Matka ustavičnej pomoci II. Opis obrazu

Obraz je maľovaný na doske z orechového dreva. Je vysoký 53 cm a široký 41.5 cm. Pozadie je zlaté. Obraz obsahuje štyri postavy: P. Máriu s Ježiškom a svätých archanjelov Michala a Gabriela. Podoba P. Márie s Ježiškom je majstrovské dielo, hlboko precítené a obdivuhodné. Hlava P. Márie je milo naklonená k božskému Dieťaťu. Tvár vyjadruje nielen kráľovskú dôstojnosť a velebnosť, ale i hlbokú bolesť a smútok. Z obrazu pozerá na nás Bolestná Matka. Veľké krásne oči, napoly privreté, budia útrpnosť, vynucujú slzy súcitu a ľútosti nad hriechami. Celé telo zahaľuje cudne rúcho červenej farby, okolo krku a na rukávoch jednoducho zdobené zlatom. Vrchný plášť je hyacintovo belasý, na pleciach dvojitý, krásne záhyby naznačené zlatým tieňovaním. Vrchný plášť za haľuje i hlavu. Pod ním je na hlave zelený závoj. Na čele sa skvie zlatá osem-ramenná hviezda. Veď Panna Mária sa volá „Hviezda ranná”, „Hviezda morská”.

P. Mária je maľovaná, ako stojí, vidno však iba hornú časť tela. Na ľavej ruke drží Ježiška, ktorý čarovné kloní svoju hlavičku k jej prsiam. Ježiško má vysoké čelo, husté kučeravé vlásky. Hľadí do diaľky, je zamyslený a smutný, ako by o niečom premýšľal. Dvaja anjeli mu ukazujú nástroje umučenia: Sv. Michal kopiju a špongiu, sv. Gabriel kríž východnej podoby. Ježiško vidí v duchu svoje budúce utrpenie a veľmi sa ľaká. Jeho tielko sa úzkostné túli k drahej Matičke, ako by u nej hľadal pomoc a ochranu oproti hrozným predstavám. Jeho odev sa skladá zo zelenej sukničky, opásanej červeným pásom a zo šedastého plášťa. Na nohách má črievičky. Jedna črievička sa uvoľňuje a padá s nohy, keď naľakaný Ježiško trie nohy o seba.

Okolo hlavy P. Márie i Ježiška je majstrovsky vyzdobená svätožiara. Koruna je neskoršie dielo. Archanjel Michal má červenkasté rúcho i plášť červenej farby, krídla majú obidvaja zelené, pozlátené. Písmená na obraze sú skratky gréckych slov. Pri hlave P. Márie „Matka Božia”, pri hlave Ježiška „Ježiš Kristus”, nad hlavou pravého anjela „archanjel Michal” a nad hlavou ľavého anjela „archanjel Gabriel”. Ozdobné kľukaté čiary naznačujú, že písmená sú skratky.

Panna Mária Ustavičnej Pomoci je teda „Bolestná Matka”. Nábožný maliar nechcel naznačiť historickú udalosť, ale skôr obraz vzbudzujúci city opravdivej zbožnosti, útrpnosti, ľútosti nad hriechami a dôvery v ustavičnú pomoc Matky Božej. Preto namaľoval P. Máriu tvárou obrátenou k veriacim, ktorí sa pred jej obrazom modlia. A tá milá, smutná tvár Matky Božej ako by nám hovorila:

„Pozrite, moje deti, ako vás milujem! Pre vaše blaho a pre vaše spasenie obetujem svojho najmilšieho Synáčka, aby zomrel za vás na potupnom dreve kríža. I ja som pre svoju veľkú bolesť a obetu vašou vykupiteľkou. Skrze mňa sa vám dostane všetkých milostí, ktoré vám získal môj Syn svojím prehorkým utrpením a svojou smrťou. Preto utiekajte sa ku mne a majte ku mne neobmedzenú dôveru vo všetkých svojich potrebách !”

Ako sa dostal obraz P. Márie Ust. Pomoci do Ríma a ako ho odovzdali verejnej úcte?

O tom, ako sa dostal obraz do Ríma, rozpráva nám pamätná tabuľa, zavesená v kostole sv. Matúša a vysvetľujúca dejiny obrazu P. Márie, Matky Ustavičnej Pomoci. Čo bolo na nej napísané, je zachované v knihách.

Ako preniesli obraz do Ríma? Turci sa chceli zmocniť ostrova Kréty. Kresťania, ktorí mohli, utekali z ostrova, aby sa nedostali do ich moci. Medzi nimi bol aj istý obchodník. Tento tajne odniesol obraz, pri ktorom sa v niektorom kostole tohto ostrova stávali zázraky. Odchádzajúc loďou skryl obraz medzi svoju batožinu. Na mori povstala taká veľká búrka, že všetci už zúfali nad svojou záchranou, nevediac, že majú zázračný obraz na lodi. Robili veľké sľuby P. Bohu a Rodičke Božej, aby ich zachránili od hroziaceho nebezpečenstva. Z vôle Božej sa dostali do žiadaného prístavu. Po roku prišiel obchodník i s obrazom do Ríma. Tam ťažko ochorel. Našiel si priateľa, ktorého už dávno poznal, menom Romána a prosil ho, aby sa oň staral v chorobe, sľubujúc, že sa mu odmení, keď vyzdravie. Román zaviedol obchodníka do svojho domu a opatroval ho. Keď sa však choroba zhoršovala a obchodník videl, že nebude žiť, zavolal priateľa a s plačom ho prosil, aby mu ešte preukázal poslednú službu. Román sľúbil, že všetko urobí. Vtedy mu obchodník rozprával o obraze, ako ho tajne odniesol z kostola, kde sa pred ním stávali zázraky a že obraz nájde medzi jeho batožinou. Nakoniec hovoril: „Prosím ťa, keď ho už nemôžem odniesť ta, kde som chcel, aspoň ty ho ulož v niektorom kostole, ktorý uznáš preň za vhodný.” Obchodník umrel. Román našiel obraz, ale na prosby svojej manželky nedal ho z domu. Tak ostal u nich v dome 9 mesiacov. P. Mária napomenula Romána, aby obraz vo svojom dome neschovával, ale umiestil ho na dôstojnejšom mieste. Román však viac počúval svoju manželku, ako P. Máriu. Po istom čase sa mu P. Mária opäť zjavila a napomínala ho, ak nedá obraz do niektorého kostola, že sa mu bude zle vodiť. Román sa začal báť.

Ráno všetko povedal žene a prosil ju, aby obraz darovala do niektorého kostola. Žena sa mu však vysmiala a hovorila: „Čudujem sa, že tak hovoríš. Veď ja nie som pohanka, som kresťanka a nie sme sami, čo máme také obrazy v dome. Aj iní ľudia — ba i ten najhorší človek — má v dome obraz, kríž alebo sošku.” Tak uposlúchol Román zasa manželku a nie P. Máriu. P. Mária sa mu opäť zjavila a hovorila: „Hľa, viac ráz som ťa napomínala, aby si ma odtiaľto odniesol a nechcel si poslúchnuť. Teraz musíš ty prvý vyjsť z domu a potom i ja nájdem dôstojnejšie miesto. Román ochorel a zomrel. Nato sa zjavila P. Mária 6 ročnej Románovej dcérke a povedala: „Napomni matku a starého otca a povedz im: „Svätá Mária Ustavičnej pomoci vás žiada a napomína, aby ste ju z domu vyniesli, lebo zomriete!”

Dievča povedalo matke, čo videlo a počulo. Matka sa naľakala, lebo i ona mala to isté videnie. Presvedčila sa, že sama je príčinou mužovej smrti. Plakala a chcela odniesť obraz do kostola. Susedka, ktorá ju videla plakať, pýtala sa na príčinu. Táto jej rozprávala o zjaveniach P. Márie a že jej muž preto zomrel, lebo nechcel vyplniť žiadosť Matky Božej. Skôr poslúchal ju, preto ona je príčinou smrti svojho muža. Susedka odpovedala: „Never tomu! P. Mária je v nebi a nestará sa, čo sa s jej obrazom tu na zemi robí. Keby si obraz hodila do ohňa, zhorí ako každé iné drevo. Keď si taká bojazlivá, daj mi obraz!” Takto a podobne sa rúhala. Keď však odišla do svojej izby, zachvátila ju zvláštna choroba. Presvedčila sa, že je to trest za rúhavé reči. Urobila sľub a bola uzdravená. Všetkým tým donútená chcela manželka Románová už vyplniť vôľu P. Márie. Nevedela však, do ktorého kostola má obraz odniesť.

Opäť sa zjavila Panna Mária dcéruške a povedala: „Želám si byť vyložená uprostred medzi chrámom Maria Maggiore a sv. Jánom v Lateráne.” Na tom mieste bol kostol sv. Matúša. Pôvodne to bol rodný dom sv. pápeža Kléta. Od začiatku ho používali za kostol. V XII. storočí bol znova vystavaný a zasvätený sv. apoštolovi Matúšovi. V XV. storočí dali kostol augustiniánom. Priorovi tohto kláštora odovzdala teda matka obraz P. Márie, Matky Ust. Pomoci. Za účasti kňazov a ľudu preniesli obraz do kostola sv. Matúša, kde v deň prenesenia sa stal prvý zázrak. Človek, ktorý mal polovicu tela ochromenú, že sa ani hýbať nemohol, pokorne sa odporúčal P. Márii a keď urobil sľub, hneď sa uzdravil. Teda tento pamätný obraz najslávnejšej Panny bol v spomenutom kostole sv. Matúša uložený 27. marca r. 1499 za panovania otca a pána nášho „najsvätejšieho” pápeža Alexandra VI., v 7. roku jeho panovania.

Tak sa končí správa napísaná na pamätnej tabuli. Bola napísaná ešte za panovania, za života Alexandra VI., lebo po jeho smrti by nebol nikto napísal „najsvätejší”. Z toho tiež poznávame, kedy bol obraz prenesený do Ríma. Azda roku 1497. Podľa pamätnej tabule medzi príchodom do Talianska a príchodom do Ríma uplynul rok a Románová manželka ho mala pri sebe ešte 8 mesiacov. Celé rozprávanie je pravdivé, lebo je písané v čase, keď osoby v ňom menované ešte žili. Z celého rozprávania vidíme ľahko Prozreteľnosť Božiu. Obchodník iste chcel obraz odniesť na iné miesto, ale chorobou a smrťou donútený musel ho nechať v Ríme. Vidíme tu, ako spolu bojovali úmysly božské a ľudské. P. Mária sama oznámila svoje meno malému dieťaťu. Všetkých, ktorí sa jej stavali do cesty, premohla nešťastím a smrťou, aby mohla svoje plány previesť.