VEČNÉ „STAR“...
(k sviatku Všetkých svätých)

Sťa obloha plná hviezd -
ďalší z Tvojich darov, Bože...
Nedá sa všetkých zrátať -
no každý z nás tak nájsť si môže
srdcu blízku sestru, brata...

Paleta pestrých ciest -
kňaz, laik, sestra, manžel, mama abo panna,
lekárka, právnik, webmaster, či vrátnik -
žiadna rola nie je privilegovaná,
z nádeje vylúčený nie je vôbec nik...

Sťa obloha plná hviezd-
vzdelaný abo prostý,
Európan, černoch, či Mexičan -
na ceste do večnosti
posvietiť chcú, pomáhať i nám...

Paleta pestrých ciest -
každý iný, jedinečný život žil...
Čo však všetkých spájalo ich?
Že celým srdcom, zo všetkých svojich síl
milovali - Boha, i blížnych...

L á s k a . . . -
práve ona, v Božom ľude,
vždy tá najdôležitejšia potreba
bola, je, aj stále bude...
Tu, aj keď raz dôjdeme do neba...

L á s k a . . . -
tá zo všetkého naj... -
veď práve pre ňu sme boli stvorení
a za ňu nás aj
raz Vládca neba i zeme odmení...

A keď sa nám práve nedarí
ani darovať úsmev na tvári,
keď chceli by sme to snáď,
po neúspechoch aj vzdať,
keď sily vlastné zlyhajú,
prosíme, Otče, Teba,
doplň Ty sám, čo treba...

Veď naši blízki, všetci svätí
v tom nebi na nás čakajú...

Bohuslava
(Bohuslava básne)