Plač nad Jeruzalemom
Z malého vršku pri Jeruzaleme Ježiš hľadí na mesto rozprestierajúce sa pod jeho nohami. Nie je to vysoký vŕšok, stačí však, aby pohĺad obsiahol všetky domy a cesty, ktoré stúpajú či klesajú po miernych vyvýšeninách terénu, na ktorých je rozložený Jeruzalem. Tento kopec začína tesne za hradbami a od nich sa prudko zdvíha v strmom zráze, zatiaĺ čo na druhej strane mierne klesá k zeleným poliam, rozprestierajúcim sa na východ.
Ježiš so svojimi sedí v tieni pod skupinkou stromov. Odpočívajú po vykonanej ceste. Potom Ježiš vstane, opustí miesto so stromami, a odoberie sa priamo na okraj zrázu. Jeho vysoká postava sa výrazne rysuje v okolitom prázdnom priestore. Ruky má skrížené na hrudi a veľmi vážne pozerá.
Apoštoli ho pozorujú. No nechajú ho, nehýbu sa ani nehovoria. Určite si myslia, že sa utiahol na modlitbu.
No Ježiš sa nemodlí. Potom, čo dlho hľadel na mesto, na každú jeho štvrť, na každý kopec, na každý jeho detail, Ježiš sa rozplače. Bez vzlyku a hluku. Obrovské, mĺkve a prežalostné slzy. Slzy človeka, ktorý vie, že musí plakať, sám, bez nádeje na útechu či porozumenie od kohosi. Pre bolesť, ktorú nemožno odstrániť a ktorú musí bezvýhradne vytrpieť.
Jánov brat, vzhľadom na svoju polohu, prvý zbadá ten plač a povie o ňom ostatným, ktorí prekvapene pozerajú jeden na druhého.
,,Nik z nás si nepočínal zle," povie jeden. A druhý: ,,Ani zo zástupu neboli nadávky..." ,,Prečo teda plače?" opýta sa najstarší z nich.
Peter a Ján vstanú spolu a pristúpia k Učiteľovi. Myslia si, že jediné, čo je treba urobiť, je ubezpečiť ho o svojej láske, a spýtať sa, čo mu je.
,,Učiteľ, ty plačeš?" povie Ján, položiac si svoju plavú hlavu na Ježišovo plece.
A Peter ho chytí jednou rukou okolo pásu, takmer ho objatím opáše, aby ho pritiahol k sebe, a povie mu: ,,Čo ťa trápi, Ježišu? Povedz to nám, veď ťa milujeme."
Ježiš si oprie líce o plavú Jánovu hlavu, roztvorí náručie a položí ruku na Petrovo plece. V póze toľkej lásky zostanú takto objatí všetci traja. No slzy naďalej stekajú.
Ján, ktorý ich cíti dopadať na svoje vlasy, sa znova spýta: ,,Prečo plačeš, Učiteľ môj? Azda sme ti spôsobili bolesť?"
Ostatní apoštoli sa propojili k láskyplnej skupinke a úzkostlivo očakávajú odpoveď.
,,Nie," povie Ježiš. ,,Nie vy. Vy ste moji priatelia a priateľstvo, keď je úprimné, je balzamom a úsmevom, nikdy nie plačom. Chcel by som, aby ste zostali vždy mojimi priateľmi. Aj teraz, keď vstúpime do skazy, ktorá kvasí a kazí toho, kto nemá rozhodnú vôľu zostať čestný."
,,Kam ideme, Učiteľ? Nie do Jeruzalema? Zástup ťa už radostne pozdravil. Chceš ho sklamať? Teraz, keď je už Pascha nablízku?" Otázky mu položia naraz viacerí.
Ježiš pozdvihne ruky, nastolí ticho a potom pravicou ukáže na mesto. Rozľahlé gesto, ako keď niekto pred sebou seje. A povie: ,,Toto je skaza. Vystupujeme do Jeruzalema. Vojdeme tam. A iba Najvyšší vie, ako by som ho chcel posvetiť a tak vniesť doň svätosť, ktorá prichádza z nebies. Znovu ho posvätiť, toto mesto, ktoré by malo byť Sväté Mesto. No nebudem môcť urobiť nič. Je skazené a skazené zostane. A rieky svätosti, ktoré vytekajú zo živého Chrámu a ktoré v ďalších dňoch vytečú ešte viac, až ho zanechajú bez života, nebudú stačiť, aby ho vykúpili. K Svätému príde Samária a pohanský svet. Na klamných chrámoch sa vztýčia chrámy pravého Boha. Srdcia pohanov sa budú klaňať Kristovi. No tento ľud, toto mesto mu bude vždy nepriateľské, a jeho nenávisť ho privedie k najväčšiemu hriechu. Tak sa musí stať. Beda však tým, ktorí budú nástrojmi tohto zločinu. Beda...!"
Ježiš hľadí uprene na Judáša, ktorý mu je takmer oproti.
,,Čo sa nám nikdy nestane. My sme tvoji apoštoli, veríme v teba a sme ochotní zomrieť za teba." Judáš nehanebne klame a vydrží Ježišov pohĺad bez rozpakov. Ostatní pripájajú svoje protesty.
Ježiš sa vyhne odpovedať Judášovi priamo a odpovie všetkým.
,,Kiež by nebo chcelo, aby ste takými boli. Je vo vás však ešte veľa slabostí a pokušenie by vás mohlo urobiť podobným tým, ktorí ma nenávidia. Modlite sa veľa a dobre nad sebou bdejte. Satan vie, že čoskoro bude porazený, a chce sa pomstiť a vytrhnúť mi vás. Satan je okolo nás všetkých. Okolo mňa, aby mi zabránil vykonať Otcovu vôľu a splniť moje poslanie. Okolo vás, aby si z vás urobil svojich sluhov. Bdejte. Vo vnútri týchto hradieb sa Satan zmocní toho, kto nedokáže byť silný. Toho, pre ktorého bude prekliatím, že bol vyvolený, lebo zo svojho vyvolenia si urobil ľudský cieľ. Vyvolil som si vás pre nebeské kráľovstvo, a nie pre svetské. Pamätajte si to. A ty, mesto, čo chceš svoju skazu, a nad ktorým plačem, vedz, že tvoj Kristus sa modlí za tvoje vykúpenie. Ó, kiež by si aj ty, v tento deň, ktorý ti zostáva, spoznalo toho, čo prináša pokoj! Keby si aspoň v tejto hodine pochopilo Lásku, ktorá okolo teba prechádza, a zbavilo sa nenávisti, ktorá ťa oslepuje a robí šialeným, krutým k sebe samému a k svojmu dobru!
No prídu dni, keď si spomenieš na túto hodinu! Potm bude príliš neskoro na plač a pokánie! Láska prejde a zmizne z tvojich ulíc a zostane nenávisť, ktorú si uprednostnilo. A nenávisť bude proti tebe a proti tvojim deťom. Pretože človek má to, čo chcel, a nenávisť sa odpláca nenávisťou. A potom to nebude nenávisť silných voči bezbrannému. Ale nenávisť proti nenávisti, a preto vojna a smrť. Zovreté násypmi a ozbrojenými mužmi budeš chradnúť skôr než budeš zničené, a uvidíš padať svojich synov pod zbraňami a hynúť od hladu. A zvyšky budú odchádzať ako zajatci a posmievaní, a budeš sa dožadovať milosrdenstva, no už ho nenájdeš, lebo si nespoznalo svoj čas spásy.
Plačem, priatelia, pretože mám ľudské srdce a skaza vlasti mi z neho vytŕha slzy. Ale nech sa naplní, čo je spravodlivé, pretože skaza medzi týmito hradbami presahuje všetky hranice a priťahuje Boží trest. Beda obyvateľom, ktorí sú príčinou skazy vlasti! Beda vodcom, ktorí sú jej hlavnou príčinou! Beda tým, ktorí mali byť svätí, aby viedli ostatných k počestnosti, zatiaľ čo znesväcujú dom, v ktorom slúžia, i seba samých!
Poďte. Moje konanie ničomu neosoží. No i tak nechajme ešte raz zažiariť svetlo medzi temnotami!"
Ježiš zíde nasledovaný svojimi. Kráča po ceste rýchlo s vážnou, povedala by som, takmer zachmúrenou tvárou. Už nehovorí.
Ježiš so svojimi sedí v tieni pod skupinkou stromov. Odpočívajú po vykonanej ceste. Potom Ježiš vstane, opustí miesto so stromami, a odoberie sa priamo na okraj zrázu. Jeho vysoká postava sa výrazne rysuje v okolitom prázdnom priestore. Ruky má skrížené na hrudi a veľmi vážne pozerá.
Apoštoli ho pozorujú. No nechajú ho, nehýbu sa ani nehovoria. Určite si myslia, že sa utiahol na modlitbu.
No Ježiš sa nemodlí. Potom, čo dlho hľadel na mesto, na každú jeho štvrť, na každý kopec, na každý jeho detail, Ježiš sa rozplače. Bez vzlyku a hluku. Obrovské, mĺkve a prežalostné slzy. Slzy človeka, ktorý vie, že musí plakať, sám, bez nádeje na útechu či porozumenie od kohosi. Pre bolesť, ktorú nemožno odstrániť a ktorú musí bezvýhradne vytrpieť.
Jánov brat, vzhľadom na svoju polohu, prvý zbadá ten plač a povie o ňom ostatným, ktorí prekvapene pozerajú jeden na druhého.
,,Nik z nás si nepočínal zle," povie jeden. A druhý: ,,Ani zo zástupu neboli nadávky..." ,,Prečo teda plače?" opýta sa najstarší z nich.
Peter a Ján vstanú spolu a pristúpia k Učiteľovi. Myslia si, že jediné, čo je treba urobiť, je ubezpečiť ho o svojej láske, a spýtať sa, čo mu je.
,,Učiteľ, ty plačeš?" povie Ján, položiac si svoju plavú hlavu na Ježišovo plece.
A Peter ho chytí jednou rukou okolo pásu, takmer ho objatím opáše, aby ho pritiahol k sebe, a povie mu: ,,Čo ťa trápi, Ježišu? Povedz to nám, veď ťa milujeme."
Ježiš si oprie líce o plavú Jánovu hlavu, roztvorí náručie a položí ruku na Petrovo plece. V póze toľkej lásky zostanú takto objatí všetci traja. No slzy naďalej stekajú.
Ján, ktorý ich cíti dopadať na svoje vlasy, sa znova spýta: ,,Prečo plačeš, Učiteľ môj? Azda sme ti spôsobili bolesť?"
Ostatní apoštoli sa propojili k láskyplnej skupinke a úzkostlivo očakávajú odpoveď.
,,Nie," povie Ježiš. ,,Nie vy. Vy ste moji priatelia a priateľstvo, keď je úprimné, je balzamom a úsmevom, nikdy nie plačom. Chcel by som, aby ste zostali vždy mojimi priateľmi. Aj teraz, keď vstúpime do skazy, ktorá kvasí a kazí toho, kto nemá rozhodnú vôľu zostať čestný."
,,Kam ideme, Učiteľ? Nie do Jeruzalema? Zástup ťa už radostne pozdravil. Chceš ho sklamať? Teraz, keď je už Pascha nablízku?" Otázky mu položia naraz viacerí.
Ježiš pozdvihne ruky, nastolí ticho a potom pravicou ukáže na mesto. Rozľahlé gesto, ako keď niekto pred sebou seje. A povie: ,,Toto je skaza. Vystupujeme do Jeruzalema. Vojdeme tam. A iba Najvyšší vie, ako by som ho chcel posvetiť a tak vniesť doň svätosť, ktorá prichádza z nebies. Znovu ho posvätiť, toto mesto, ktoré by malo byť Sväté Mesto. No nebudem môcť urobiť nič. Je skazené a skazené zostane. A rieky svätosti, ktoré vytekajú zo živého Chrámu a ktoré v ďalších dňoch vytečú ešte viac, až ho zanechajú bez života, nebudú stačiť, aby ho vykúpili. K Svätému príde Samária a pohanský svet. Na klamných chrámoch sa vztýčia chrámy pravého Boha. Srdcia pohanov sa budú klaňať Kristovi. No tento ľud, toto mesto mu bude vždy nepriateľské, a jeho nenávisť ho privedie k najväčšiemu hriechu. Tak sa musí stať. Beda však tým, ktorí budú nástrojmi tohto zločinu. Beda...!"
Ježiš hľadí uprene na Judáša, ktorý mu je takmer oproti.
,,Čo sa nám nikdy nestane. My sme tvoji apoštoli, veríme v teba a sme ochotní zomrieť za teba." Judáš nehanebne klame a vydrží Ježišov pohĺad bez rozpakov. Ostatní pripájajú svoje protesty.
Ježiš sa vyhne odpovedať Judášovi priamo a odpovie všetkým.
,,Kiež by nebo chcelo, aby ste takými boli. Je vo vás však ešte veľa slabostí a pokušenie by vás mohlo urobiť podobným tým, ktorí ma nenávidia. Modlite sa veľa a dobre nad sebou bdejte. Satan vie, že čoskoro bude porazený, a chce sa pomstiť a vytrhnúť mi vás. Satan je okolo nás všetkých. Okolo mňa, aby mi zabránil vykonať Otcovu vôľu a splniť moje poslanie. Okolo vás, aby si z vás urobil svojich sluhov. Bdejte. Vo vnútri týchto hradieb sa Satan zmocní toho, kto nedokáže byť silný. Toho, pre ktorého bude prekliatím, že bol vyvolený, lebo zo svojho vyvolenia si urobil ľudský cieľ. Vyvolil som si vás pre nebeské kráľovstvo, a nie pre svetské. Pamätajte si to. A ty, mesto, čo chceš svoju skazu, a nad ktorým plačem, vedz, že tvoj Kristus sa modlí za tvoje vykúpenie. Ó, kiež by si aj ty, v tento deň, ktorý ti zostáva, spoznalo toho, čo prináša pokoj! Keby si aspoň v tejto hodine pochopilo Lásku, ktorá okolo teba prechádza, a zbavilo sa nenávisti, ktorá ťa oslepuje a robí šialeným, krutým k sebe samému a k svojmu dobru!
No prídu dni, keď si spomenieš na túto hodinu! Potm bude príliš neskoro na plač a pokánie! Láska prejde a zmizne z tvojich ulíc a zostane nenávisť, ktorú si uprednostnilo. A nenávisť bude proti tebe a proti tvojim deťom. Pretože človek má to, čo chcel, a nenávisť sa odpláca nenávisťou. A potom to nebude nenávisť silných voči bezbrannému. Ale nenávisť proti nenávisti, a preto vojna a smrť. Zovreté násypmi a ozbrojenými mužmi budeš chradnúť skôr než budeš zničené, a uvidíš padať svojich synov pod zbraňami a hynúť od hladu. A zvyšky budú odchádzať ako zajatci a posmievaní, a budeš sa dožadovať milosrdenstva, no už ho nenájdeš, lebo si nespoznalo svoj čas spásy.
Plačem, priatelia, pretože mám ľudské srdce a skaza vlasti mi z neho vytŕha slzy. Ale nech sa naplní, čo je spravodlivé, pretože skaza medzi týmito hradbami presahuje všetky hranice a priťahuje Boží trest. Beda obyvateľom, ktorí sú príčinou skazy vlasti! Beda vodcom, ktorí sú jej hlavnou príčinou! Beda tým, ktorí mali byť svätí, aby viedli ostatných k počestnosti, zatiaľ čo znesväcujú dom, v ktorom slúžia, i seba samých!
Poďte. Moje konanie ničomu neosoží. No i tak nechajme ešte raz zažiariť svetlo medzi temnotami!"
Ježiš zíde nasledovaný svojimi. Kráča po ceste rýchlo s vážnou, povedala by som, takmer zachmúrenou tvárou. Už nehovorí.