Pozdrav z pravoslávnych vianoc a konca pôstu (naše foto)

Dnes sme oslávili štedrý večer, podľa Juliánskeho kalendára (dolu foto). Máme posledný deň 40 dňového predvianočného pôstu. 40 dní žiadne mliečne výrobky, ani mäso. Bolo by to azda aj ťažké takto sa postiť v dnešnej konzumnej dobe, ale celá Cirkev sa postí, každá jedna rodina, každé jedno spoločenstvo a preto to ide ľahko. Keď sa po liturgii stretáme pri stole v Cirkvi na fare, všetko len pôstne jedlá. Cirkev pôstom žije...

Na zajtra sa tešíme, na vyprážaný syr, ktorý sme počas pôstu nesmeli a v nedeľu na sviečkovú.

O mesiac aj nejaké drobné (tuším 20. februára), však začína ďalší pôst - pred paschou. Ten bude trvať vyše 50 dní a bude tvrdší. Bude tam len minimum rýb a minimum oleja. Mliečne výrobky a mäso sa ani nespomínajú - to je samozrejmosť.

Paradoxne sme najprv boli na krížovej ceste, keďže je piatok. Navštívili sme Bernolákovo, kde je malá krížová cesta pri kaplnke svätej Anny. Večer sme oslavovali narodenie Krista. Preto ten paradox. Bol nato však dôvod.

Zasväcovali sme totiž nového veriaceho (chodí do Cirkvi už vyše polroka), ktorý nikdy na krížovej ceste nebol. Vyrastal ako čistý ateista, no Boh sa ho ujal a raduje sa z viery. Horšie je na tom jeho rodina, zvlášť manželka, ktorá je liberál. Nedokáže svojho muža pochopiť, hovorí o spiatočníctve. Robí mu prieky, schováva ikony, schovala mu aj kalendár kde má pôsty. Nedovoľuje mu deti brať do chrámu - ale Duch ju láme. Mladší syn už chodí každú druhú nedeľu do chrámu.

Nuž, ukázali sme mu ako sa modlí krížová cesta, keďže práve on býva v Bernolákove a môže tam kedykoľvek skočiť.

Potom sme sa presunuli k nám, kde sme mu ukázali, ako slávime štedrú večeru pri modlitbe a čítaní písma, aby vedel ako kresťania slávia vianoce... Je to jeho prvý rok v roli kresťana. Už vidí krásu viery, ale aj protivenstvá a ťažkosti. Vitaj v rodine...vitaj v klube... :-) Mňa nenávideli, hovorí Ježiš - budú aj vás...

Pred štedrou večerou sme sa pri oltári pomodlili Máriin ruženec, čo je modlitba veľmi podobná ružencu. Svätý Serafim Sarovský nabádal modliť sa takto 150 krát za deň zdravas.

Potom sme čítali z evanjelia Lukáša, ako sa Ježiš narodil, čo tomu predchádzalo a nasledovalo. Napokon sme sa pomodlili za jedlo a v družnom rozhovore sme sa navečerali.

Deti darčeky nedostali, mali ich už 24. decembra, na západný sviatok štedrej večere. Nie sme sekta, ktorá sa oddeľuje od iných kresťanov a preto slávime vianoce dva krát.

Tento druhý krát je to pre nás však viac duchovné. Večer o 18. hodine je v chrámoch veľké povečerie, na ktoré sme v tento rok nešli, keďže to máme do chrámu ďalej. No nasledovné dva dni po sebe, ideme ráno na liturgiu. Sobota vianočná a Nedeľa vianočná plus - sviatok zhromaždenia presvätej Bohorodičky.

V pondelok je sviatok mučeníka Štefana. Je to také štvordnie. Viac na modlitbách, viac pri rozjímaní o našej spáse, ale aj o povolení bruchu, keďže je koniec pôstu.

Nejaké foto z tohto duchovne naladeného dňa. Už môžeme iba pozdraviť čitateľov Glorie tak, ako sa všetky veriace rodiny východnej cirkvi v tieto dni zdravia:

Christos, ražďajetsja. Slavite jevo...
Kristus sa narodil - oslavujte ho...

Čo tam po svete, po politike, po zle, ktoré vo svete pôsobí, keď Hospod Boh Kristus je medzi nami? Veď Pavol nás ubezpečuje:

Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.