Nie každé povolanie umožní dosiahnuť svätosť...a tým aj spásu...Sú povolania,kde je svätosť veľmi zriedkavá a výnimočná...biela vrana medzi húfom čiernych...A takým zamestnaním je aj podnikanie,kšeft,kupectvo,či obchod...Tam sa všetko meria len ziskom,peniazmi,efektom,bohatstvom a úspechom...Márnosť nad márnosť...hlása nám večnú pravdu slávna starozákonná kniha Kazateľ 1-2...Všetko bohatstvo je len dočasné a rozpadne sa na prach...Koľko z pozemského bohatstva si na druhý svet odnesie boháč,podnikateľ,politik,či umelec...nič...len 4 dosky truhly,v ktorých bude hniť...ak ho nespália...Na druhý svet neprejdú nijaké milióny,vkladné knižky,zlato,diamanty...ani celé komplexy fabrík...či supermarkety...ani politickú moc a umeleckú slávu,úspechy...a ani tituly pred a za menom...Smrť meria všetkým rovnakým metrom...a nepočká...Preto kvet svätosti,ktorý vykvitne medzi kupcom-podnikateľom je tak vzácny,že je ťažko uveriteľný...a predsa...svätá Cirkev nám dnes ponúka životný príbeh úspešného kupca,podnikateľa zo šera stredoveku 12.storočia z mesta Cremona v Taliansku,svätého Dobrýčlovek-Homobonus /Homo-človek a bonus-dobrý/ s podivným menom,ktoré ale plne vystihovalo jeho skutky a život.
Bol to človek -dobrák od kosti,ktorý nielen vzorne kresťansky žil,ale veľmi si všímal utrpenie a biedu okolo seba...Svoje bohatstvo a obchodný úspech využíval pre pomoc biednym,žobrákom,chudobným...ktorým dával jedlo,šaty a dokonca myslel aj na tých,ktorí žili v biede,ale sa hanbili žobrať...Nelenil a sám im do ich chatrčí nosil jedlo,odev i peniaze.K obchodu ho vyučil jeho otec,ktorý bol tiež obchodníkom a tak svoje obchody preniesol na syna...Oženil sa,ale Boh im nepožehnal potomka...Žil v šťastnom manželstve...zbožným,duchovným životom...Neraz,ale jeho žena mu vyčítala,že všetko rozdáva žobrákom a nakoniec im na staré kolená nostane nič na dôstojnú starobu a dožitie...Vtedy jej Homobonus odvetil citátom zo Sv.Písma o chudobe Krista...A vysvetlil svojej ustráchanej žene...že najlepšia banka na zarobené peniaze sú chudobní a biedni...tam ich treba uložiť do skutkov lásky a milosrdenstva...ostanú v plnej hodnote aj pred boží Súd...Pravidelne navštevoval bohoslužby,kostol sv.Egídia,žil príkladným sviatostným životom...Svojou láskou k chudákom a bíednym a ochotou im pomáhať získal si všeobecný obdiv a obľúbenosť...V podnikaní...nákupe a predaji tovaru bol čestný,neokrádal,neklamal,nepodvádzal na váhe a kvalite tovaru.Ani kvetnato neospevoval svoj tovar a nepodvádzal...V reči bol skromný...ale každý vedel,že jeho slová sú pravdivé a môžu sa na ne spoľahnúť...Aj keď nakopil peniaze a bohatstvo na kopu,ale ho pravidelne priebežne rozdával,predsa ho Boh požehnal v jeho podnikaní,že sa mu darilo a mnohí mu aj závideli.Homobonus rád zavčasu ešte za tmy nadránom sa chodil modliť ku kostole sv.Egídia v Cremone,ktorý patril kláštoru...Kľačiaval na schodoch kostola pred zamknutými dverami kostola...Opát kláštora šiel zavčasu ráno odomknúť dvere kostola a zistil,že sú odomknuté a pred oltárom našiel modliaceho sa Homobona...dvere sa samé otvárali pred svätcom...13.novembra r.1197 šiel ráno ko kostola na sv. omšu...pri speve glória roztiahnul ruky a poklonil sa a kľačal...ale už sa nepostavil...ľudia ho chceli zdvihnúť...ale už bol mrtvy...Tak skonal na sv. omši...Bol tak populárny,že bol pochovaný do chrámu sv.Egídia v Cremone a hneď za 2 roky vyhlásený za svätého pápežom Innocentom III. -12.januára r.1199...Je patrónom kupcov,podnikateľov...kiež by si z neho vzali príklad ako využiť bohatstvo pre zásluhy vo večnom živote...