Došlo až ku kritike pápeža Wojtylu. Pavol VI. „kde nebol schválený indult, prax prijímania na ruku je ilegálna“

Došlo až ku kritike pápeža Wojtylu. Pavol VI. „kde nebol schválený indult, prax prijímania na ruku je ilegálna“
Niekto môže položiť otázku, či kniha, ktorú napísal Mons. Laise pred 25 rokmi, nebude už zastaraná.

Početné preklady a reedície s rôznymi aktualizáciami dokazujú, že kniha sa stále teší pozornosti, jej čítanosť za najrôznejších okolností prebúdza trvalý záujem a čitatelia v nej naďalej objavujú dôležité informácie:
a) prístup k autentickej legislatíve, ktorá bola absolútne neznáma aj pre mnohých pastierov;
b) poznanie historickej situácie, v ktorej sa legislatíva realizovala;
c) niektoré podnety a dramatické dôsledky, aké prijímanie na ruku prinieslo pre vieru v skutočnú prítomnosť a eucharistickú zbožnosť;
d) niektoré prvky vzťahov medzi autorom a jeho biskupskou konferenciou, jeho nezávislosť na týchto vzťahoch menovite v jeho vlastnej diecéze;
e) úvaha o fungovaní niektorých „mechanizmov nátlaku“ vo vnútri Cirkvi, schopných dosiahnuť zmenu pápežského rozhodnutia, ktoré demonštrujú spôsob účinného vystupovania, čo je dodnes aktuálne v rôznych iných oblastiach.

Chcel by som pripojiť ďalšie dve svedectva o závažnosti tejto knihy, predovšetkým je to článok prof. Mauro Gagliardiho (vtedajší poradca Oficia pre pápežskú liturgiu v revue Filozofickej fakulty pápežskej univerzity Regina Apostolorum) pod titulom: „L’Autorità legislatíva del Vescovo diocesano circa la distribuzione della Comunione sulla mano. Note di diritto liturgico“. Alpha Omega, XVI, n. 1, 2013 stránky 127-138

Je tu celá kapitola venovaná biskupovi Laisovi a ďalšia kapitola sa úplne zhoduje s výkladom argentínskeho autora. Týka sa situácie, keď indult nie je v diecéze uplatnený:

»Ak sa biskup rozhodne, že vo svojej diecéze indult neuplatní, nie je to on, kto zakazuje podávanie Eucharistie na ruku, ale je to generálna, teda všeobecne platná norma potvrdená najvyššou autoritou (pápežom Pavlom VI.) skrze Memoriale Domini. Biskup sa jednoducho rozhodol, že indult nebude aplikovať a že v jeho diecéze platí bez výnimiek tradičná platná norma potvrdená Pavlom VI., ktorá dodnes nebola nijako upravená či zmenená.

Ďalšiu aplikáciu nájdeme v doktorskej práci Frederika Bortoliho: Podávanie prijímania na ruku:
Profily historické, jurisdikčné a pastoračné. (Cantagali Siena 2018). Tiež tu nájdeme celú kapitolu od biskupa Laiseho (Indulto in Sagentina str. 178-188). Don Bortoli chváli mons. Laiseho ako veľmi dobrého odborníka na cirkevné právo, ktorý pracuje v tejto oblasti veľmi presne a dôsledne, čo potvrdili dve dikastéria v Curia Romana. Uvádza, že zo svedectva mons. Laiseho je možné jasne poznať, že prijímanie na ruku propagovali samotné biskupské konferencie ako údajne najlepší spôsob podávania Eucharistie, ako by to bola vôľa samotnej Svätej stolice a pápeža. V skutočnosti indult nemal byť prostriedkom na šírenie tejto formy, ale iba východisko z núdze tam, kde sa tento spôsob už nezákonne udomácnil a kde je ťažké ho zastaviť.

Kniha Dona Bortoliho použitá ako doktorská práca je a bude veľmi dobrým zdrojom na túto tému vďaka prameňom použitým u mons. Laiseho, z ktorých vyplýva, že Pavol VI. nemal v úmysle prijímaní na ruku zavádzať, pretože 19. januára 1977 rozkázal poslať list prefektovi Kongregácie pre posvätný kult, v ktorom sa uvádza: „Keďže sa jedná o veľmi dôležitý a delikátný materiál, poverila ma Jeho Svätosť, aby som vám poslal jeho kópiu s prosbou, aby bola uplatňovaná ako dôležité podnety tiež pre činnosť Kongregácie pre svätorečenie „.

Ide o tieto podnety:
„zastaviť udeľovanie nových indultov a vyhlásiť otvorene, že kde nebol schválený indult, prax prijímania na ruku je ilegálna, preto že táto prax spôsobuje pokles eucharistickej úcty, nedbá sa na zneuctenie fragmentov a uľahčuje svätokrádežnú prax vynášania posvätených hostií k zneužitiu. Ale prefekt Kongregácie pre kult kardinál Knox tento podnet neprijal. Rok nato 1. februára 1978 prišiel zo Sekretariátu ďalší list, v ktorom Pavol VI. žiada zastavenie tejto praxe, ale odpoveď bola opäť negatívna.

Štátny sekretariát poslal tretí list (tentoraz na pokyn Jána Pavla II.), aby nové indulty boli zastavené, ale narazil na silný odpor. Biskup Luigi Betazzi napísal na Vianoce Jánovi Pavlovi II., že tento problém považuje za úplne okrajový, sťažuje sa, že talianska biskupská konferencia doteraz nedostala indult, a kritizuje Jána Pavla II., že nové indulty zastavil: »Nezdá sa mi správne, že takto používate svoju autoritu «.

Po piatich rokoch vo februári 1985 sa s indultmi začína ako na začiatku.

Nicola Bux, Nuova Bussola Quotidiana
Preklad A. Č.
alianciazanedelu.sk/archiv/6846