Prvé ohlásenie umučenia a napomenutie Šimona Petra (1)
(M.Valtorta,Evanelium,ako mi bolo odhalené,5/295)
Ježiš musel odísť z Cézarey Filipovej na úsvite, lebo teraz je už mesto so svojimi horami vzdialené. Okolo Ježiša, ktorý sa vydáva k Meromskému jazeru, sa opäť rozprestiera nížina. Sú s ním apoštoli a všetci učeníci, ktorí boli v Cézarei. Taký početný zástup neprekvapuje nikoho, lebo tu vidno ďaľšie zástupy Izraelitov alebo prozelytov, smerujúce do Jeruzalema. Prichádzajú zo všetkých kútov diaspóry a chcú pobudnúť vo svätom meste, určitý čas počúvať rabínov a dlhšiu dobu vdychovať vzduch chrámu.
Postupujú rýchlo za slnka, ktoré je už vysoko na oblohe, ale ešte neobťažuje, lebo je to jarné slniečko, ktoré si pohráva s novými listami a s rozkvitnutými konármi stromov a všade prebúdza k životu kvety. Nížina rozprestierajúca sa pred jazerom je ako rozkvitnutý koberec. Pri pohľade na kopce, ktoré ju obklopujú, vidno, že sú pokryté pestrofarebnými, bielymi, jemne či sýtoružovými až takmer červenými korunami rozkvitnutých ovocných stromov. Prechádzajúc povedľa ojedinelých domov roľníkov, alebo okolo kováčských vyhní roztrúsených popri ceste, tešia sa pohľadmi na prvé rozkvitnuté ružové kríky v záhradách, popri plotov alebo pri múroch domov.
,,Janine záhrady už budú určite rozkvitnuté," poznamená Šimon Horlivec.
,,Aj nazaretská záhrada musí vyzerať ako košík plný kvetov. Mária je jej sladkou včelou, ktorá chodí od jedného ružového kríka k druhému, od ruží k jasmínom, k ľaliám, ktoré už majú púčiky na stonkách. Odtrhne halúzku mandľovníka ako to vždy robí, ba odtrhne i halúzku hrušky alebo granátovníka a vloží ju do amfory vo svojej izbičke. Keď sme boli deti, pýtali sme sa jej každý rok: ,Prečo mávaš v nej vždy halúzku rozkvitnutého stromu a nevložíš do nej prvé ruže?' A ona odpovedala: ,Lebo na tých kvietkoch vidím napísaný poriadok, ktorý mi prichádza od Boha, a cítim čistú vôňu nebeského ovzdušia.' Spomínaš si na to, Júda?" Spýta sa Jakub Alfejov svojho brata.
,,Áno. Spomínam si. A spomínam si, že keď som dospel, túžobne som očakával jar, aby som videl Máriu, ako sa prechádza v záhrade pod korunami rozkvitnutých stromov a medzi kríkmi prvých ruží. Nikdy som nevidel krajší výjav, ako túto večnú devu poletujúcu medzi kvetmi a lietajúcimi holubmi..."
,,Ó, poďme rýchlo, aby sme ju videli, Pane! Aby som aj ja videl toto všetko!" prosí Tomáš.
,,Stačí, ak pridáme do kroku a v noci budeme menej odpočívať, aby sme prišli včas do Nazareta," odpovie Ježiš. ,, Pôjdeme všetci do Betsaidy, potom do Kafarnauma a tam sa rozdelíme. My pôjdeme loďkou do Tiberiady a potom do Nazareta. Tak si každý okrem vás, Judejčanov, vezme ľahšie šaty. Zima sa už skončila."
,,Áno. A my ideme povedať Holubici:* ,Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul! Kvieťa sa kľuje po kraji... Nuž, hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi tvoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár."
,,Výborne, Ján! Vyzeráš, ako zamilovaný, ktorý spieva pieseň svojej krásavici!" povie Peter.
,,Som zamilovaný. Som zamilovaný do Márie. Nikdy neuvidím inú ženu, ktorá by vzbudila moju lásku. Iba Mária, ktorú milujem celou svojou bytosťou."
,,To som povedal aj ja asi pred mesiacom. Však, Pane?" povie Tomáš.
,,Ja si myslím, že sme všetci do nej zamilovaní. Takou vznešenou, takou nebeskou láskou...! K akej môže inšpirovať iba táto žena. A naše duše bezvýhradne milujú jej dušu, naše mysle milujú a obdivujú jej inteligenciu, naše oči hľadia a sú blažené z jej čistého pôvabu, ktorý dáva radosť bez akéhokoľvek chvenia, tak ako keď sa človek pozerá na kvet... Mária, Krásava zeme, a verím, že i Krásava neba...," povie Matúš.
,,To je pravda! To je pravda! Všetci vidíme v Márii to, čo je v ženách najnežnejšie. Je čistá deva a najláskavejšia matka. A človek nevie, či ju miluje viac pre prvý alebo druhý pôvab...," povie Filip.
,,Človek ju miluje, pretože je ,Mária'. To preto!" poznamená Peter.
Ježiš počúval ich rozhovor a povie: ,,Všetci ste hovorili dobre. Výborne to povedal Šimon Peter. Človek miluje Máriu, pretože je ,Mária'. Povedal som vám, keď sme išli do Cézarey, že iba tí, ktorí spoja dokonalú vieru s dokonalou láskou, spoznajú pravý význam slov: ,Ježiš, Kristus, Slovo, Syn Boží a Syn človeka.' Ale teraz vám hovorím, že je aj iné meno bohaté na významy. Je to meno mojej matky. Iba tí, ktorí spoja dokonalú vieru s dokonalou láskou, spoznajú pravý význam mena Mária, matky Božieho Syna. A pravý význam sa začne vyjasňovať pravým veriacim a pravým milovníkom v hroznej hodine múk, keď Rodička bude mučená so svojím Narodeným, keď Vykupiteľka bude vykupovať s Vykupiteľom pred očami celého sveta a po všetky veky vekov."
,,Kedy?" spýta sa Bartolomej, keď sa zastavili na brehu mohutnej bystriny, z ktorej pijú mnohí učeníci.
,,Zastavme sa tu, podeľme si chlieb. Už je poludnie," odpovie vyhýbavo Ježiš.
Všetci si posadajú na jemnú trávu na brehu bystriny. Ježiš obetuje a požehnáva pokrm a všetci sa s radosťou pustia do jedla. Učeníci hľadia ako slnečnice na Ježiša, ktorý sedí uprostred apoštolov.
Jedlo sa skoro skončí. Ježiš však ostáva sedieť, takže nikto sa nepohne. Ba učeníci sa premiestnia bližšie, aby počuli, čo hovorí Ježiš a na čo sa ho pýtajú apoštoli. A vypytujú sa ho ešte na to, čo povedal predtým o svojej matke.
,,Áno. Lebo už to by bola veľká vec, byť mojou matkou podľa tela. Uvážte, že Anna Elkánova sa spomína ako Samuelova matka. No on bol iba prorok. A predsa sa jeho matka spomína, lebo ho porodila. A preto Máriu budú spomínať s najvyššími chválami za to, že dala svetu Ježiša, Spasiteľa. Ale bolo by to málo vzhľadom na to veľa, čo Boh od nej žiada, aby dovŕšila mieru, požadovanú na vykúpenie sveta. Mária nesklame túžbu Boha. Ona Boha nikdy nesklamala. Odovzdala sa mu celkom, a odovzdá sa mu celá aj pokiaľ ide o požiadavku úplnej lásky, a o požiadavku úplnej obety. A keď dovŕši najvyššiu obetu so mnou, pre mňa a pre svet, vtedy praví veriaci a praví milovníci pochopia pravý význam jej mena. A na veky vekov bude umožnené, aby ho poznal každý pravý veriaci a každý pravý milovník. Meno Veľkej Matky, Svätej Živiteľky, ktorá bude po stáročia živiť Kristove deti svojím plačom, aby ich vychovala pre život v nebi."
,,Plačom, Pane? Tvoja matka musí plakať?" spýta sa Iškariotský.
,,Každá matka plače. A moja bude plakať viac než hociktorá iná."
,,Ale prečo? Ja som zavše spôsobil plač svojej matky, lebo nie som vždy dobrý syn. Ale ty! Ty nikdy nespôsobíš bolesť svojej matke."
,,Nie. Ja jej naozaj nespôsobím bolesť ako jej Syn. Ale spôsobím jej veľkú bolesť ako Vykupiteľ. Dvaja budú tí, čo mojej matke spôsobia nekonečný plač: Ja preto, aby som spasil ľudstvo, a ľudstvo svojimi ustavičnými hriechmi. Každý človek, ktorý žil, žije a bude žiť, stojí Máriu slzy."
,,Ale prečo?" opýta sa zarazene Jakub Zebedejov.
,,Pretože každý človek ma stojí utrpenie, aby som ho vykúpil."
,,Ale ako to môžeš povedať o tých, čo už zomreli alebo čo sa ešte nenarodili? Utrpenie ti spôsobujú tí, ktorí žijú, zákonníci, farizeji, saduceji so svojimi obvineniami, žiarlivosťou a zlomyseľnosťou. Ale nič viac než toto," vyhlási pevne Bartolomej.
,,Jána Krstiteľa tiež zabili... a nie je jediný prorok, ktorého Izrael zabil, ani jediný kňaz večnej Vôle zabitý preto, že ho nenávideli tí, ktorí neposlúchali Boha."
,,Ale ty si viac než prorok, a viac než sám Krstiteľ, tvoj Predchodca. Ty si Slovo Boha. Ruka Izraela sa nezdvihne proti tebe," povie Júda Tadeáš.
,,Myslíš, bratku? Mýliš sa," odpovie mu Ježiš.
,,Nie. To nemôže byť! To sa nemôže stať! To Boh nedovolí! To by bol ponížený jeho Kristus navždy!" Júda Tadeáš je taký rozrušený, že až vstane.
Ježiš tiež vstane a uprene sa mu zahľadí do zblednutej tváre a úprimných očí. Povie pomaly: ,,A predsa sa to stane." A spustí pravé rameno, ktoré zdvihol, ako keby prísahal.
Všetci vstanú, natlačia sa ešte bližšie k Ježišovi - kruh zronených, ale ešte neveriacich tvárí - a v skupine sa šíri šepot:
,,Určite... keby tak naozaj bolo... Tadeáš by mal pravdu."
,,To, čo sa stalo Krstiteľovi, je zlé. Ale pozdvihlo to toho muža, hrdinského až do konca. Keby sa to však stalo Kristovi, zmenilo by to jeho slávu."
,,Kristus môže byť prenasledovaný, ale nie pokorený."
,,Božie pomazanie je na ňom."
,,Kto by ti mohol naďalej veriť, keby ťa videli vydaného na nemilosť ľuďom?"
,,My to nedovolíme."
Jediný, kto mlčí, je Jakub Alfejov. Jeho brat ho vyzve: ,,Ty nepovieš nič? Ty nič neurobíš? Azda nepočuješ? Obhajuj Krista proti nemu samému!" Celou Jakubovou odpoveďou je, že si zakryje tvár rukami a plačky odíde na bok. ,,Hlupák!" zvolá jeho brat.
,,Azda nie taký, ako si myslíš," odpovie mu Hermastej. A pokračuje: ,,Keď včera Učiteľ vysvetľoval proroctvo, hovoril o rozloženom tele, ktoré sa opäť spojí do jedného, a o tele, ktoré sa vzkriesi samo od seba. Myslím si, že človek nemôže vstať z mŕtvych, ak predtým nezomrel."
,,Ale môže zomrieť prirodzenou smrťou, na starobu. A už to je veľa pre Krista!" namietne Júda a mnohí mu dajú za pravdu.
,,Áno, ale potom by to pre toto pokolenie nebolo znamenie, ktoré je omnoho staršie než on," poznamená Horlivec.
,,Možno! Ale nie je povedané, že hovorí o sebe," odsekne Tadeáš, tvrdohlavý vo svojej láske a úcte.
,,Nikto iný, len Boží Syn môže sám od seba vstať z mŕtvych, tak isto ako nikto iný, len Boží Syn sa mohol narodiť tak, ako sa narodil on. Ja to hovorím. Ja, ktorý som videl jeho slávu pri narodení," povie Izák so spoľahlivým svedectvom.
Ježiš, s rukami skríženými na prsiach, ich počúval a pozeral pritom z jedného na druhého. Teraz on pokynie, že chce prehovoriť, a povie: ,,Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, pretože on je Boží Syn a je aj Vykupiteľ človeka. A neexistuje vykúpenie bez utrpenia. Moje utrpenie bude telesné, utrpenie tela a krvi, aby som odčinil hriechy tela a krvi. Bude to utrpenie morálne, aby som odčinil hriechy mysle a vášní. Bude to utrpenie duchovné, aby som odčinil hriechy ducha. Bude to úplné utrpenie. Preto v stanovenú hodinu ma v Jeruzaleme zajmú a potom, ako si veľa vytrpím vinou starších, veľkňazov, zákonníkov a farizejov, ma odsúdia na potupnú smrť. A Boh to tak dopustí, pretože tak to musí byť, lebo ja som Baránok na odčinenie hriechov celého sveta. A v mori smrteľnej úzkosti, o ktorú sa bude so mnou deliť moja matka a niekoľko ďalších ľudí, zomriem na dreve kríža. A po troch dňoch, iba svojou Božskou vôľou, vstanem z mŕtvych k večnému a oslávnému životu ako Človek, a znovu budem Boh v nebi s Otcom i Duchom. Ale najskôr musím vytrpieť všetku potupu a srdce mi prebodne lož a nenávisť."
Zbor pohoršených výkrikov sa zdvihne v teplom a voňavom jarnom vzduchu...
* Pies 2,10-14
Ježiš musel odísť z Cézarey Filipovej na úsvite, lebo teraz je už mesto so svojimi horami vzdialené. Okolo Ježiša, ktorý sa vydáva k Meromskému jazeru, sa opäť rozprestiera nížina. Sú s ním apoštoli a všetci učeníci, ktorí boli v Cézarei. Taký početný zástup neprekvapuje nikoho, lebo tu vidno ďaľšie zástupy Izraelitov alebo prozelytov, smerujúce do Jeruzalema. Prichádzajú zo všetkých kútov diaspóry a chcú pobudnúť vo svätom meste, určitý čas počúvať rabínov a dlhšiu dobu vdychovať vzduch chrámu.
Postupujú rýchlo za slnka, ktoré je už vysoko na oblohe, ale ešte neobťažuje, lebo je to jarné slniečko, ktoré si pohráva s novými listami a s rozkvitnutými konármi stromov a všade prebúdza k životu kvety. Nížina rozprestierajúca sa pred jazerom je ako rozkvitnutý koberec. Pri pohľade na kopce, ktoré ju obklopujú, vidno, že sú pokryté pestrofarebnými, bielymi, jemne či sýtoružovými až takmer červenými korunami rozkvitnutých ovocných stromov. Prechádzajúc povedľa ojedinelých domov roľníkov, alebo okolo kováčských vyhní roztrúsených popri ceste, tešia sa pohľadmi na prvé rozkvitnuté ružové kríky v záhradách, popri plotov alebo pri múroch domov.
,,Janine záhrady už budú určite rozkvitnuté," poznamená Šimon Horlivec.
,,Aj nazaretská záhrada musí vyzerať ako košík plný kvetov. Mária je jej sladkou včelou, ktorá chodí od jedného ružového kríka k druhému, od ruží k jasmínom, k ľaliám, ktoré už majú púčiky na stonkách. Odtrhne halúzku mandľovníka ako to vždy robí, ba odtrhne i halúzku hrušky alebo granátovníka a vloží ju do amfory vo svojej izbičke. Keď sme boli deti, pýtali sme sa jej každý rok: ,Prečo mávaš v nej vždy halúzku rozkvitnutého stromu a nevložíš do nej prvé ruže?' A ona odpovedala: ,Lebo na tých kvietkoch vidím napísaný poriadok, ktorý mi prichádza od Boha, a cítim čistú vôňu nebeského ovzdušia.' Spomínaš si na to, Júda?" Spýta sa Jakub Alfejov svojho brata.
,,Áno. Spomínam si. A spomínam si, že keď som dospel, túžobne som očakával jar, aby som videl Máriu, ako sa prechádza v záhrade pod korunami rozkvitnutých stromov a medzi kríkmi prvých ruží. Nikdy som nevidel krajší výjav, ako túto večnú devu poletujúcu medzi kvetmi a lietajúcimi holubmi..."
,,Ó, poďme rýchlo, aby sme ju videli, Pane! Aby som aj ja videl toto všetko!" prosí Tomáš.
,,Stačí, ak pridáme do kroku a v noci budeme menej odpočívať, aby sme prišli včas do Nazareta," odpovie Ježiš. ,, Pôjdeme všetci do Betsaidy, potom do Kafarnauma a tam sa rozdelíme. My pôjdeme loďkou do Tiberiady a potom do Nazareta. Tak si každý okrem vás, Judejčanov, vezme ľahšie šaty. Zima sa už skončila."
,,Áno. A my ideme povedať Holubici:* ,Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul! Kvieťa sa kľuje po kraji... Nuž, hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi tvoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár."
,,Výborne, Ján! Vyzeráš, ako zamilovaný, ktorý spieva pieseň svojej krásavici!" povie Peter.
,,Som zamilovaný. Som zamilovaný do Márie. Nikdy neuvidím inú ženu, ktorá by vzbudila moju lásku. Iba Mária, ktorú milujem celou svojou bytosťou."
,,To som povedal aj ja asi pred mesiacom. Však, Pane?" povie Tomáš.
,,Ja si myslím, že sme všetci do nej zamilovaní. Takou vznešenou, takou nebeskou láskou...! K akej môže inšpirovať iba táto žena. A naše duše bezvýhradne milujú jej dušu, naše mysle milujú a obdivujú jej inteligenciu, naše oči hľadia a sú blažené z jej čistého pôvabu, ktorý dáva radosť bez akéhokoľvek chvenia, tak ako keď sa človek pozerá na kvet... Mária, Krásava zeme, a verím, že i Krásava neba...," povie Matúš.
,,To je pravda! To je pravda! Všetci vidíme v Márii to, čo je v ženách najnežnejšie. Je čistá deva a najláskavejšia matka. A človek nevie, či ju miluje viac pre prvý alebo druhý pôvab...," povie Filip.
,,Človek ju miluje, pretože je ,Mária'. To preto!" poznamená Peter.
Ježiš počúval ich rozhovor a povie: ,,Všetci ste hovorili dobre. Výborne to povedal Šimon Peter. Človek miluje Máriu, pretože je ,Mária'. Povedal som vám, keď sme išli do Cézarey, že iba tí, ktorí spoja dokonalú vieru s dokonalou láskou, spoznajú pravý význam slov: ,Ježiš, Kristus, Slovo, Syn Boží a Syn človeka.' Ale teraz vám hovorím, že je aj iné meno bohaté na významy. Je to meno mojej matky. Iba tí, ktorí spoja dokonalú vieru s dokonalou láskou, spoznajú pravý význam mena Mária, matky Božieho Syna. A pravý význam sa začne vyjasňovať pravým veriacim a pravým milovníkom v hroznej hodine múk, keď Rodička bude mučená so svojím Narodeným, keď Vykupiteľka bude vykupovať s Vykupiteľom pred očami celého sveta a po všetky veky vekov."
,,Kedy?" spýta sa Bartolomej, keď sa zastavili na brehu mohutnej bystriny, z ktorej pijú mnohí učeníci.
,,Zastavme sa tu, podeľme si chlieb. Už je poludnie," odpovie vyhýbavo Ježiš.
Všetci si posadajú na jemnú trávu na brehu bystriny. Ježiš obetuje a požehnáva pokrm a všetci sa s radosťou pustia do jedla. Učeníci hľadia ako slnečnice na Ježiša, ktorý sedí uprostred apoštolov.
Jedlo sa skoro skončí. Ježiš však ostáva sedieť, takže nikto sa nepohne. Ba učeníci sa premiestnia bližšie, aby počuli, čo hovorí Ježiš a na čo sa ho pýtajú apoštoli. A vypytujú sa ho ešte na to, čo povedal predtým o svojej matke.
,,Áno. Lebo už to by bola veľká vec, byť mojou matkou podľa tela. Uvážte, že Anna Elkánova sa spomína ako Samuelova matka. No on bol iba prorok. A predsa sa jeho matka spomína, lebo ho porodila. A preto Máriu budú spomínať s najvyššími chválami za to, že dala svetu Ježiša, Spasiteľa. Ale bolo by to málo vzhľadom na to veľa, čo Boh od nej žiada, aby dovŕšila mieru, požadovanú na vykúpenie sveta. Mária nesklame túžbu Boha. Ona Boha nikdy nesklamala. Odovzdala sa mu celkom, a odovzdá sa mu celá aj pokiaľ ide o požiadavku úplnej lásky, a o požiadavku úplnej obety. A keď dovŕši najvyššiu obetu so mnou, pre mňa a pre svet, vtedy praví veriaci a praví milovníci pochopia pravý význam jej mena. A na veky vekov bude umožnené, aby ho poznal každý pravý veriaci a každý pravý milovník. Meno Veľkej Matky, Svätej Živiteľky, ktorá bude po stáročia živiť Kristove deti svojím plačom, aby ich vychovala pre život v nebi."
,,Plačom, Pane? Tvoja matka musí plakať?" spýta sa Iškariotský.
,,Každá matka plače. A moja bude plakať viac než hociktorá iná."
,,Ale prečo? Ja som zavše spôsobil plač svojej matky, lebo nie som vždy dobrý syn. Ale ty! Ty nikdy nespôsobíš bolesť svojej matke."
,,Nie. Ja jej naozaj nespôsobím bolesť ako jej Syn. Ale spôsobím jej veľkú bolesť ako Vykupiteľ. Dvaja budú tí, čo mojej matke spôsobia nekonečný plač: Ja preto, aby som spasil ľudstvo, a ľudstvo svojimi ustavičnými hriechmi. Každý človek, ktorý žil, žije a bude žiť, stojí Máriu slzy."
,,Ale prečo?" opýta sa zarazene Jakub Zebedejov.
,,Pretože každý človek ma stojí utrpenie, aby som ho vykúpil."
,,Ale ako to môžeš povedať o tých, čo už zomreli alebo čo sa ešte nenarodili? Utrpenie ti spôsobujú tí, ktorí žijú, zákonníci, farizeji, saduceji so svojimi obvineniami, žiarlivosťou a zlomyseľnosťou. Ale nič viac než toto," vyhlási pevne Bartolomej.
,,Jána Krstiteľa tiež zabili... a nie je jediný prorok, ktorého Izrael zabil, ani jediný kňaz večnej Vôle zabitý preto, že ho nenávideli tí, ktorí neposlúchali Boha."
,,Ale ty si viac než prorok, a viac než sám Krstiteľ, tvoj Predchodca. Ty si Slovo Boha. Ruka Izraela sa nezdvihne proti tebe," povie Júda Tadeáš.
,,Myslíš, bratku? Mýliš sa," odpovie mu Ježiš.
,,Nie. To nemôže byť! To sa nemôže stať! To Boh nedovolí! To by bol ponížený jeho Kristus navždy!" Júda Tadeáš je taký rozrušený, že až vstane.
Ježiš tiež vstane a uprene sa mu zahľadí do zblednutej tváre a úprimných očí. Povie pomaly: ,,A predsa sa to stane." A spustí pravé rameno, ktoré zdvihol, ako keby prísahal.
Všetci vstanú, natlačia sa ešte bližšie k Ježišovi - kruh zronených, ale ešte neveriacich tvárí - a v skupine sa šíri šepot:
,,Určite... keby tak naozaj bolo... Tadeáš by mal pravdu."
,,To, čo sa stalo Krstiteľovi, je zlé. Ale pozdvihlo to toho muža, hrdinského až do konca. Keby sa to však stalo Kristovi, zmenilo by to jeho slávu."
,,Kristus môže byť prenasledovaný, ale nie pokorený."
,,Božie pomazanie je na ňom."
,,Kto by ti mohol naďalej veriť, keby ťa videli vydaného na nemilosť ľuďom?"
,,My to nedovolíme."
Jediný, kto mlčí, je Jakub Alfejov. Jeho brat ho vyzve: ,,Ty nepovieš nič? Ty nič neurobíš? Azda nepočuješ? Obhajuj Krista proti nemu samému!" Celou Jakubovou odpoveďou je, že si zakryje tvár rukami a plačky odíde na bok. ,,Hlupák!" zvolá jeho brat.
,,Azda nie taký, ako si myslíš," odpovie mu Hermastej. A pokračuje: ,,Keď včera Učiteľ vysvetľoval proroctvo, hovoril o rozloženom tele, ktoré sa opäť spojí do jedného, a o tele, ktoré sa vzkriesi samo od seba. Myslím si, že človek nemôže vstať z mŕtvych, ak predtým nezomrel."
,,Ale môže zomrieť prirodzenou smrťou, na starobu. A už to je veľa pre Krista!" namietne Júda a mnohí mu dajú za pravdu.
,,Áno, ale potom by to pre toto pokolenie nebolo znamenie, ktoré je omnoho staršie než on," poznamená Horlivec.
,,Možno! Ale nie je povedané, že hovorí o sebe," odsekne Tadeáš, tvrdohlavý vo svojej láske a úcte.
,,Nikto iný, len Boží Syn môže sám od seba vstať z mŕtvych, tak isto ako nikto iný, len Boží Syn sa mohol narodiť tak, ako sa narodil on. Ja to hovorím. Ja, ktorý som videl jeho slávu pri narodení," povie Izák so spoľahlivým svedectvom.
Ježiš, s rukami skríženými na prsiach, ich počúval a pozeral pritom z jedného na druhého. Teraz on pokynie, že chce prehovoriť, a povie: ,,Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, pretože on je Boží Syn a je aj Vykupiteľ človeka. A neexistuje vykúpenie bez utrpenia. Moje utrpenie bude telesné, utrpenie tela a krvi, aby som odčinil hriechy tela a krvi. Bude to utrpenie morálne, aby som odčinil hriechy mysle a vášní. Bude to utrpenie duchovné, aby som odčinil hriechy ducha. Bude to úplné utrpenie. Preto v stanovenú hodinu ma v Jeruzaleme zajmú a potom, ako si veľa vytrpím vinou starších, veľkňazov, zákonníkov a farizejov, ma odsúdia na potupnú smrť. A Boh to tak dopustí, pretože tak to musí byť, lebo ja som Baránok na odčinenie hriechov celého sveta. A v mori smrteľnej úzkosti, o ktorú sa bude so mnou deliť moja matka a niekoľko ďalších ľudí, zomriem na dreve kríža. A po troch dňoch, iba svojou Božskou vôľou, vstanem z mŕtvych k večnému a oslávnému životu ako Človek, a znovu budem Boh v nebi s Otcom i Duchom. Ale najskôr musím vytrpieť všetku potupu a srdce mi prebodne lož a nenávisť."
Zbor pohoršených výkrikov sa zdvihne v teplom a voňavom jarnom vzduchu...
* Pies 2,10-14