Hromnice alebo očisťovanie sa Panny Márie (Poučenie a Modlitba)
Bez ohľadu na pôvod žehnania sviečok a procesie, je to jedna z najvýznamnejších svätenín Cirkvi; touto sväteninou naznačený je Ježiš Kristus, Svetlo sveta, ktorého P. Mária obetovala v chráme, ktorého Simeon spoznal, ktorého plameň svätených sviečok cez celý rok na oltári predstavuje, na počesť ktorého tak kňazi ako aj veriaci nesú zapálené sviečky na procesii. Procesia je teda prejavom našej viery. Tieto požehnané sviečky veriaci i kňazi zapália a v ruke držia pri evanjeliu a od Sanctusu až do prijímania pri slávnostnej hromničnej omši.
Žehnanie sviečok je aj prosebnou procesiou; to sa naznačuje fialovou farbou. Cirkev prosí pri žehnaní sviečok hojnosť požehnaní na duši i tele tým, ktorí ich budú zapálené zbožne v ruke držať. A tak od pradávna zbožní veriaci zapaľujú tieto sviečky pri živelných pohromách, najmä pri hrmení, krupobití a hromobití, aby Boh milostivo odvrátil tieto pohromy od nich na prosbu sv. Cirkvi a na orodovanie P. Márie. Od toho dostali sviečky meno „hromničky” a vôbec celý sviatok dostal meno: Hromnice. I umierajúcim sa vkladá hromnička do ruky, aby po temnotách tohto života prišli k nehynúcemu Svetlu, k Ježišovi Kristovi. Hromničné sviečky môžu veriaci používať najmä vtedy, keď dietky pristupujú k prvému sv. prijímaniu, mladucha pri vádzke po sobáši, šestonedieľka pri vádzke, pri procesiách na Vzkriesenie a Božie Telo, alebo pri pohrebe.
Milý kresťan, uvažuj o poslušnosti P. Márie a nasleduj ju; ďakuj Bohu, že nás vyviedol z pohanských bludov k poznaniu Ježiša Krista; pros Pána, aby svetlo pravej viery zjavil i tým národom, ktoré dosiaľ väzia v nevedomosti a blude.
Modlitba na Hromnice (Súkromná).
Najblahoslavenejšia Panna a najdobrotivejšia Matka, Mária! Ty si z úcty a poslušnosti k svetskému zákonu pred samým pôrodom opustila svoje bydlisko Nazaret a vydala si sa na obťažnú cestu do Betlehema so svojím panenským ženíchom, Jozefom. Z úcty a poslušnosti k zákonu Božiemu si po narodení Kristovom cestovala zase z Betlehema do Jeruzalema, aby si tam podľa židovskej obyčaje obetovala v chráme Pána plod svojho života, Ježiša, a priniesla predpísanú obetu. Koľko zásluh a koľko cti ti prináša táto tvoja vážnosť a poslušnosť voči božským i ľudským ustanoveniam! Ja však hanbiť sa musím, že som tak samoľúby(a) a ľahkovážny(a), že nechcem nijaké zákony poslúchať. Vypros mi milosti u dobrotivého Boha, aby som v budúcnosti bol jemu i svojim predstaveným tak poslušný(á), ako si bola ty, dcéra Boha Otca.
Čistá Panna a láskavá Matka! Ty si s Jozefom vykonala svoju pobožnosť v jeruzalemskom chráme a predstavila si Pánu svoje dieťa s obyčajnou obetou chudobných. Pánu bola príjemná i tvoja modlitba i tvoja obeta. Pre tvoje materinské srdce bolo veľkou radosťou, keď ctihodný starec Simeon, plný posvätného zápalu, vzal na svoje ruky tvoje dieťa a slávne sa osvedčil, že by už rád zomrieť, lebo už mal šťastie v tvojom Synovi vidieť Spasiteľa, ktorý bude svetlom sveta a slávou izraelského ľudu! Najdobrotivejšia Matka, táto tvoja radosť ale nebola bez trpkosti. Simeon ti predpovedal povolanie a trápenie tvojho dieťaťa, áno i tebe povedal, že meč bolestí prerazí tvoju dušu. Hrozné to boly slová, ktorým si uverila, a predsa si ostala dobrej mysle a uspokojená múdrym a dobrotivým nariadením Božím.
Prosím, žiadaj mi, láskavá Matka, aby som aj ja bol(a) takej dobrej mysle a takým spokojným(ou), keď sa mi niečo protivného povie, alebo hrozí. Nech ma tvoj príklad pohne a tvoje orodovanie u Boha mi vymôže, aby som bol(a) i uprostred radostí odhodlaný(á) a hotový(á) veľkodušne počuť príjemné i nepríjemné príbehy a s kresťanským srdcom odovzdať sa každému nariadeniu Božiemu. Amen.
Zdroj
