Video- kázeň na sviatok Svätej rodiny: Stále dookola hovorím, prečo nehovoríme o normálnej rodine a o nenormálnej rodine, ale to už sa dnes nehodí…

Video- kázeň na sviatok Svätej rodiny: Stále dookola hovorím, prečo nehovoríme o normálnej rodine a o nenormálnej rodine, ale to už sa dnes nehodí… alianciazanedelu.sk/archiv/7847

Drahí bratia a sestry, musím vám tak z úprimnosti povedať jednu vec. Kázať na sviatok Svätej rodiny, je z roka na rok ťažšie.

Prečo? Preto, lebo situácia sa mení a musíme aj možno až tak v smútku povedať, že sa to mení k horšiemu. Prednedávnom ma zaujal jeden taký obrázok. Fotka. Istá naša najvyššia činiteľka Slovenskej republiky bola na návšteve u Svätého Otca. A mnohí ľudia sa pýtali, ako to, že prišla v čiernom? Vdova nie je. Prišla v čiernom preto, lebo podľa Vatikánskeho protokolu ľudia, ktorí nežijú v sviatostnom manželstve, musia tak chodiť – v čiernom pred Svätého Otca. Iba tí, ktorí sú „na poriadku“, môžu prísť v bielom.

To je privilégium bieleho – to sa tak hovorí. A potom bol taký komentár ku tomu, že z týchto všetkých význačných svetových lídrov viete, iba koľko ich môže prísť v bielom ku Svätému Otcovi? Sedem! Iba sedem! Iba sedem je „na poriadku“!

Aby sme pochopili, aká dramatická je situácia. A keď sa ešte zameriame na naše Slovensko, a vidíme úžasný rodinný život niektorých našich vrcholných predstaviteľov, ktorí majú dokonca aj strany podľa toho názvu – Rodina, situácia je vážna. Ale, drahí bratia a sestry, nie zúfalá.

Sviatok dnešnej rodiny, drahí bratia a sestry nás ako keby vťahuje do celej tej drámy, ktorú predstavuje rodina. Aj dnes vidíme v Božom slove, ako aj Svätá rodina prichádza do Jeruzalemského chrámu splniť svoju povinnosť. Prichádzajú, aby obetovali, lebo viete, podľa toho židovského, podľa tých zákonov, žena po pôrode musí byť očistená, atď. Obetovali iba holúbky. Aby sme vedeli, tak „normálna rodina“, tá, ktorá na to mala, obetovala baránka. Takí tí chudobní obetovali iba holúbky, lebo viac nemohli, tak aby sme videli, v akej ekonomickej situácii, kondícii, bola Svätá rodina. Obetovali iba holúbky, nič viac.
A uprostred tohto obradu, ako keby tam vhupli dvaja ľudia, ktorí to tam všetko rozvíria, zdramatizujú. Vidíme tam Simeona, ktorý prichádza, zoberie im dieťa a hovorí proroctvo. „Teraz prepustíš Pane svojho služobníka…“ a toto sa my kňazi modlíme vždy pri kompletóriu, čiže pri poslednej modlitbe dňa, pred spaním a vlastne ten dramatický moment, kedy Simeon hovorí o tom, že kto vlastne ten Ježiš je, a zároveň hovorí proroctvo aj Máriine. Viete, oni sa iba divili, oni sa nestačili čudovať, čo sa to o ňom rozprávalo.

A potom tam vidíme Annu, ktorá vlastne, čím sa hovorí všetko o jej živote, ako sa stala vdovou, koľko rokov bola v chráme, a potom ako ona tiež videla, a pochopila, kto je to ten Mesiáš.

Je zaujímavé, že tu nehovorí Jozef ani slovo a aj Panna Mária mlčí. Tí, kto rozprávajú, sú Simeon a prorokyňa Anna. Dvaja ľudia, ktorí „to všetko zdramatizujú“. Jednoducho, Mária s Jozefom pochopia, že to s tou výchovou nebude až také ľahké. To s tou ich rodinou nebude taká bežná záležitosť. Pochopili, že to bude náročné, drahí bratia a sestry, aby sme aj my skrze toto Božie slovo pochopili, že mať dnes rodinu, žiť v rodine, to už nie je taká bežná vec. To už nie je taká ľahká vec, že to dokáže každý. To už je, a môžeme povedať, a tí čo ste tu, rodiny, í tí čo na nás doma pozeráte, že to je dnes už umenie. Že to je už výkon, že to je priam hrdinstvo.

V tejto udalosti, z dnešného Jeruzalemského chrámu Božieho slova, vidíme, že to tak je. Koľko vidíme, drahí bratia a sestry, okolo seba tých neúspešných rodín? Koľko vidíme okolo seba ľudí, ktorí nejakým spôsobom sú sklamaní zo svojich vzťahov? Koľko vidíme ľudí, ktorí sú zranení, z toho, ako žili a prežívajú svoje manželstvo? Koľko vidíme, aj my kňazi, keď robíme s mladými ľuďmi, vidíme ako často sú ľudia tak strašne zranení z toho všetkého, čo zažili v rodine? A vždy hovoríme, že 80% z toho, ako sa mi správame, pochádza iba z rodín. To, ako videli deti, ako sa rodičia správajú medzi sebou, to je paste a copy, hovoria Angličania, odkopíruj a prilep. Jednoducho, to je presne to isté. A potom aj pedagógovia aj kňazi, no môžeme sa snažiť, ale to podstatné, tá dráma sa odohráva v rodinách.

A tak vidíme, aké to je dnes ťažké, aké je to náročné, v akých drámach a dramatických situáciách sa nachádzajú toľké mladé rodiny? V akých drámach prežívajú svoje manželstvo starší ľudia, ktorých deti odišli, alebo sa niečo stalo, alebo nejaká tragédia a musia nanovo hľadať svoju cestu ku sebe? A hľadať aj v Bohu to vysvetlenie, prečo sa toto deje s nami? Aby sme nachádzali tú odpoveď aj v tomto… Keď Mária s Jozefom začuli, čo sa to rozpráva, tiež nechápali, tiež sa pýtali, čo to všetko znamená? Prečo sa to deje tak, ako sa to deje?

Viete, to bola jedna veľká dráma, ten život Svätej rodiny, aj život dnešnej rodiny. Ak si niekto myslí, že to je prechádzka ružovou záhradou, no tak dobré ráno! Tak to asi nie je. A vy, ktorí ste tu, i vy, ktorí nás pozeráte, to môžete dosvedčiť. A tak preto aj sviatok Svätej rodiny je tak dôležitý pre Cirkev, aby sme si aj uprostred týchto drám uvedomili, aké je to vzácne, aké je to úžasné, aby ste vy, ktorí ste zažili krásnu rodinu, ďakovali za tento dar, ktorí ste dostali, za tých svojich rodičov, za starých rodičov, za ich príklad. Vy, ktorí ste zažili nejaké zranenia, nejaké bolesti, aby ste dokázali na sviatok Svätej rodiny odpustiť. Lebo keď potom človek celý život žije s tým zranením, že som nedostal to, čo som mal dostať… A potom kope okolo seba a zraňuje ďalších ľudí. Koľko kopancov som zbytočne dostal a dal, kvôli tomu, lebo som nedostal to, čo som mal dostať. Ľudia kričia okolo seba, nemáme rodinu, nemáme lásku!

A tak aj na tento sviatok si chceme toto pripomínať, ale tá dráma sa začala, už v Jeruzalemskom chráme! Už sa začala v Betleheme. Už sa začala aj v tomto období, keď to všetko bolo tak úplne ináč, ako sa to naplánovalo. Zároveň, drahí bratia a sestry, vidíme aj v dnešnej dobe, aký je boj o dušu rodiny. Ako sa už nerozpráva o rodine, ale sa rozpráva už o tradičnej rodine a o nových formách rodiny. Stále dookola hovorím, prečo nehovoríme o normálnej rodine a o nenormálnej rodine, ale to už sa dnes nehodí. Aký boj prebieha o to, aby sa zobrala úloha otca z rodiny, aby deti boli vychované bez jasného smeru? A potom sa núkajú alternatívne formy prežívania rodín. Koľko, ale tu sa už nehovorí, koľko je zlomených sŕdc, koľko je zlomených duší?
Tak si vyprosujme aj počas dnešnej nedele, Pane, ak toto ja prežívam vo svojej rodine, ak ja mám problém, ak ja mám nejaké zranenie, Pane, ťa na príhovor Svätej rodiny vylieč to, uzdrav to! Ak možno momentálne vy, ktorí nás pozeráte, alebo ste tu, prežívate nejakú drámu, ktorú nechápete, pamätajte, že aj oni sa iba divili a nechápali. A potom možno poznáte, čo sa stalo, keď dvanásťročného Ježiša rodičia našli v chráme, keď sa im stratil, tri dni ho hľadali a prišli ku nemu a povedali: Čo si nám to urobil? Však my sme mali úplne iné očakávania od Teba, prečo nás…

Drahí bratia a sestry, aj to bola veľká dráma. Prosme, aby aj deti vyrastali v rodinách, nielen to, čo ich rodičia od nich chcú a premietajú svoje sny a túžby, ale aby boli vnímavé na to, aké dary Boh vložil do sŕdc našich detí. Aké talenty? Možno to je niečo úplne iné, ako si ty predstavuješ. Lebo aj Mária s Jozefom, keď išli do chrámu, oni iba žasli, oni vôbec nemali šajnu o tom, ako to Ježiš rozpráva. Divili sa tiež tomu, to je to umenie, lebo každá rodina, bratia a sestry, nám nastavuje zrkadlo. Keď sa ja pozriem do zrkadla, tak sa vidím, aký som. Možno sa páčim, možno sa nepáčim, atď. Každá rodina svojmu dieťaťu ukazuje zrkadlo. Ono sa vidí tak, ako jeho rodina. Ako mu jeho rodina povie, že je. Aby sme si toto uvedomili, že toto všetko nás ovplyvňuje a ja sa vidím tak, ako ma vidí rodina. Ja s správam tak, ako mi hovorí rodina. Ty si taký, ty si onaký. To všetko nás, drahí bratia a sestry, ovplyvňuje.

A tak sviatok Svätej rodiny každý rok je jedna veľká dráma. Dráma o tom, aby sme sa pozreli na našu rodinu. Aby sme sa pravdivo pozreli na to, čo je v mojej rodine choré. Na to, čo v mojej rodine nie je zdravé. Aby sme si nemaľovali Potemkinove dediny a povedali, všetko je to v pohode, však sa usmejeme, urobíme dojem na niekoho.

Ale je moja rodina, drahí bratia a sestry, je skutočne miestom, ktoré milujem, je to dom, kde sa cítim šťastný? Je moja rodina mojím domovom, alebo utekám z nej? A to hovorím nielen o našich rodinách tých fyzických, ale hovorím aj o našich rodinách duchovných, o našich farnostiach. Keď teraz sme obmedzení atď., nemôžeme, a túžime byť spolu, alebo to je iba taká formalita, aby sme to nejako prežili tú omšu? Aj naše rehoľné komunity a naše vzťahy, to všetko nás ovplyvňuje. A častokrát, sú to veľké drámy, veľké napätia, ktoré si vyžadujú veľké odpustenie.

O Svätej rodine drahí bratia a sestry, by sa dalo strašne veľa… Ale aby sme prosili na príhovor Svätej rodiny, o to aby sme dokázali napodobňovať, že ja som svoju manželku, svoje deti dostal nie preto, aby som nad nimi vládol, aby som ukázal, ako hovoríme v druhom čítaní, aby sme sa rešpektovali, ale aby sme sa spoločne stali svätými. Túžite byť vo svojich rodinách svätí? Túžime vo svojich rodinách všetci sa dostať vyššie? Do neba? To má byť ten vzor aj sviatok Svätej rodiny, nielen to nejako prežiť, a nejako vydržať, alebo nejako sa prispôsobiť a urobiť nejaké modus vivendi, alebo status quo a povedať, už nejako to prežijeme. Ale ja so svojou rodinou, s dvomi deťmi, ja sa chcem dostať do neba. Túžim po tom? Ja sa chcem so svojou komunitou, s pátrom Miroslavom, s pátrom Ľubošom dostať do neba.

A mohli by sme pokračovať. O tomto to je. Aby sme boli nielen rodina, aby sme mali ten prívlastok, Pane, ak je to možné, chceme sa stať svätými. Chceme naozaj ukázať, že sa to dá. Že sa dá pekne žiť, milovať, odpúšťať… A dá sa prísť spoločne do neba, kde nás čaká viete kto? Nielen náš Spasiteľ, ale aj všetci tí, ktorí nás predišli, ktorí tiež tvoria súčasť našej rodiny. Naši zomrelí, príbuzní, babky, otcovia, synovia, dcéry, atď.

Nech aj tento sviatok nám to pripomína. Je to dráma, ale stojí za to! Stojí za to zabojovať za svoju rodinu, zabojovať za svoje vzťahy a hlavne zabojovať za večný život.

Amen.
Pripravil A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/7847