Na česť Panny Márie Fatimskej I. Odkaz Panny Márie z Fatimy (z knižky z roku 1947)
1. FATIMSKÉ POSOLSTVO.
Keď Kráľovná nebies zostúpi na zem, keď sa nám vo dvadsiatom storočí po vykonanom veľkom diele vykúpenia, priblíži s nebeským posolstvom, keď na dôkaz skutočnosti a pravdivosti svojho odkazu robí neslýchané zázraky: patrí sa, aby sme si toto posolstvo a tento odkaz všetci pozorne všímali. Bola by to osudná ľahkomyseľnosť, keby niekto z nás pokrčil plecom a pomyslel si:
— Ide iba o súkromné zjavenie, čo ma po ňom!... Nedám sa vyrušiť! Nech sa veľa modlí a nech veľa obetuje, kto chce! Ja už len ostanem i naďalej pri svojich zvykoch...
Iste, ide tu iba o súkromné zjavenie. Ale o zjavenie ešte čerstvé a tak overené, ako vari nijaké iné! Overené je úprimnosťou a nevinnosťou omilostených dietok, ich čnostným a obetavým životom po zjaveniach, čo znemožňuje klam. Potvrdzujú ho mimoriadne udalosti, ktoré v čase zjavení všetci prítomní spozorovali. Jeho pravdivosť dokazuje veľký slnečný zázrak, ktorý prosté dietky presne predpovedali na deň a na hodinu, v ktorú sa pred 70.000 divákmi skutočne odohral! O jeho skutočnosti svedčí aj celá reťaz ďalších zázrakov, čo sa stávajú až dodnes. Sú to neslýchané uzdravenia na tele i na duši. Všetko toto sa preto stalo a stáva, lebo Pán Boh chce, aby sa fatimské posolstvo v týchto smutných a ťažkých časoch stalo známym každému vernému dieťaťu svätej Cirkvi a aby každého podnecovalo a popudzovalo spolupracovať na utíšení hnevu Božieho a na utváraní krajšej budúcnosti Cirkvi a ľudstva.
CO ODKAZUJE PANNA MÁRIA?
Kto si pozorne prečítal správu o priebehu fatimských zjavení, ľahko zbadá, že nám Panna Mária v nich odkazuje:
1. Opustiť hriech — hlavne bohorúhania, zlorečenia, ktoré vyvierajú z nevery alebo z ľahostajnosti vo viere — a činiť pokánie. Hriech je najväčšie zlo, lebo obráža Boha — Bohočloveka, ktorý je nútený hriech trestať na zemi vojnou, hladom, prenasledovaním sv. viery, a vo večnosti peklom... Pokánie nás zachráni.
2. Pomáhať aj iným vyslobodiť sa z hriechu a z jeho osudných následkov Preto:
a) máme ochotne prijať kríže a utrpenia, ktoré nám Pán Boh posiela, ba máme aj dobrovoľné obety prinášať „za obrátenie hriešnikov";
b) máme sa veľa modlievať, hlavne denne svätý ruženec.
3. Uctievať popri Božskom Srdci aj nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré nám posiela Pán Ježiš ako záchranu v hroznom mravnom i hmotnom spustošení prítomnosti.
4. Spravovanie a výroky omilostených dietok nám prezrádzajú, že si Panna Mária želá, aby sme boli oddaní a verní Cirkvi a svätému Otcovi. Slová tretieho fatimského tajomstva, ktoré sa vzťahujú na svätého Otca, ešte nepoznáme. Isté je však, že si Panna Mária želala, aby sa omilostené deti modlievali aj za svätého Otca. Toto žiada Matka Božia vo svojom fatimskom odkaze od nás všetkých. A tie fatimské zázraky preto sa stávajú, aby sme uverili v posolstvo a odkaz vážne a s láskou prijali.
Kardinál Schuster, milánsky arcibiskup, roku 1942 v pastierskom liste píše: „Ak vyhovieme odkazu Fatimskej Panny Márie, sľubuje nám koniec vojny, návrat nezjednotených k jednote viery a začiatok novej doby apoštolovania a rozšírenia sv. Cirkvi."
Patrí sa, aby sme si aj my všímali odkaz Fatimskej Panny Márie a dôkladnejšie sa oboznámili s jeho obsahom.
2. BOJ PROTI OSOBNÉMU HRIECHU.
Každý katolík vie, že hriech je najväčšie zlo na svete. Hriech vyhodil anjelov z neba a prvého človeka z raja. Syn Boží stal sa človekom, trpel a umrel na potupnom dreve kríža, aby napravil hriech... Pre ťažký hriech sa dostáva človek do večného zatratenia ... Od hriechu nás chcú odvrátiť a odstrašiť aj fatimské zjavenia.
MUSÍME SA POLEPŠIŤ.
— Neprestávajte obetovať Bohu modlitby a prinášať obety, aby ste zadosťučinili za premnohé hriechy, ktorými ho urážajú, a aby ste dosiahli obrátenie hriešnikov. O to isté prosí aj Panna Mária opätovne. Pri poslednom zjavení hovorí:
— Ľudia sa musia polepšiť! Nech prosia o odpustenie svojich hriechov!
Naše pokolenie, — zaslepené leskom modernej civilizácie, nádhernými výdobytkami vedy a techniky, a zavádzané filozofickými sústavami, ktoré lichotia jeho pýche, mámené novinármi a románopiscami, ktorí ospravedlňovali jeho zmyselné a hriešne výstrednosti, — cítilo sa sebestačným, autonómnym, neodvislým od Boha! Preto si chcelo zemský život tak zariadiť, aby ho v požívaní zemského šťastia nevyrušovala myšlienka na hriech a na zodpovednosť pred večným Sudcom. Svojmu pohodliu a svojim vášňam obetoval moderný človek nielen svoju vieru a Boha, ale ešte aj, napríklad, dieťa — a pochovával zdochliny milovaných psov, mačiek a vtákov v strieborných truhlách, staval im nádherné pomníky so sentimentálnymi nadpismi ... Pri tom nemal ani oka ani srdca pre svojho hladom sa horiaceho blížneho, ktorý zas zo zúfalstva neraz a často pre štvanice agentov, zbohatnutých zo svojho remesla, stískal päste a vyhrážal sa nebu a preklínal Boha...
Ani jedni ani druhí nebadali, že týmto spôsobom zabíjajú svoju šľachetnosť a ľudskosť, že odhadzujú najvyššie kultúrne a životné hodnoty, že sa stávajú bezmocnými otrokmi svojich vášní, a, čo bolo najhoršie, neuvedomili si, že strácajú svoju blaženú večnosť, lebo takto „veľa duší ide do pekla!
Preto nalieha Panna Mária: — Ľudia sa musia polepšiť! Nech prosia za odpustenie svojich hriechov! Nech konečne už vstúpia do seba, nech uznajú svoj omyl! Nech sa radšej uponížia pred Všemohúcim, ako by mali hynúť v najbiednejšom otroctve! Nech prosia Boha o odpustenie! A potom Panna Mária dodala hlbokým bôľom a prosebným hlasom:
— Nech neurážajú ďalej nášho Pána, ktorý je už aj tak priveľa urážaný!
Tieto slová hlboko dojali Luciu. Priznáva sa:
— Z posledného zjavenia najhlbšie sa mi do srdca zapísala prosba našej nebeskej Matky, keď napomínala, aby sme Pána Boha naďalej už neurážali, veď je už aj tak dosť urážaný! Koľko lásky bolo cítiť v týchto slovách! A ako nežne prosila! Oj, ako by som si želala, aby sa môj hlas ozýval celým svetom a žeby všetky dietky počúvaly svoju nebeskú Matku. Prečo sa hroziť hriechu? Lebo uráža, hrozne uráža Boha, a osudne škodí nám!
HRIECH — NEPRIATEĽ BOŽÍ.
To vieme z viery. Kalvárska tragédia nám je na to dostatočným dôkazom ... Ale sa nás osobitne dotkne, keď si uvedomíme, že hriech zarmucuje Bohočloveka. Smútkom naplňuje Božské Srdce a kruto raní aj Srdce Panny Márie. Tento smútok javil sa na tvári Matky Božej už v Lurde a potom aj vo Fatime.
Smútok Bohočloveka nad hriechom hlboko sa dotkol Ferka. Keď Lucia pre neprestajné dohováranie svojich rodičov veľmi trpela, potešoval ju Ferko:
— Ale, čo ťa po tom! Či nepovedala naša Pani, že nám bude treba veľa trpieť na vynáhradu Pánu Ježišovi a jej nepoškvrnenému Srdcu za toľké hriechy, ktorými ich urážajú? Sú takí smutní! Keď ich svojím utrpením budeme môcť potešiť, budeme sa môcť ozaj uspokojiť.
Vo svojej poslednej chorobe Ferko bol veľmi trpezlivý, a všetko znášal rád, lebo vedel, že tým poteší Pána Ježiša...
— Ferko, čo sa ti lepšie páči — pýtala sa ho raz Lucia — potešovať Pána Ježiša, alebo obracať hriešnikov, aby neprišli do pekla?
— Ja radšej potešujem Pána Ježiša. Či si nepozorovala, ako sa zarmútila Panna Mária ešte aj v posledný mesiac... Ja najprv chcem potešovať Pána Ježiša, a potom obracať hriešnikov, aby ho viac neurážali.
Inokedy:
— Či je Pán Ježiš ešte vždy taký smutný? Mňa to tak bolí! Venujem mu na potešenie toľko obiet, koľko ich len vládzem priniesť. Aký hlboký bôľ má Pán Ježiš nad hriechami, porozumel Ferko v tom zázračnom svetle, ktoré Panna Mária vlievala do sŕdc omilostených die-tok pri zjaveniach. Vtedy si všetci traja pevne zaumienili, že nikdy viac nebudú hrešiť. Ferko hovorí o tom:
— Oj, vtedy tak veľmi sa mi zapáčil Pán Ježiš! — Ale on je taký smutný pre tie premnohé hriechy!... My už nikdy nespáchame hriech!
Na Hyacintku zas mimoriadne pôsobil smútok Panny Márie:
— Chuderka Panna Mária! Ach, ako ju len ľutujem! — hovorievala. — Ako ju ľutujem!
Je to smútok, ktorý Kristu Pánu na Hore olivovej vynútil krvavý pot, a ktorý urobil Pannu Máriu pod krížom Sedembolestnou!... Tento smútok musí aj nás pohýnať do neúprosného boja proti hriechu v sebe a v iných...
HRIECH — NÁS NAJVÄČŠÍ NEPRIATEĽ.
Hriech núti Boha, aby nás trestal! Tu i vo večnosti! V treťom zjavení Panna Mária povedala, že pre hriechy sveta príde krutá vojna, hlad a prenasledovanie Cirkvi a svätého Otca. — A Hyacintka vo svojej poslednej chorobe vraví:
— Panna Mária povedala, že na svete bude veľa vojen a roztržiek, a že vojny sú trestom za hriechy sveta ... Panna Mária už nemôže zadržať ruku svojho milovaného Syna, aby netrestal svet... Treba robiť pokánie; ak sa ľudia dajú na pokánie, Pán Ježiš ešte odpustí svetu, ale ak sa nepolepšia, príde trest.
A ľudia pokánie nečinili ani po prvej vojne ... Ba naopak! A preto prišla nová vojna. Koľko utrpenia to znamená, to sme všetci nadostač skúsili... Ľahko uznáme, že aj hlad je krutý trest. Ale nerozumieme tak ľahko, prečo je aj prenasledovanie Cirkvi trestom pre hriešny svet. No porozumieme tomu, keď uvážime, čo znamená Cirkev pre svet, pre ľudstvo a jej kultúru.
