1. máj – spomienka sv. Jozefa Robotníka. Zabudla Cirkev na encykliku Rerum novarum? Iba málo sa dnes zaujíma o problémy pracujúcich, ktorí sú vykorisťovaní a nedostávajú ani spravodlivú odmenu za prácu.

„Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov“. (Jakubov list 5, 4)

Charakter a úloha práce

Práca je ľudská činnosť zameraná na pretváranie sveta, ktorá má predovšetkým osobný charakter v podobe nasadenia telesných a duševných síl s cieľom vlastného zdokonaľovania a je nevyhnutným prostriedkom na uspokojenie vlastných potrieb. Má tiež spoločenský ráz, pretože prispieva k vytváraniu všeobecného dobra a výstavbe civilizácie.

Preto v ekonomickej rovine sa na ňu nemožno pozerať len ako na výmenu tovaru, ale ako základné právo pracujúceho na spravodlivú odmenu a na to, aby sa s ním zaobchádzalo spôsobom zodpovedajúcim jeho požiadavkám a jeho dôstojnosti ľudskej osoby.

Na mravnej a duchovnej úrovni práca nadobúda vznešenosť účasti na stvoriteľskom Božom diele a na Kristovom vykúpení, a to ako odpoveď na prikázania a povolanie, ktoré podľa Svätého písma dodávajú ľudskej činnosti asketický náboženský charakter. Zo sociálnej stránky práca sa môže a má stať putom a spoločenstvom medzi ľuďmi.

Práca ako povinnosť a právo
Každá ľudská bytosť má povinnosť podľa svojich možností a schopností vyvíjať činnosť, ktorá jednak zdokonaľuje jeho bytie a jednak slúži mu zároveň na vyživovanie seba i rodiny a prispieva k dobru spoločnosti podľa miery jeho schopnosti a jeho osobných a sociálnych povinností.

Má teda právo pracovať a právo na prácu ako nevyhnutný prostriedok svojho zdokonaľovania, osobného a rodinného zabezpečenia a aktívneho zapojenia sa do spoločnosti, do ktorej patrí.
Túto povinnosť a právo musí ochraňovať a podporovať spoločnosť, ktorá má dnes svojim núdznym členom poskytnúť aj zdroj práce a živobytia.

Nevyhnutnosť zásahu verejnej moci na zaručenie práce
Aby sa podporovalo a organizovalo využitie všetkých pracovných síl podľa prirodzeného práva a povinnosti človeka v modernej spoločnosti, nestačí voľná zmluva pracujúcich a zamestnávateľov, ktorá je síce najpodstatnejším prvkom celého koordinačného diela na tomto poli, ale v dôsledku nedostatočnosti, ba aj nemožnosti súkromnej iniciatívy je úlohou a právom verejnej moci zasahovať, aby sa zabezpečila všetkým primeraná práca ako základňa ich života a spolupráce a na všeobecnom dobre spoločnosti, čím by sa predišlo pohrome nezamestnanosti, zvlášť mladých ľudí.

Spravodlivá odmena za prácu
Práca si zasluhuje spravodlivú odmenu, ktorá má byť vypočítaná podľa hodnoty výkonu pracujúceho, ale tiež podľa jeho potrieb a podľa potrieb jeho rodiny v rámci možností, ktoré poskytuje stav narastajúceho globálneho hospodárstva, a v rámci požiadavky skutočnej účasti všetkých na výsledkoch spoločnej aktivity.
Osobitne treba klásť dôraz na to, že robotník nemá iné dostupné možnosti, aby si zabezpečil prostriedky nevyhnutné na živobytie; ale zároveň je potrebné vychovávať robotníka k sporeniu a dať mu možnosť prakticky ho uskutočňovať.
Prakticky treba dosiahnuť, aby zákonný plat nebol iba dostačujúci, ale aby predstavoval čo najviac to, čo je spravodlivé podľa ľudského a kresťanského ponímania pracovných vzťahov.

Mzda a účasť na zisku podniku
Odmena za prácu v podobe mzdy je v zásade nutná a správna, ale je nutné doplniť ju iným spôsobom účasti na zisku podľa možností a príležitostí, ktoré poskytuje momentálny stav podniku, ktorý by sa mal v súčasnosti snažiť o to, aby rozvíjal pocit príslušnosti, účasti a spoluzodpovednosti všetkých tých, ktorý prispievajú k výrobe.

Podľa knihy Raimonda Spiazzi: Sociálny kódex Cirkvi
pripravil A. Čulen

alianciazanedelu.sk/archiv/3678