Sv. Cyril a Metod priniesli na naše územia kresťanstvo a nie ekumenizmus.
Nepriniesli ekumenizmus, ale kresťanstvo.
Uctievajú kresťania a moslimovia toho istého Boha?
Keď „svätý otec“ František vykonal v dňoch 3. až 6. novembra 2022 „apoštolskú cestu“ do konštitučnej monarchie Bahrajn, v ktorej väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia, 4. novembra vyslovil aj slová:
a „my (čiže kresťania a moslimovia) , ktorí v Neho veríme, sme povolaní podporovať mier“… … Budeme požehnaní Najvyšším…
z čoho by malo vyplývať, že Najvyšší v kresťanstve a Najvyšší v islame je jedna a tá istá osoba.
Pozrime sa bližšie, či moslimovia a kresťania sa modlia k tomu istému Bohu.
Dnes sa zdá byť táto otázka zbytočne provokačná, pretože vládne všeobecné presvedčenie, že islamský Alah a kresťanský Boh je jedna je tá istá osoba a neraz sa argumentuje tým, že predsa aj kresťania v arabských krajinách nazývajú Boha Alahom. Tento blud sa neobjavil náhodou, ale ho priniesol IIVat. Koncil a odvtedy je oficiálnym učením, pokoncilovej RKC, vedenej a riadenej slobodomurárskymi lóžami.
Je uvedený už v dokumente IIVat. Koncilu Nostra Aetáte v bode 3:
„Církev se dívá s úctou také na muslimy, kteří se klanějí jedinému Bohu, živému a o sobě jsoucímu, milosrdnému a všemohoucímu, stvořiteli nebe a země ...“
Ak by niektorý z vyznávačov tohto bludu a podvodu na kresťanoch i neveriacich a nadšenec „medzináboženského dialogu“ predsa len začal skúmať Korán ktorý je základom islamskej viery (moslimovia veria, že Mohamed je len sprostredkovateľom Alahovho slova, ktoré mu diktoval sám archanjel Gabriel), a nespoliehal sa na to, čo sa mu oficiálne predkladá, pravdepodobne by sa dočkal mnohých nečakaných prekvapení.
Ale oni to pre svoju povrchnosť a zaslepenosť nerobia.
Prvá vec, ktorú by určite nečakal, je tvrdenie Alaha uvedené v Koráne, že kresťania (a teda aj pápež) sú – neveriaci! *)
5:17 Věru jsou nevěřící ti, kdož říkají: “Zajisté je Bohem Mesiáš, syn Mariin!„
Už tento jeden jediný Alahov výrok by stačil ako dôkaz, že kresťanský Boh a islamský Alah sotva môže byť jedna a tá istá osoba a každá ďalšia diskusia na túto tému by už bola bezpredmetná.
Ale budeme pokračovať, aby sa nevykrúcali, že je to veta „vytrhnutá z kontextu“, alebo že ide o „nepresný preklad“, alebo oboje.
Už to, že moslimovia považujú kresťanov za „neveriacich“, musí byť pre mnohých studenou sprchou. Aby to nebolo málo, po tomto nepríjemnom zistení sa však na inom mieste Koránu, ak v ňom budú ďalej listovať, dočítajú o ďalšom Alahovom poučení:
4:101 A nevěřící jsou vskutku pro vás nepřáteli zjevnými.
To snáď nie! Kresťania neveriaci a ešte k tomu nepriatelia? To určite musí byť vytrhnuté z kontextu a ešte k tomu zle preložené! Veď na dialógoch moslimovia hovoria čosi úplne iné!
Ani to však nie je všetko. Alah pritvrdzuje a vyhráža sa kresťanom peklom:
5:72 A věru jsou nevěřící ti, kdož říkají: “Mesiáš, syn Mariin, je Bůh!„ (…) Kdo bude přidružovat k Bohu, tomu Bůh zakáže vstup do ráje a bude mu příbytkem oheň pekelný;
Na vysvetlenie: „pridružovať k Bohu“ je v islame ten najťažší hriech a znamená vlastne polyteizmus čiže uznávať viac bohov – označovaný ako mashrikun. V chápaní moslimov totiž kresťania vyznávajú troch bohov, pretože podľa nich k Bohu „pridružujú“ ešte „dvoch bohov“ (čiže Ježiša a Ducha Svätého) čom svedčí nasledujúci verš:
5:73 A jsou věru nevěřící ti, kdo prohlašují: “Bůh je třetí z trojice” – zatímco není božstva kromě Boha jediného. …
Kresťania veria, že Ježiš je Boh, ale Alah v Koráne ich zato odsudzuje do pekla. Môže to byť ten istý Boh ako je náš? Moslimovia sú presvedčení, že kto vyzná, že Ježiš je Pán, rúha sa a patrí mu pekelný oheň.
5:73 … A nepřestanou-li s tím, co říkají, věru se dotkne těch, kdož z nich jsou nevěřící, trest bolestný!
Problém je v tom, že tento trest sa nemusí vzťahovať iba na posmrtný život, ale na vlastnej koži ho práve aj na základe tohto výroku takmer denne pociťujú kresťania žijúci v krajinách s väčšinovým moslimským obyvateľstvom. Príkladov o tom je žiaľ neúrekom.
Moslimovia na medzináboženských dialógoch radi zdôrazňujú, že oni uznávajú Ježiša (nazývajú ho Isa). Síce nie ako Spasiteľa, ale ako – proroka, čo v ušiach kresťanov znie celkom prijateľne, ale na dialógoch sa nedozvedia, v čom malo spočívať to jeho „proroctvo“:
V tom, že mal ohlasovať príchod „proroka“ Mohameda...
Čiže Pána Ježiša Alláh degradoval, keď z neho urobil iba ohlasovateľom Muhammada!
Čo v Koráne hovorí Alah, ktorý podľa niektorých je totožný s naším Bohom, napríklad o ukrižovaní Pána Ježiša?
V 4. kapitole Koránu karhá Židov, ktorí sa vraj chválili, že „zabili Mesiáša Ježiša“, ich cituje a hneď vyvracia ich tvrdenie:
4:157 a za slova jejich: “Věru jsme zabili Mesiáše Ježíše, syna Mariina, posla Božího!” Však nikoliv, oni jej nezabili ani neukřižovali, ale jen se jim tak zdálo. A věru ti, kdož jsou o něm rozdílného mínění, jsou vskutku na pochybách o něm. A nemají o něm vědomosti žádné a sledují jen dohady; a nezabili jej určitě,
Absurdné a nelogické je už predstavovať si Židov, ako sa vystatujú, že zabili Mesiáša. A Alah im to rázne trikrát vyvracia: 1) „oni ho nezabili ani neukrižovali“, 2) „iba sa im to zdalo“ a 3) určite ho nezabili.
Čiže Alah v Koráne spomína najdôležitejší Ježišov čin – jeho vykupiteľskú smrť a vzkriesenie – iba preto, aby POPREL, že sa stala. V Koráne nijaké bližšie vysvetlenie neexistuje. Prečo si mysleli, že Ježiša zabili? Kto by sa chcel dozvedieť z Koránu niečo viac, bude sklamaný, pretože Korán na tieto otázky jednoducho neodpovedá. A prečo „sa im to len tak zdalo“? Prečo k tomu nie je žiadna ďalšia informácia?
Tento fakt predsa nepopierajú ani sami židia v Talmude!
To znamená, že Alah prešiel cez rozum Židom i kresťanom: Židia si namýšľali, že ukrižovali Mesiáša a v skutočnosti ho neukrižovali, podobne ako kresťania podľahli klamu a jedným i druhým sa to len „zdalo“.
Opäť otázka: Je možné, aby Boh kresťanov a islamský Alah bol jedna a tá istá osoba?
Naozaj nás spája viera v toho istého Boha?
• Veriť v Trojjediného Boha = je v islame rúhanie,
• Veriť v Ježišovu smrť na kríži = je v islame rúhanie,
• Nazývať ho Pán a Spasiteľ = je v islame rúhanie.
Napriek tomu túto predstavu sa snažia presadiť tak moslimovia, ako aj pokoncilová RKC a za každú cenu chcú presvedčiť naivnú západnú verejnosť, že ich viera je „abrahámovská“ a že kresťania, moslimovia, aj židia vyznávajú toho istého Boha. Totiž, podľa ich teológie islam je zavŕšením judaizmu a kresťanstva.
Viete, kvôli čomu ešte prišiel „prorok“ islamu Muhammad?
• 18:4 – aby varoval tých, ktorí hovoria: Boh si učinil syna.
Ak by niekto mal pochybnosti o správnosti prekladu, nech si pozrie jazykovú verziu:
Anglickú (aj s vysvetlivkou určenou moslimom uvádzanou v zátvorkách): – And to warn those (Jews, Christians, and pagans) who say, “Allah has begotten a son.”
taliansku: e per ammonire coloro che dicono: «Allah si è preso un figlio».
nemeckú: Er warnt diejenigen, die sagen dass Gott einen Sohn habe.
Nasledujúci verš Koránu tento výrok ešte poriadne pritvrdzuje:
18:5 Nemajú o tom poznanie oni a ani ich otcovia. Je to slovo OHAVNÉ, ktoré vychádza z ich úst. To, čo hovoria, je len klamstvo.
Podľa islamskej teológie je viera v Kristovo božstvo ten najohavnejší hriech, aký človek môže spáchať. V tom sa líši od starého poctivého pohanstva, ktoré nestálo na odmietaní Kristovho božstva, len ho jednoducho nepoznalo. Na rozdiel od neho je islam od samého začiatku negatívne vymedzený voči nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a „prorok“ Muhammad je povýšený nad Krista, ktorý je Boh a stojí v radikálnej opozícii k Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi
Kvôli čomu vyslal Alah Muhammada?
9:33 On je ten, jenž vyslal posla Svého se správným vedením a náboženstvím pravdivým, aby zvítězilo nad všemi náboženstvími jinými, i když se to nelíbí modloslužebníkům.
Z toho jasne vyplýva, že islam je naprogramovaný nie na medzináboženské dialógy, ale aby zvíťazil nad ostatnými náboženstvami, v prvom trade nad kresťanstvom v Európe a samozrejme po čase aj na Slovensku.
25:52 Neposlouchej nevěřící, ale pusť se jím proti nim do boje úporného.
Tu si človek neznalý islami položí otázku: Ako potom môžu moslimovia viesť dialógy, keď im to Korán zakazuje? Alebo žeby im tu šlo o čosi úplne iné? Odpoveď dáva druhá polovica vety:
Medzináboženský dialóg je „formou boja úporného“. Moslimovia totiž dialógy sú ochotní viesť len tam, kde sú zatiaľ slabí a sú v menšine, aby si získali priazeň väčšinového obyvateľstva, kým ani vo sne im nenapadne viesť dialógy v Pakistane, Egypte či v Indonézii alebo v Sudáne, kde sú vo väčšine.
Na Západe sa ustavične sťažujú na tzv. islamofóbiu, na rasizmus, na diskrimináciu, seba vykresľujú ako večné obete, ktorým sa stále krivdí, nikdy však neprejavia ani mak vďačnosti, stále len stupňujú požiadavky, lebo vedia, že ponosami si najskôr vybojujú ústupky.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov (a ešte mnohých ďalších) Korán zakazuje moslimom priateliť sa so židmi i s kresťanmi:
5:51 Vy, kteří věříte! Neberte si židy a křesťany jako přátele, neboť oni jsou si přáteli jedni druhým. Kdokoliv z vás se s nimi přátelí, ten stane se jedním z nich a Bůh věru nepovede lid nespravedlivý.
Smú priateľstvo predstierať, keď z toho môžu profitovať pre seba, alebo keď si myslia, že „neveriaceho“ takto získajú pre islam. Samozrejme, že aj moslimovia sú ľudia ako my a niekedy napriek varovaniam v Koráne sa môžu spriateliť s „neveriacim“, ale opatrnosti niet nikdy nazvyš.
K vlastnej podstate islamu totiž nepatrí dialog, ale dobývanie.
Islam nebude NIKDY rešpektovať kresťanstvo, pretože ho považuje za podvod, ani kresťanov, pretože títo určite skončia v pekle, ak neuveria v islám !
My, kresťania, sa neklaniame nejakému „všeobecnému bohu filozofov“, ktorý nie je trojjediný, ako plastelína nekonečne prispôsobivý (Urob si sám) podľa potrieb jednotlivých náboženstiev.
Moslimovia a dnes s nimi celá RKC tlačia a za každú cenu sa sa snažia presvedčiť naivnú západnú verejnosť, že ich viera je „abrahámovská“ a že spolu so židmi všetci vyznávame toho istého Boha.
Uctievajú kresťania a moslimovia toho istého Boha?
Podľa sv. Tomáša Akvinského:
Kto verí o Bohu čosi, čo nie je pravda, neverí v Boha.
Kto má falošné predstavy o Bohu, nemôže Boha milovať.
Odmietol autentického Boha, čiže v podstate je ateistom.
Poznanie, ČO treba milovať, po čom treba túžiť, v čo treba dúfať je ABSOLÚTNE NEVYHNUTNÉ!!!
Už toto stačí, aby sme si uvedomili obrovský význam intelektuálnej formácie! Bez správnej intelektuálnej formácie nemôžeme smerovať ku spáse. Prečo? Pretože by chýbalo poznanie toho, čo treba nasledovať. Poznanie toho, čo treba veriť, v čo treba dúfať a čo má byť predmetom lásky.
Ak by platilo, napriek tomu všetkému, že moslimovia uctievajú toho istého Boha ako kresťania, potom by sme mohli tvrdiť, že aj pohanské národy Starého Zákona uctievajúce Baala alebo Dagona, uctievali vlastne Boha Jahveho, len o ňom mali inú predstavu ako Izraeliti.
A prorok Eliáš a zrejme aj sám Boh Jahve to len nesprávne chápali, lebo ešte nepoznali pokoncilové učenie ekumenizmus...
Sv. Pavol: “To, čo pohania obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu” (1 Kor 10:20)
*) Poznámka na vysvetlenie: Pre nás pojem neveriaci je viac-menej neutrálny. No nie tak v islame. V arabskom Koráne ho označujú slovom kafir, v množnom čísle kuffar, a je to jedna z najhorších nadávok vyjadrujúcich hlboké pohŕdanie a nepriateľstvo. V slovenskom preklade Koránu je kafir či kuffar prekladaný ako „ten, kto odmieta veriť,“ resp. „tí, ktorí odmietajú veriť“, ktorý síce vyzerá neutrálne, ale vo vnímaní moslimov poukazuje na podlý charakter takéhoto človeka a takýchto ľudí, ktorí hoci vedia, že v islame je pravda, napriek tomu odmietajú veriť (najskôr zo zištných či nepriateľských úmyslov). TAKTO pravoverní moslimovia vnímajú neveriacich.
