničil, iba limitoval v ich deštrukčnej činnosti. Ich postavenie je trvalé. Nemôžu zmeniť svoj stav, tak ako dobrí anjeli a svätí v nebi neodvrátia svoj zrak od Boha, ani démoni nemajú a ani nedostanú inú možnosť vrátiť sa.
Démoni sú padlí duchovia pod vedením satana. Satan je nazvaný kniežaťom alebo vodcom všetkých zlých duchov (Mt 9,34; 12,24, Mk 3,22; Lk 11,15). Démoni sa tiež volajú služobníkmi alebo vyslancami satana (Lk 4,35; 9,1.42; Jn 10,21). Satan je veľmi bystrý a inteligentný. Je oveľa rozumnejší ako ľudia. Má premyslenú taktiku. Jeho najväčším víťazstvom je presvedčiť ľudí o svojej neexistencii alebo neškodnosti (napr. rozprávky). Má výbornú organizáciu, spomenutú v Ef 6,10-12. Na rozum a vôľu človeka nemá vplyv priamo, to môže iba Boh. Vplýva na nás nepriamo – cez pamäť, obrazotvornosť a zmyslovú žiadostivosť.
Posadnutosť diablom je činnosť zlého ducha a deje sa proti vôli človeka. Nie je hriechom, je psychickým zlom a nemusí byť ani trestom za hriech.
Jednou z kľúčových súčastí katolíckej viery je existencia anjelov. Zo Svätého písma, ale aj zo zjavení svätým vieme, že zjavenie anjela človeku, je sprevádzané strachom. Vždy, kedy sa vo Svätom písme anjel zjaví, osloví človeka « Neboj sa ! ». Prečo by to bol anjel zakaždým hovoril, keby jeho zjavenie nebolo sprevádzané hrôzou? Dôvod je jednoduchý. Anjel je čisto duchovná bytosť a my ľudia sme fyzické bytosti, ktoré sú povolané k duchovnosti. Predstavovanie si anjelov ako chlapčekov s krídlami s polonaivnými úsmevmi je pekné v predvianočnom období, ale anjeli sú bytosti obrovskej majestátnosti.
Spoznanie anjelského sveta je veľmi dôležité pre človeka. Osud človeka je veľmi úzko spätý s anjelmi. Brány pekla človeku otvoril archanjel, ktorý sa s tretinou anjelov postavil proti Bohu. Tento archanjel predstavuje príšernú silu, ktorá nerobí nič iné ako to, že chce, aby tvoj večný život nebol v nebi s Bohom. O čo väčšmi budeme rozumieť anjelskému svetu, o to väčšmi budeme rozumieť boju, ktorý sa odohráva o našu dušu. Anjeli prešli tým istým bojom medzi dobrom a zlom, ako prechádzame my tu na zemi a rozumejú mu.
Ako vieme o existencii anjelov? Vieme o nich z viacerých zdrojov. Predovšetkým je to Sväté písmo. Vo Svätom písme je okolo 600 zmienok o anjeloch. Taktiež vieme o anjeloch z rozprávania Ježiša Krista. A po tretie preto, lebo ich samotní ľudia počas svojho života videli. Ako Ježiš povedal sv. Tomášovi, blažení čo uverili a nevideli. My osobne sme anjelov vidieť nemuseli, ale to, že nám o ich existencii hovorí Ježiš, je primárnym a dostatočným dôvodom našej viery v ich existenciu.
Anjeli majú určitú funkciu, ktorú vykonávajú. V hebrejskom význame “anjel” znamená posol. Anjeli sú nadprirodzené bytosti, ktoré disponujú dokonalým poznaním, intelektom a slobodnou vôľou. Anjeli v nebi si vybrali dobro v momente, kedy mali možnosť si dobro vybrať, ale nie z donútenia, ale na základe svojho slobodného rozhodnutia. Rozhodli sa oslavovať Boha, slúžiť Bohu a nás žijúcich ľudí ochraňovať na našej ceste do neba.
Kľúčovým slovom pri spáse človeka je “slobodná vôľa.” Čo znamená slobodná vôľa? Je to voľnosť pri rozhodovaní sa zvoliť si dobro. V myslení západnej modernej civilizácie sa častokrát slobodná vôľa predstavuje ako možnosť zvoliť si čokoľvek. Toto, ale nie je v súlade s Božím plánom. Boh za žiadnych okolností nedal človeku slobodnú vôľu preto, aby sa rozhodol pre zlo. Tento koncept sa do ľudskej mysle dostal na základe pôsobenia diabolských síl a je to deformáciou slobodnej vôle, ako ju stvoril Boh. Slobodná vôľa nemá človeka primäť k tomu, aby sa rozhodol pre čokoľvek čo chce, ale aby sa rozhodol pre Boha.
Prečo je pes nižšie stvorenie ako človek? Pretože nemá slobodnú vôľu pri rozhodovaní sa pre Boha. Z materiálneho sveta má túto vlastnosť jedine človek. Toto je jediný dôvod, pre ktorý Boh človeku dal slobodu, aby sa mohol dobrovoľne a slobodne rozhodnúť pre Boha. Čo je podstatou intelektu? Je to schopnosť pochopiť veci vo svojej podstate a úplnosti také aké sú a nie aké sa zdajú byť. Čím väčšmi je osoba schopná pochopiť veci vo svojej úplnosti, tým ju považujeme za múdrejšiu.
Nadprirodzený svet existuje mimo čas a priestor. Inak povedané, nadprirodzený svet nie je limitovaný časom, nakoľko čas v nadprirodzenom svete neplynie. Duchovné bytosti nie sú staršie po 1000 rokov a ani nezahynú po milión rokoch. Preto hovoríme, že pre ne je 1 deň ako 1000 rokov a 1000 rokov ako jeden deň. Taktiež duchovné bytosti nie sú ohraničené priestorom. A dôvod pre to je, že nie je žiadna matéria, ktorá podlieha zmene v čase a ktorá pôsobí v určitom priestore.
Kniha Genezis sa začína stvorením prirodzeného sveta. Dávno predtým však Boh stvoril nemateriálny, nadprirodzený svet. A vytvoril ho stvorením nadprirodzených duchovných bytostí, ktoré majú len intelekt a slobodnú vôľu. Matéria, telo, človeku bráni, aby dosiahol úroveň tak intelektu, ako aj slobody, porovnateľnej s anjelmi. Na strane druhej však toto obmedzenie, ktoré je spôsobené matériou má pre človeka aj svoje výhody. Matéria nás nerobí dokonalými a práve preto človek od Boha dostáva tzv. druhú šancu. Druhú šancu anjeli nikdy nedostanú. Ak sa anjel pri svojom dokonalom intelekte, pri plnom poznaní Božieho plánu do najmenších detailov, slobodne rozhodne proti Bohu, toto rozhodnutie je konečné a trvalé. Predstava pre nás ľudí, že anjeli sa nachádzajú v nemateriálnom svete, kde neplatia limity, ktoré poznáme my ľudia, je nemožná. Ale aj napriek tomu je toto poznanie pre nás kľúčové, nakoľko po smrti sa naša duša dostane do tohoto istého nemateriálneho sveta. A tak, ako pri anjeloch, aj pri ľudskej duši bude platiť, že akékoľvek jedno rozhodnutie je konečné.
Existencia času a priestoru veľmi ovplyvňujú človeka a to nielen podľa toho ako žije, ale aj ako myslí. Hmota je vždy podriadená duchu. Prečo? Pretože duch je vyššia moc. Hmota ma slúžiť duchu. Anjeli sú duchovné bytosti, ktoré sa nachádzajú v úplne inej dimenzii bytia. Napriek tomu prišli do prieniku s našim materiálnym svetom, pretože Boh vo svojom pláne to tak zariadil a anjelom to prikázal. Majú nás radi, ochraňujú nás, robia to, čo im Boh nariadi, čo majú voči nám vykonať.
Musíme si uvedomiť, že anjeli vlastnia dokonalé poznanie. Pre anjela neexistuje proces poznávania. On sa neučí. Ak mu je niečo zjavené k poznaniu, pozná to úplne a dokonale. V momente svojho stvorenia, anjel pozná všetko. Nemusí navštevovať žiadnu školu a ísť z ročníka do ročníka. Neexistuje, ale ani priestor na omyl. Žiaden anjel nemôže Bohu povedať, že ho zlé počul, niečo prepočul, inak pochopil a pod. Anjelský intelekt chápe všetko čo mu je zjavené, v dokonalosti a v úplnosti. Ak však na základe tohto poznania anjel príjme slobodné rozhodnutie, nikdy nevie toto rozhodnutie vziať späť, či ho odvolať, ale ani ho oľutovať. Takto sa jeho rozhodnutie stáva večným. Takto sa prítomnosť stáva večnosťou. Každé jedno rozhodnutie je rozhodnutím konečným a pre večnosť. Naši pozostalí predkovia, ktorí sú už na druhom svete, sa nachádzajú už vo svete zakonzervovanom na večnosť. Rozhodnutia na tomto svete podmieňujú konečné rozhodnutie vo večnosti.
Anjeli všetko chápu v kategóriach. Anjel chápe koncept spravodlivosti bez toho, aby musel poznať príklady a na nich sa postupne učil čo je spravodlivosť. Anjel sa nepotrebuje popáliť, aby zistil, že oheň páli. Moderný svet rád hovorí o osobnosti človeka. Čítame knihy, ktoré sú návodom, ako sa máme lepšie spoznať. Spoznaj sám seba. Človek totiž mení názory, inak vníma vekom a skúsenosťami svet. Anjeli seba samých poznajú úplne. Keby nebolo zrkadla alebo iného odrazu, človek ani nevie ako fyzicky vyzerá. Častokrát zisťujeme aký majú iní ľudia na nás názor a to preto, aby sme si urobili o sebe samých obraz alebo ho konfrontovali s vlastnou predstavou, ktorú o sebe máme. Anjeli týmito obmedzeniami netrpia.
Napriek tomu, že anjeli sú neuveriteľne mocné bytosti, na rozdiel od ľudí odlišujú sa svojim zaradením do rôznych kategórii. My ľudia sme vo vzťahu k Bohu všetci rovnakí a sme jedna rodina. V modlitbe, ktorú nás priamo naučil náš Pán, oslovujeme Boha – Otče náš. To znamená, že všetci sme synmi a dcérami toho istého nebeského otca a preto sa oprávnene máme nazývať bratmi. Všetci sme rodina, pretože zdieľame rovnakú podstatu svojho bytia. Anjeli sú v tomto úplne odlišní. Anjeli sú Bohom stvorený, ale nerozmnožujú sa, ani nevznikli plodením. Z tohoto dôvodu je každý jeden anjel tak jedinečný, že je sám o sebe druhom. Každý anjel vznikol priamo Božím rozhodnutím. Vzniku a existencii anjela neexistuje žiadna prekážka. V prípade človeka interrupcia, či antikoncepcia je prekážkou Božiemu plánu. V prípade anjelov, je to úplne inak. Keďže každý anjel je druhom, môžeme anjelov zoradiť do kategórii. A tak ako v biológii každá kategória má určité charakteristické spoločné črty, u anjelov toto delenie je na základe ich intelektuálnych schopností.
Miera intelektu je základným a hlavným klasifikačným prvkom medzi anjelmi. Základná premisa, z ktorej musíme vychádzať je, že aj ten najmenší anjel má oveľa väčší intelekt ako ten najmúdrejší človek akého svet pozná. O obrovskej veľkosti anjelov nám hovorí Ježiš, keď porovnáva Jána Krstiteľa s najmenším anjelom v nebi. Aj ten najmenší anjel je väčší ako Ján Krstiteľ, ktorý je ten najväčší človek, ktorý sa na zemi narodil zo ženy. Aj ten najmenší anjel v nebi vie, ako vynájsť liek na rakovinu. Prečo? Pretože dokonale rozumie materiálnemu svetu, nakoľko on je čistý intelekt.
Anjeli majú za úlohu nás ochraňovať a prinášať posolstvá od Boha. Samozrejme, že nás môžu ochraňovať aj od fyzických hrozieb, aj od materiálneho nešťastia, ale to nie je ich primárne poslanie. Ich úloha je nás ochraňovať od duchovných hrozieb. A to práve preto, že udalosť, ktorá sa udiala práve na úrovni anjelského bytia poznačila život človeka spôsobom, že bez Božieho osobného zásahu by bol človek odrezaný od Boha navždy.
Stredovekí teológovia hovoria o anjelskom období ako o čase, kedy pred stvorením sveta prišlo k veľkému sporu na tejto úrovni duchovného bytia. V tomto období bytia existovali anjeli v určitom vzťahu k Bohu, ktorý bol iný ako je dnešný stav. Bolo to akoby obdobie, kedy anjeli žili v anjelskom Edene. Tak ako človek v Edene, aj anjeli boli postavení pred rozhodnutie, ktoré preverilo ich vernosť Bohu. Boh aj anjelom umožnil rozhodnúť sa pre neho slobodne. V tomto momente rozhodnutia si niektorí zvolia Boha a niektorí sa postavia proti Bohu. Dramatičnosť tohto rozhodnutia v prípade anjelov bola, že pokiaľ sa rozhodol anjel nejakým spôsobom, platilo to pre večnosť práve preto, že toto rozhodnutie prijal v stave dokonalého poznania a v nemateriálnom svete, kde neplynie čas, ale je všetko večnosť. Ak sa anjel rozhodol proti Bohu, odlúčil sa od Boha nenávratne a navždy. Ak sa človek rozhodne dobre alebo zle má poväčšine množstvo príležitostí, kedy má ďalšiu a ďalšiu šancu. Môžeme sa rozhodnúť klamať, kradnúť a robiť zle. Môžeme sa aj rozhodnúť napodobňovať Ježiša Krista.
Bez ohľadu na to, ktorým smerom sa náš život uberá, neznamená to, že nemôžeme v poslednú chvíľu upadnúť do hriechu alebo naopak ukončiť hriešny život pokáním. Boh, ktorý dokáže vzkriesiť mŕtveho, dokáže vzkriesiť aj duchovne mŕtveho hriešnika, ak ten chce. Pred uzdravením sa Ježiš vždy opýtal malomocných. Chceš, aby som ťa uzdravil? Denne sa našej duši Boh pýta, či chce aby ju uzdravil. Pokiaľ človek žije, stále máte nádej vrátiť sa k Bohu.
Anjeli nepoznajú cestu duchovného napredovania, akú poznáme my ľudia, pretože im je všetko dané. Všimnime si, za akú samozrejmosť považovali ľudia vo Svätom písme existenciu anjelov. Keď sa sv. Peter dostal zo žalára a búchal na dvere miestnosti, kde sa nachádzali apoštoli, najskôr ho považovali za anjela, až neskôr si uvedomili, že je to sv. Peter. Aká samozrejmá bola pre ľudí existencia anjelov.
Napriek tomu, existuje jeden anjel, ktorý všetky vlastnosti, o ktorých sme doposiaľ hovorili, nevyužíva pre pomoc človeku, ale pre to, aby ho zničil a to nie primárne fyzicky, ale duchovne a teda spôsobil jeho pád do večného zatratenia. Ako sme už naznačili, na začiatku keď Ježiš tvoril anjelský svet, anjeli mali možnosť, tak ako človek, sa slobodne rozhodnúť pre Boha. Teológovia nie sú si istí, ako presne znela výzva, či otázka, voči ktorej mali anjeli prijať slobodné rozhodnutie. Existuje dôvod domnievať sa, že anjelskému svetu musela byť Bohom predstavená nová informácia, nazývame ju aj predstava alebo Boží plán, pri ktorom mali anjeli na výber. Súhlasiť alebo ho odmietnuť.
Anjeli vo svojom intelekte vedeli, že Boh je nad nimi a že oni nikdy nebudú môcť byť Bohom. Preto anjeli nikdy nemohli rebelovať voči Bohu len z toho dôvodu, že on je Bohom a oni sa rozhodli, že budú väčší ako on. Anjeli mali dokonalý intelekt, aby pochopili, že nikdy Bohom nebudú. Očakávania v tomto smere, by boli v rozpore s intelektom. Dá sa očakávať, že ich rebélia súvisela so zjavením Božieho plánu, ktorý preveril ich lásku a pokoru. Ako vieme z teológie, zdrojom rebélie anjelov bola pýcha. Kedy sa prejavuje pýcha?
Pred takúto situáciu museli byť postavení aj anjeli, keď im Boh zjavil svoj plán, stvoriť svet a človeka. Vedieť, že človek je stvorený z prachu a mať tomuto človeku slúžiť, bolo pre anjelov veľkou skúškou pokory. Predstavte si akoby človek vnímal, keby mal slúžiť povedzme vinnej muške. Boh zjavil anjelom o človeku, že sa stane korunou tvorstva tohto nového materiálneho sveta. Bude to tvor, ktorý sa bude na anjelov podobať tým, že bude mať aj intelekt, ale odlišovať sa bude tým, že bude mať aj telo. Ako by sme my reagovali, keby sme sa dozvedeli, že vinná muška sa stane Bohom vyvolená a bude povýšená na vyššiu slávu ako my samotní? Tento plán bol anjelom zjavený dokonale. Vedeli, že Boh stvorí človeka a zároveň mu dá vyššiu slávu ako anjelom.
Tak ako sa majú radovať nebesia, že Lucifer bol z neba vyhnaný, zem sa má mať na pozore, lebo Lucifer na ňu zostúpil s veľkým hnevom, pretože vie, že má málo času. Prečo má Lucifer málo času? Pretože z pohľadu večnosti je život človeka krátkou epizódou. A boj sa preniesol z neba na zem v podobe boja o tvoju dušu, o tvoju spásu alebo o tvoje večné zatratenie. Každý človek hlboko vo svojom vnútri cíti tento boj a toto rozdelenie. Tvoja duša je teraz bojiskom medzi diablom a mocnosťami neba. Aká rana pre Luciferovu pýchu to dnes je, keď vie, že v nebi bol porazený. Všetci musíme byť vďační svätému archanjelovi Michalovi za jeho boj.
Predstavte si, že on nemal dovtedy žiadnu skúsenosť s výzvou, ktorou by konfrontoval Boha. Aj v ňom mohla vzniknúť predstava, že veď Lucifer je svätý anjel. Je dobrý a chce Boha len upozorniť a trošku mu dohovoriť, lebo asi nevie čo úplne činí. A v tomto bode bol archanjel prvý zo všetkých anjelov, ktorý okamžite sa zastal Boha a preto je dnes zaslúžene princom Božieho vojska. Ježiš nám o výsledku tejto bitky v nebi hovorí “videl som Satana padať z neba ako blesk.” Lucifera charakterizuje, že bol od počiatku klamár a násilník.
O bilióny rokov neskôr podobná scéna sa odohráva v rajskej záhrade. Adam a Eva, ktorí boli rovnako ako anjeli, Bohom stvorení, stoja pred slobodným rozhodnutím, či budú Bohu slúžiť alebo nie. Majú pred sebou jednu najdôležitejšiu voľbu. A v tom do tohto príbehu vstupuje Satan v podobe hada, s neuveriteľným intelektom, otec všetkých lží a začína zdanlivo nevinnú debate s Evou. A z tejto debaty vyplynie, že nie diabol, ale Boh klame a Eva uverila diablovi, Adam uveril Eve a pokračovanie tohto príbehu poznáme. Našťastie Boh dal človeku druhú šancu.
Duchovný boj, do ktorého nás uvrhli naši prarodičia musí zviesť každý sám. Na pomoc má však celú légiu duchovných síl. V tomto boji sa môže oprieť o anjelov v nebi, môže sa oprieť o našich príbuzných, ktorí sú v nebi. Môže sa oprieť o sviatosti, ktoré nám Ježiš zanechal v cirkvi. Na týchto spojencov sa musíš obracať neustále, pri každom pokušení. Zlo sa začína pokušením. Pýcha Luciferovi nedovoľuje aby prebýval na rovnakom mieste ako Panna Mária, ktorá mu rozpučila hlavu, ako archanjel Michal, ktorý ho porazil v nebi. Preto treba, aby ste viedli hlboký duchovný život, aby ste stále napĺňali svoju dušu svätosťou, aby sa neusadilo vo vašom vnútri zlo. Obracajte sa na svojho anjela strážneho. Preto ho Vám Boh dal.
Svätá Katarína Sienská v jednom zo svojich mystických zjavení videla, že v momente, kedy bola počatá. diabol jej pripravil miesto v pekle. Diabol ťa nenávidí, pretože máš šancu sa dostať tam, kde niekedy bol on. Do nebeskej slávy. Ak tam nemôže byť on, robí všetko preto, aby si sa tam nedostal ani ty. Dedičstvo človeka, dôvod pre ktorý človek vznikol je nebo. Preto zabojuj o neho. Odkáž diablovi, aby si zobral nezriadený sex, peniaze, moc, ty chceš plniť Božiu vôľu. Diabol urobil zlé rozhodnutie a je navždy zatratený. Človek má tiež pred sebou povinnosť urobiť rozhodnutie. Zlé rozhodnutie, ale aj dobré má ďalšiu šancu. Buď na nápravu zlého, ale aj je riziko, že po dobrom sa rozhodneme pre zlé. Tento čas druhých šancí sa však každému kráti. Každou sekundou sa približujeme stretnutiu s Bohom a počet druhých šancí je kratší a kratší. Naučme sa mať úplný odpor k hriechu. Aj k tomu najmenšiemu, ktorý otvára cestu pre ťažký a smrteľný hriech.
Neuveriteľný príbeh ženy, ktorá vidí anjelov a rozpráva sa s nimi
Lorna Byrneová vidí anjelov a rozpráva sa s nimi odmalička. Keď bola dieťaťom, považovali ju za retardovanú, lebo nejavila záujem o svet vôkol seba. Pamätá si, že okrem okolitého sveta vnímala rovnako intenzívne aj anjelov a duše mŕtvych. Dlho si myslela, že aj ostatní vnímajú okolitý svet tak ako ona. Lorna rozpráva svoj životný príbeh: Vyrastala v chudobnej rodine, neskôr pracovala v Dubline, vydala sa a zažila rodinnú tragédiu. Čitateľ v ňom stretáva bytosti z duchovných svetov, ktoré prebývajú aj v našom svete – prevažne ohromujúco krásnych a rozmanitých anjelov vrátane proroka Eliáša i duší mŕtvych. Dnes Lornu nenavštevujú len chorí hľadajúci uzdravenie a útechu, ale aj teológovia rôzneho vierovyznania, ktorí sa snažia preniknúť do podstaty duchovných záležitostí. Tento pozoruhodný príbeh je svedectvom ženy, ktorá vidí veci na opačnom konci spektra mimo každodenných zážitkov.
Považujete sa za človeka s výnimočnými schopnosťami?
Nemyslím si, že som výnimočná alebo lepšia než ktokoľvek iný, a rozhodne nie som dokonalá – som len obyčajný človek. Boh si ma však vybral a zoslal mi anjelov, aby ma učili.
Neviem, prečo si Boh vybral práve mňa a nie niekoho iného. Je to skrátka dar. Boh ma spolu s anjelmi naučil, ako ho využívať. Boh a anjeli sú mojimi učiteľmi už od okamihu môjho narodenia. Naučili ma všetkému, čo viem o duchovne. Moje duchovno sa vďaka nim rozvíjalo rovnako, ako keď sa učí malé dieťa. Naučili ma využívať každodenné udalosti vo svoj prospech, ako aj vnímať rozdiel medzi duchmi a anjelmi. V knihe Anjeli v mojich vlasoch rozprávam o rozličných veciach, čo ma naučili anjeli. Trpím dyslexiou, mala som ťažkosti s učením, a ani v súčasnosti nečítam knihy. Preto sú pre mňa zdrojom všetkého poznania Boh a anjeli. Možno tým Boh chcel docieliť, aby múdrosť, ktorú rozdávam, nebola ničím skreslená. Taký je môj život a vždy bol. Nič iné nepoznám.
Anjelov vidím a komunikujem s nimi každý jeden deň už od svojho narodenia. Vidím rôznych anjelov. Za každým človekom vidím lúč svetla, ktorý je jeho anjel strážny. Každý nejakého má bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie, a nikdy som nevidela človeka bez tohto svetla. Občas sa to svetlo otvorí a ja vidím strážneho anjela tej-ktorej osoby. Okrem strážnych anjelov sú aj iní, anjeli-pomocníčkovia, ktorých vidím neustále. Pravda je, že anjeli sú moji najlepší priatelia a spoločníci. Rozprávam sa s nimi úplne o všetkom. Občas rozprávam nahlas, no keď sú naokolo ľudia, väčšina našej komunikácie prebieha bez slov. Svojím spôsobom žijem v dvoch svetoch zároveň – v ľudskom a duchovnom. V jednej chvíli varím deťom večeru, no zároveň sa môžem modliť k Bohu, aby pomohol niekomu, kto to potrebuje. Nie je to však všetko len vážne – anjeli majú úžasný zmysel pre humor a skvelú mimiku, takže občas sa ma, skrátka, snažia rozveseliť alebo ma rozosmievajú.
Anjeli ma naučili veľa múdrosti. Jedna z najdôležitejších vecí je veľmi prostá – užívajte si život naplno. Žite čo najlepšie a každý deň prežívajte naplno. Váš život je dôležitý a bez ohľadu na to, čo robíte, robte, čo je vo vašich silách. Boh a anjeli od nás viac nežiadajú. Nikdy sa nevzdávajte, aj keď sa zdá, že život je ťažký. Vždy ostáva veľa nádeje a nie ste v tom sami. Máte nádhernú dušu a celý čas vás sprevádza anjel.
Ak anjeli stoja po boku každého z nás, prečo niektorých ľudí ochraňujú tak málo? Prečo zomierajú nevinné deti, mladí ľudia?
Život je občas tvrdý pre každého z nás. Ale nemyslite si, že Boh a anjeli na vás zanevreli. Celý čas stoja po vašom boku. Keď sa niekomu stane niečo hrozné – autonehoda, potopí sa loď, človek sa stratí na horách – občas sa vraví, že niekto prežil zázrakom. V skutočnosti prežil, lebo anjeli mu dali kúsok sily, ktorú potreboval, aby bežal rýchlejšie, zdvihol niečo ťažké... Občas je dieťaťu súdené žiť len krátko a jeho údelom je obohatiť duchovno všetkých, ktorí s ním prišli do styku, aby viac vnímali Boha a anjelov. To je samo osebe zázrak. Veci, ktoré považujeme za pohromy – stratu zamestnania, krach manželstva, neúspešná skúška – sú v skutočnosti prestrojené zázraky. Keď sa nad nimi ľudia neskôr zamyslia, vidia v nich rozhodujúce životné zvraty.
Keď vidím anjela, chcem len zastať a dívať sa naňho. Cítim prítomnosť obrovskej sily. Keď som bola mladšia, anjeli preberali ľudskú podobu – tak som ich ľahšie vedela prijať – ale už to nie je potrebné. Anjeli, ktorých vidím, nemajú vždy krídla, ale keď ich vidím, som ich podobou ohromená; občas sú ako ohnivé plamene, inokedy majú pevný tvar. Niektorí majú perie; jeden mal krídla také jemné, vysoké a špicaté, že som sotva uverila, že sú to naozaj krídla. Mala som ho chuť poprosiť, či by ich nerozprestrel. Keď anjeli preberajú ľudskú podobu – či už s krídlami alebo bez – najfascinujúcejšie sú na nich oči. Anjelské oči nie sú ako ľudské, sú plné života, svetla a lásky. Akoby obsahovali samú podstatu života – ich žiara vás celkom pohltí. Nikdy som nevidela, že by sa anjel dotýkal zeme. Keď ku mne jeden z nich kráča, akoby sa odrážal od vankúšikov energie medzi zemou a jeho nohami.
Pomáham ľuďom rozličnými spôsobmi. Občas je najdôležitejšie pripomínať im, že majú anjelov, ktorých môžu požiadať o pomoc. Rozprávam im najmä o liečiacich anjeloch.Existujú milióny anjelov, Boh ich doslova zosiela z nebies ako dážď. A sú tu, aby nám pomohli – stačí ich len poprosiť. Musíme si tiež uvedomiť, že liečenie prebieha rôznymi spôsobmi. Občas chceme byť vyliečení, a keď sa tak stane, nevidíme to, lebo to vyzerá inak, než sme si predstavovali. Liečenie niekedy začína nenápadne, no keď sa raz začne, spoznáme to a napríklad človek trpiaci depresiou náhle zažije, ako mu do srdca vchádza štastie a radosť, alebo chorý človek prestane cítiť bolesť. Archanjel Michael ma naučil zvláštnu modlitbu od Boha liečiacim anjelom, a často nabádam ľudí, aby ju odriekali.