Kardinál J. Ch. Korec a jeho tvrdá odpoveď vzbúrencom proti Bohu a extrémistickým zástancom bojového ateizmu na ich snahy o odluku Cirkvi od štátu. Kardinál J. Ch. Korec a jeho tvrdá odpoveď …Viac
Kardinál J. Ch. Korec a jeho tvrdá odpoveď vzbúrencom proti Bohu a extrémistickým zástancom bojového ateizmu na ich snahy o odluku Cirkvi od štátu.
Kardinál J. Ch. Korec a jeho tvrdá odpoveď vzbúrencom proti Bohu a extrémistickým zástancom bojového ateizmu na ich snahy o odluku Cirkvi od štátu.
Chcel by som sa na záver dotknúť ešte jednej veci, znova a znova pretriasanej v našich masmédiách, možno nie vždy s najčestnejšími úmyslami.
Je to otázka tzv. odluky Cirkvi od štátu. Vytýkajú nám, že za komunizmu sme boli za odluku, teraz vraj o nej mlčíme, alebo hovoríme priamo proti odluke. Aká je pravda?
Za komunizmu jestvoval tzv. cirkevný úrad a ten dirigoval všetko dianie v Cirkvi – proti jej poslaniu, proti jej právam, proti jej slobode. Na biskupských úradoch sedeli ateistickí zmocnenci a tí kontrolovali všetku ich činnosť – zapisovali návštevy, otvárali poštu, prikazovali dispozície kňazov do farností, kontrolovali každý pastiersky list, každú kázeň, celý život v jedinom seminári v Bratislave, prikazovali alebo zakazovali prijatie seminaristov, požadovali od nich spoluprácu s ŠtB – slovom štát diktoval Cirkvi na jej skazu, na škodu veriacich a národa a odôvodňoval to mizerným platom kňazov po tom, čo ukradol celý cirkevný majetok, zhromažďovaný štedrosťou veriacich po stáročia.
Totalitný štát zotročil Cirkev. Preto sme boli za odluku, čiže za slobodu Cirkvi.
Odluka Cirkvi od štátu dnes by mala azda iné motívy, ale ten istý cieľ i účinok – ochromenie života rozbehnutých tvorivých podujatí takmer všetkých cirkví na poli zdravej výchovy, kultúry, v sociálnej, zdravotníckej či charitatívnej oblasti, v ochrane mládeže pred drogami a inými neresťami.
Čítal som o téme odluky cirkvi od štátu mnohé články. Niektoré boli plytké až hrôza. Niektoré zaberali do hĺbky. Plytké články argumentovali takto:
Nech si cirkvi vydržiavajú len veriaci sami. Povedal som si: Ano? Potom môžeme ísť ale ďalej: nech si Národné divadlo a Slovenskú filharmóniu vydržiavajú len tí, čo ich navštevujú. Nech športové podujatia a športové školy financujú len športovci a najviac ak ich fanúšikovia. Nech všetky školy u nás financujú len tí, ktorých deti chodia do škôl. Nech nemocnice a zdravotnícke zariadenia financujú len tí, ktorí potrebujú nemocnice. Moji rodičia a niektorí príbuzní neboli v nemocnici nikdy za svojho života, ale platili nemocenské poistenie a dane.
To isté by mohlo platiť o múzeách či národných pamiatkach. Nech ich platia tí, ktorí ich navštevujú.
No my máme povinné nemocenské poistenie a máme náročné zákony o udržiavaní pamiatok, teda i katedrál a umeleckých diel, zákony ktoré musia dodržiavať i cirkvi. Prijímame tento právny a zákonný poriadok? Alebo poprieme celý civilizovaný a kultúrny poriadok národa, chránený štátom? Vrátime sa do džungle primitivizmu?
O čom hovoria tí, ktorí chcú na Slovensku odluku cirkví od štátu? Odlúčiť svätcov a géniov sv. Cyrila a Metoda od našich dejín a od nášho národa? Potom odlúčme od národa aj Bernoláka a Hollého, aj Moyzesa a Kuzmányho, aj Hlinku a Rázusa, aj Majstra Pavla z Levoče, aj veriacich spisovateľov, básnikov a umelcov. Kto a čo sú cirkvi? Hierarchia? Duchovenstvo, stáročné rehole a kláštory Slovenska, ktoré skultúrňovali náš národ? Čo sú cirkvi? Katolícka charita a evanjelická Diakonia? Je potrebné odlúčiť ich od štátu? Ak sa na Slovensku prihlásila väčšina občanov k cirkvám, máme odlúčiť od štátu štyri milióny či viac občanov?
V jednom článku vzdelaného laika som čítal: Od čoho majú byť cirkvi odlúčené? Od štátu? A čo je štát? Sú to politické strany? Je to vláda či parlament? Štátom sme my všetci, ktorí máme slovenské občianstvo. Máme odlúčiť päťdesiat či viac percent od 100? A začneme potom odlučovať od štátu ďalšie spoločenstvá ľudí?
Odlúčime potom od štátu národnostné menšiny? Odlúčime iné názorové prúdy? Odlúčime od štátu potom postihnutých, starých a chorých? A potom odlúčime dokonca i tých, ktorí sa domáhajú odluky cirkví? Môžeme debatovať, a to aj nahlas, o usporiadaní našej spoločnosti, ale robme to bez vášní a bez urážok, vecne a zodpovedne. Cirkvi a veriaci sú integrálnou súčasťou národa i štátu, nášho Slovenska. Katolícka cirkev je na Slovensku tisíc rokov, Evanjelická tiež stáročia. Nerobme z vážnych vecí obchod. Nezneužívajme ani politickú ani mediálnu moc. A nedovoľme odduchovniť a tým odľuštiť Slovensko.
Práve na sviatok sv. Cyrila a Metoda dostávame nové podnety zamýšľať sa, čítať a znova premyslieť slová Konštantínovho „Proglasu – Predslovu k Evanjeliu“, – čo hovorí o náboženstve, o Božom slove, o slove Písma:
„Lebo je Boha poznať totiž potrebné!
A preto čujte, čujte toto Slovieni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval …
dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí …
Matúš i Marek s ním a s Lukášom i Ján
národy všetky takto učia, hovoriac:
… Počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zvolané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní …
Ako nám dávno sľubovali proroci
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
Keď Cirkev bráni základné práva človeka, keď bráni manželstvo a rodinu, vyslobodzuje nás z cudzoty zvráteností a vracia nás k pravde stvorenia. Stavia sa proti snahám zničiť úctu k človekovi, znižovať dôstojnosť manželstva a ľudskú lásku na biológiu, chráni nás pred snahou vyhnať z ľudskej mysle vedomie o Bohu a chráni všetko to, čo priniesol Európe a svetu Kristus svojou náukou, svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Na šťastie Slovenska podľa najnovších štatistík sa u nás manželstvo ešte stále pokladá za definitívne spečatenie spolužitia v rodine, a to v súlade s kresťanskou morálkou, s ktorou sa stotožňuje väčšina nášho obyvateľstva – taký je záver štatistikov.
Chceli by sme sa toho všetkého zrieknuť? Čo by nám potom ostalo? Plynové komory? Gulagy? Nové milióny mŕtvych? Terorizmus a denné zabíjanie ľudí už máme. V rezerve sú jadrové, chemické i biologické zbrane, ktoré chce mať na svetovom hryzovisku čo najviac štátov. To je bohužiaľ moderné bohatstvo sveta! Všetci sa musíme prebudiť.
Náš najväčší básnik to vytušil a vyjadril. A ako to vyjadril!
Darí sa vojvodcom
a idú obchody.
A pliaga tragična potichu obchodí
glóbus, na ktorom nenájdeš už miesto,
čo nebolo by choré.
Čo urobí s tým Boh?
Nakoniec pripustí
to, čo sa potom stane?
A ľuďom pošle predposlednú nótu:
„Nemám dvoch synov na ukrižovanie.
Budete musieť sami na Golgotu.“
Chceme vystúpiť sami na Golgotu? Alebo chceme žiť z jej jediného a zachraňujúceho kríža Kristovho?
Starobylý „Život Metoda“, napísaný po jeho smrti, končí slovami modlitby: Ty však z výšky, svätá a ctihodná hlava, hľaď modlitbami svojimi na nás, zbavuj od nebezpečenstiev učeníkov svojich, náuku rozširuj i bludy vyvracaj …
Ak sa Cirkev vyjadruje k verejným otázkam, je to jej právo i povinnosť. Robila to od samého začiatku. Svätý Metod napísal „Zákon súdny ľuďom“ i „Napomenutia vladárom“. A to bolo určené pre organizovanie spoločenského života vo vtedajšom štáte našich predkov.
Sv. Cyril na smrteľnej posteli zaprisahal svojho brata Metoda, aby neopustil začaté dielo: „Hľa, brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jednu brázdu. Ja na ornici padám, deň som dokončil. Ale ty … neopúšťaj učiteľstvo …“
My všetci sme povolaní pokračovať a rozvíjať dielo sv. Cyrila a Metoda a svedomito, ba s radosťou ťahať brázdy národa dnes i do budúcnosti. Ako strážcovia ducha a života národa, ako strážcovia života a dedičstva celého nášho Slovenska.
Z homílie kardinála Jána Chryzostoma Korca v Nitre 2005
Pripravil: A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/4583
Kardinál J. Ch. Korec a jeho tvrdá odpoveď vzbúrencom proti Bohu a extrémistickým zástancom bojového ateizmu na ich snahy o odluku Cirkvi od štátu.
Chcel by som sa na záver dotknúť ešte jednej veci, znova a znova pretriasanej v našich masmédiách, možno nie vždy s najčestnejšími úmyslami.
Je to otázka tzv. odluky Cirkvi od štátu. Vytýkajú nám, že za komunizmu sme boli za odluku, teraz vraj o nej mlčíme, alebo hovoríme priamo proti odluke. Aká je pravda?
Za komunizmu jestvoval tzv. cirkevný úrad a ten dirigoval všetko dianie v Cirkvi – proti jej poslaniu, proti jej právam, proti jej slobode. Na biskupských úradoch sedeli ateistickí zmocnenci a tí kontrolovali všetku ich činnosť – zapisovali návštevy, otvárali poštu, prikazovali dispozície kňazov do farností, kontrolovali každý pastiersky list, každú kázeň, celý život v jedinom seminári v Bratislave, prikazovali alebo zakazovali prijatie seminaristov, požadovali od nich spoluprácu s ŠtB – slovom štát diktoval Cirkvi na jej skazu, na škodu veriacich a národa a odôvodňoval to mizerným platom kňazov po tom, čo ukradol celý cirkevný majetok, zhromažďovaný štedrosťou veriacich po stáročia.
Totalitný štát zotročil Cirkev. Preto sme boli za odluku, čiže za slobodu Cirkvi.
Odluka Cirkvi od štátu dnes by mala azda iné motívy, ale ten istý cieľ i účinok – ochromenie života rozbehnutých tvorivých podujatí takmer všetkých cirkví na poli zdravej výchovy, kultúry, v sociálnej, zdravotníckej či charitatívnej oblasti, v ochrane mládeže pred drogami a inými neresťami.
Čítal som o téme odluky cirkvi od štátu mnohé články. Niektoré boli plytké až hrôza. Niektoré zaberali do hĺbky. Plytké články argumentovali takto:
Nech si cirkvi vydržiavajú len veriaci sami. Povedal som si: Ano? Potom môžeme ísť ale ďalej: nech si Národné divadlo a Slovenskú filharmóniu vydržiavajú len tí, čo ich navštevujú. Nech športové podujatia a športové školy financujú len športovci a najviac ak ich fanúšikovia. Nech všetky školy u nás financujú len tí, ktorých deti chodia do škôl. Nech nemocnice a zdravotnícke zariadenia financujú len tí, ktorí potrebujú nemocnice. Moji rodičia a niektorí príbuzní neboli v nemocnici nikdy za svojho života, ale platili nemocenské poistenie a dane.
To isté by mohlo platiť o múzeách či národných pamiatkach. Nech ich platia tí, ktorí ich navštevujú.
No my máme povinné nemocenské poistenie a máme náročné zákony o udržiavaní pamiatok, teda i katedrál a umeleckých diel, zákony ktoré musia dodržiavať i cirkvi. Prijímame tento právny a zákonný poriadok? Alebo poprieme celý civilizovaný a kultúrny poriadok národa, chránený štátom? Vrátime sa do džungle primitivizmu?
O čom hovoria tí, ktorí chcú na Slovensku odluku cirkví od štátu? Odlúčiť svätcov a géniov sv. Cyrila a Metoda od našich dejín a od nášho národa? Potom odlúčme od národa aj Bernoláka a Hollého, aj Moyzesa a Kuzmányho, aj Hlinku a Rázusa, aj Majstra Pavla z Levoče, aj veriacich spisovateľov, básnikov a umelcov. Kto a čo sú cirkvi? Hierarchia? Duchovenstvo, stáročné rehole a kláštory Slovenska, ktoré skultúrňovali náš národ? Čo sú cirkvi? Katolícka charita a evanjelická Diakonia? Je potrebné odlúčiť ich od štátu? Ak sa na Slovensku prihlásila väčšina občanov k cirkvám, máme odlúčiť od štátu štyri milióny či viac občanov?
V jednom článku vzdelaného laika som čítal: Od čoho majú byť cirkvi odlúčené? Od štátu? A čo je štát? Sú to politické strany? Je to vláda či parlament? Štátom sme my všetci, ktorí máme slovenské občianstvo. Máme odlúčiť päťdesiat či viac percent od 100? A začneme potom odlučovať od štátu ďalšie spoločenstvá ľudí?
Odlúčime potom od štátu národnostné menšiny? Odlúčime iné názorové prúdy? Odlúčime od štátu potom postihnutých, starých a chorých? A potom odlúčime dokonca i tých, ktorí sa domáhajú odluky cirkví? Môžeme debatovať, a to aj nahlas, o usporiadaní našej spoločnosti, ale robme to bez vášní a bez urážok, vecne a zodpovedne. Cirkvi a veriaci sú integrálnou súčasťou národa i štátu, nášho Slovenska. Katolícka cirkev je na Slovensku tisíc rokov, Evanjelická tiež stáročia. Nerobme z vážnych vecí obchod. Nezneužívajme ani politickú ani mediálnu moc. A nedovoľme odduchovniť a tým odľuštiť Slovensko.
Práve na sviatok sv. Cyrila a Metoda dostávame nové podnety zamýšľať sa, čítať a znova premyslieť slová Konštantínovho „Proglasu – Predslovu k Evanjeliu“, – čo hovorí o náboženstve, o Božom slove, o slove Písma:
„Lebo je Boha poznať totiž potrebné!
A preto čujte, čujte toto Slovieni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval …
dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí …
Matúš i Marek s ním a s Lukášom i Ján
národy všetky takto učia, hovoriac:
… Počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zvolané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní …
Ako nám dávno sľubovali proroci
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
Keď Cirkev bráni základné práva človeka, keď bráni manželstvo a rodinu, vyslobodzuje nás z cudzoty zvráteností a vracia nás k pravde stvorenia. Stavia sa proti snahám zničiť úctu k človekovi, znižovať dôstojnosť manželstva a ľudskú lásku na biológiu, chráni nás pred snahou vyhnať z ľudskej mysle vedomie o Bohu a chráni všetko to, čo priniesol Európe a svetu Kristus svojou náukou, svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Na šťastie Slovenska podľa najnovších štatistík sa u nás manželstvo ešte stále pokladá za definitívne spečatenie spolužitia v rodine, a to v súlade s kresťanskou morálkou, s ktorou sa stotožňuje väčšina nášho obyvateľstva – taký je záver štatistikov.
Chceli by sme sa toho všetkého zrieknuť? Čo by nám potom ostalo? Plynové komory? Gulagy? Nové milióny mŕtvych? Terorizmus a denné zabíjanie ľudí už máme. V rezerve sú jadrové, chemické i biologické zbrane, ktoré chce mať na svetovom hryzovisku čo najviac štátov. To je bohužiaľ moderné bohatstvo sveta! Všetci sa musíme prebudiť.
Náš najväčší básnik to vytušil a vyjadril. A ako to vyjadril!
Darí sa vojvodcom
a idú obchody.
A pliaga tragična potichu obchodí
glóbus, na ktorom nenájdeš už miesto,
čo nebolo by choré.
Čo urobí s tým Boh?
Nakoniec pripustí
to, čo sa potom stane?
A ľuďom pošle predposlednú nótu:
„Nemám dvoch synov na ukrižovanie.
Budete musieť sami na Golgotu.“
Chceme vystúpiť sami na Golgotu? Alebo chceme žiť z jej jediného a zachraňujúceho kríža Kristovho?
Starobylý „Život Metoda“, napísaný po jeho smrti, končí slovami modlitby: Ty však z výšky, svätá a ctihodná hlava, hľaď modlitbami svojimi na nás, zbavuj od nebezpečenstiev učeníkov svojich, náuku rozširuj i bludy vyvracaj …
Ak sa Cirkev vyjadruje k verejným otázkam, je to jej právo i povinnosť. Robila to od samého začiatku. Svätý Metod napísal „Zákon súdny ľuďom“ i „Napomenutia vladárom“. A to bolo určené pre organizovanie spoločenského života vo vtedajšom štáte našich predkov.
Sv. Cyril na smrteľnej posteli zaprisahal svojho brata Metoda, aby neopustil začaté dielo: „Hľa, brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jednu brázdu. Ja na ornici padám, deň som dokončil. Ale ty … neopúšťaj učiteľstvo …“
My všetci sme povolaní pokračovať a rozvíjať dielo sv. Cyrila a Metoda a svedomito, ba s radosťou ťahať brázdy národa dnes i do budúcnosti. Ako strážcovia ducha a života národa, ako strážcovia života a dedičstva celého nášho Slovenska.
Z homílie kardinála Jána Chryzostoma Korca v Nitre 2005
Pripravil: A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/4583
Dôležité rady aj pre nás.
mailchi.mp/…in-review-moral-voting-edition
AKO MORÁLNE hlasovať vo voľbách?
text preložený cez translator
Váš katolícky týždeň v hodnotení (vydanie pre morálne hlasovanie!)
Veľké správy v katolíckom svete sa tento týždeň sústredili na video vyrobené katolíckym kňazom z diecézy LaCrosse, WI. O. James Altman, farár sv. Jakuba Menej katolíckeho kostola, verejne vyzval …Viac
Dôležité rady aj pre nás.
mailchi.mp/…in-review-moral-voting-edition
AKO MORÁLNE hlasovať vo voľbách?
text preložený cez translator
Váš katolícky týždeň v hodnotení (vydanie pre morálne hlasovanie!)
Veľké správy v katolíckom svete sa tento týždeň sústredili na video vyrobené katolíckym kňazom z diecézy LaCrosse, WI. O. James Altman, farár sv. Jakuba Menej katolíckeho kostola, verejne vyzval disidentského kňaza o. James Martin, SJ a ďalšie takzvané „katolícke“ predajne, ktoré boli v šilingoch pre kandidáta na prezidenta Josepha Bidena. O. Altman odvážne vyhlásil, že človek nemôže byť verným katolíkom a demokratom.
Na odpoveď o. James Martin zameral svoju pozornosť na o. Altman, poslal svoje útočné psy požadovať o. Altmanov biskup ho zatvoril. A len pred pár dňami je to presne to, čo Bp. William Callahan áno. Vo vyhlásení zverejnenom na diecéznej webovej stránke Bp. Callahan čiastočne povedal:
„Keď recenzujem o. Posledné Altmanovo video vyhlásenie z 30. augusta 2020 chápem nepopierateľnú pravdu, ktorá motivuje jeho odkaz. Keď pristupujeme k otázkam, ktoré sú v rozpore s Vierou a učením Ježiša Krista a Katolíckej cirkvi, najmä pokiaľ ide o potraty a iné životné otázky, mali by sme vyzvať k dialógu a úprimnému obráteniu k pravde. Náš prístup sa nikdy nesmie usilovať o rozdelenie, izoláciu a odsúdenie.
Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vyhodnotiť nielen základnú pravdu, ale aj spôsob doručenia a tón jeho posolstva. Bohužiaľ tón Fr. Altmanova ponuka vychádza zlosťou a úsudkom, bez akejkoľvek lásky a spôsobom, ktorý spôsobuje škandály v Cirkvi aj v spoločnosti. Jeho zovšeobecnenie a odsúdenie celých skupín ľudí je úplne nevhodné a nezodpovedá našim hodnotám alebo životu cností.
Aplikujem princípy evanjelia na opravu p. Altman. "Ak ti tvoj brat urobí niečo zlé, choď za ním." Rozprávaj sa s ním sám a povedz mu, čo urobil. Ak vás počúva, brata ste si ponechali ako priateľa. Ak vás však neposlúcha, vezmite so sebou jedného alebo dvoch ďalších, aby ste sa s ním porozprávali. “ (Mt 18,15-16). Tento proces som začal nie v jasnom svetle verejnej scény, ale ako káže evanjelium, v súkromí. Kánonické právo naznačuje, že pred uložením trestov musíme zabezpečiť, aby bratská náprava, pokarhanie alebo iné prostriedky pastoračnej starostlivosti nestačili na nápravu škandálu (kán. 1341). “ (zvýraznenie doplnené)
S týmto tvrdením nie je veľa v poriadku, ale kľúčovými oblasťami, ktorým sa chcem venovať, sú tie, ktoré zdôrazním zvýraznením tučným písmom a podčiarknutím. Po prvé, existuje veľký rozdiel medzi individuálnou opravou niekoho a odsúdením chyby na verejnosti. O. James Martin je zdrojom vážneho verejného škandálu a jediný spôsob, ako škandál napraviť, je riešiť ho verejne. Po druhé, Bp. Callahan veľmi verejne oznámil, že „začal proces“ uplatňovania evanjeliového princípu opravy p. Altman v súkromí, „nie v jasnom svetle verejnej arény“. Nemôžete sa dostať oveľa viac do protirečenia ako toto - oznámiť v jasnom svetle verejnej arény, že ste niekoho súkromne napravili z jasného svetla verejnej arény.
Po tomto vyhlásení o. Martin a jeho hrdinovia boli na zaplakanie, aby sa pokúsili presvedčiť čo najviac voličov, že ich duše nie sú v ohrození, buď tým, že budú demokratom, alebo hlasujú za Josepha Bidena. To, o čom sa nehovorí, je katolícky princíp morálnej teológie ohľadne toho, ako sa človek môže podieľať na hriechu druhého.
Existuje deväť spôsobov, ako sa človek podieľa na hriechu iného človeka:
Radou
Velením
Na základe súhlasu
Provokáciou
Chválou alebo lichotením
Skrývaním
Účasťou
Tichom
Obranou hriešneho konania
Prvých päť spôsobov účasti na cudzom hriechu možno zhrnúť ako rôzne formy podnecovania; Poradenstvo niekomu, aby sa dopustil hriechu, naznačuje jednotlivcovi, že by mal urobiť niečo zle; Podnecovať niekoho k hriechu je samozrejmé; Súhlas s hriechom niekoho znamená udeliť povolenie alebo podporiť a schváliť jeho túžbu hrešiť; Provokáciou je podnietiť niekoho k spáchaniu hriechu; a použitie pochvaly a lichôtok na prilákanie niekoho k hriechu je tiež samozrejmé.
Pokiaľ ide o podporu politickej rasy a podporu politického kandidáta, volič sa môže podieľať na hriešnej agende kandidáta akýmkoľvek z týchto spôsobov, ak skutočne podporuje hriešnu agendu kandidáta.
Ale voliči, ktorí nevyhnutne nepodporujú hriešny program kandidáta, ako je „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia, potraty, antikoncepcia, transrodovosť atď., Sa VŠETCI vinia zo siedmej cesty.
Tu je dôvod. Politický kandidát, ktorý má stanovenú agendu implementácie veľmi nemorálnych dekrétov a právnych predpisov, tak môže urobiť, iba ak získa požadovanú funkciu. Kandidát, ktorý hovorí, že ak bude zvolený do verejnej funkcie, bude plne financovať plánované rodičovstvo, rozšíri prístup k potratom a antikoncepcii alebo zabezpečí legislatívnu ochranu sexuálnym deviantom, nemôže robiť tieto veci bez získania verejn
mailchi.mp/…in-review-moral-voting-edition
AKO MORÁLNE hlasovať vo voľbách?
text preložený cez translator
Váš katolícky týždeň v hodnotení (vydanie pre morálne hlasovanie!)
Veľké správy v katolíckom svete sa tento týždeň sústredili na video vyrobené katolíckym kňazom z diecézy LaCrosse, WI. O. James Altman, farár sv. Jakuba Menej katolíckeho kostola, verejne vyzval disidentského kňaza o. James Martin, SJ a ďalšie takzvané „katolícke“ predajne, ktoré boli v šilingoch pre kandidáta na prezidenta Josepha Bidena. O. Altman odvážne vyhlásil, že človek nemôže byť verným katolíkom a demokratom.
Na odpoveď o. James Martin zameral svoju pozornosť na o. Altman, poslal svoje útočné psy požadovať o. Altmanov biskup ho zatvoril. A len pred pár dňami je to presne to, čo Bp. William Callahan áno. Vo vyhlásení zverejnenom na diecéznej webovej stránke Bp. Callahan čiastočne povedal:
„Keď recenzujem o. Posledné Altmanovo video vyhlásenie z 30. augusta 2020 chápem nepopierateľnú pravdu, ktorá motivuje jeho odkaz. Keď pristupujeme k otázkam, ktoré sú v rozpore s Vierou a učením Ježiša Krista a Katolíckej cirkvi, najmä pokiaľ ide o potraty a iné životné otázky, mali by sme vyzvať k dialógu a úprimnému obráteniu k pravde. Náš prístup sa nikdy nesmie usilovať o rozdelenie, izoláciu a odsúdenie.
Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vyhodnotiť nielen základnú pravdu, ale aj spôsob doručenia a tón jeho posolstva. Bohužiaľ tón Fr. Altmanova ponuka vychádza zlosťou a úsudkom, bez akejkoľvek lásky a spôsobom, ktorý spôsobuje škandály v Cirkvi aj v spoločnosti. Jeho zovšeobecnenie a odsúdenie celých skupín ľudí je úplne nevhodné a nezodpovedá našim hodnotám alebo životu cností.
Aplikujem princípy evanjelia na opravu p. Altman. "Ak ti tvoj brat urobí niečo zlé, choď za ním." Rozprávaj sa s ním sám a povedz mu, čo urobil. Ak vás počúva, brata ste si ponechali ako priateľa. Ak vás však neposlúcha, vezmite so sebou jedného alebo dvoch ďalších, aby ste sa s ním porozprávali. “ (Mt 18,15-16). Tento proces som začal nie v jasnom svetle verejnej scény, ale ako káže evanjelium, v súkromí. Kánonické právo naznačuje, že pred uložením trestov musíme zabezpečiť, aby bratská náprava, pokarhanie alebo iné prostriedky pastoračnej starostlivosti nestačili na nápravu škandálu (kán. 1341). “ (zvýraznenie doplnené)
S týmto tvrdením nie je veľa v poriadku, ale kľúčovými oblasťami, ktorým sa chcem venovať, sú tie, ktoré zdôrazním zvýraznením tučným písmom a podčiarknutím. Po prvé, existuje veľký rozdiel medzi individuálnou opravou niekoho a odsúdením chyby na verejnosti. O. James Martin je zdrojom vážneho verejného škandálu a jediný spôsob, ako škandál napraviť, je riešiť ho verejne. Po druhé, Bp. Callahan veľmi verejne oznámil, že „začal proces“ uplatňovania evanjeliového princípu opravy p. Altman v súkromí, „nie v jasnom svetle verejnej arény“. Nemôžete sa dostať oveľa viac do protirečenia ako toto - oznámiť v jasnom svetle verejnej arény, že ste niekoho súkromne napravili z jasného svetla verejnej arény.
Po tomto vyhlásení o. Martin a jeho hrdinovia boli na zaplakanie, aby sa pokúsili presvedčiť čo najviac voličov, že ich duše nie sú v ohrození, buď tým, že budú demokratom, alebo hlasujú za Josepha Bidena. To, o čom sa nehovorí, je katolícky princíp morálnej teológie ohľadne toho, ako sa človek môže podieľať na hriechu druhého.
Existuje deväť spôsobov, ako sa človek podieľa na hriechu iného človeka:
Radou
Velením
Na základe súhlasu
Provokáciou
Chválou alebo lichotením
Skrývaním
Účasťou
Tichom
Obranou hriešneho konania
Prvých päť spôsobov účasti na cudzom hriechu možno zhrnúť ako rôzne formy podnecovania; Poradenstvo niekomu, aby sa dopustil hriechu, naznačuje jednotlivcovi, že by mal urobiť niečo zle; Podnecovať niekoho k hriechu je samozrejmé; Súhlas s hriechom niekoho znamená udeliť povolenie alebo podporiť a schváliť jeho túžbu hrešiť; Provokáciou je podnietiť niekoho k spáchaniu hriechu; a použitie pochvaly a lichôtok na prilákanie niekoho k hriechu je tiež samozrejmé.
Pokiaľ ide o podporu politickej rasy a podporu politického kandidáta, volič sa môže podieľať na hriešnej agende kandidáta akýmkoľvek z týchto spôsobov, ak skutočne podporuje hriešnu agendu kandidáta.
Ale voliči, ktorí nevyhnutne nepodporujú hriešny program kandidáta, ako je „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia, potraty, antikoncepcia, transrodovosť atď., Sa VŠETCI vinia zo siedmej cesty.
Tu je dôvod. Politický kandidát, ktorý má stanovenú agendu implementácie veľmi nemorálnych dekrétov a právnych predpisov, tak môže urobiť, iba ak získa požadovanú funkciu. Kandidát, ktorý hovorí, že ak bude zvolený do verejnej funkcie, bude plne financovať plánované rodičovstvo, rozšíri prístup k potratom a antikoncepcii alebo zabezpečí legislatívnu ochranu sexuálnym deviantom, nemôže robiť tieto veci bez získania verejn