PREČO CIRKEV ZVONÍ V NAJNEBEZPEČNEJŠOM OKAMIHU OMŠE

Na omši je moment, keď sa všetko zmení.
Cirkev môže vyzerať pokojne.
Ľudia kľačia.
Kňaz hovorí potichu.
Ale v duchovnom svete,
toto je najintenzívnejší moment boja.
A preto Cirkev zvoní.

TOTO NIE JE NA OZDOBU
Zvony tam nie sú len kvôli tradícii.
Nie sú tam pre krásu.
Nie sú tam „len tak“.
Cirkev zvoní presne v momente, keď chlieb a víno prestanú existovať
a stanú sa Telom a Krvou Ježiša Krista.
Tento moment sa nazýva Konsekrácia.
A je nebezpečný, nie pre nás,
ale pre nepriateľa.

ČO ROBÍ TENTO OKAMIH TAKÝM NEBEZPEČNÝM?
Pretože sa Kalvária vracia.
Nie symbolicky.
Nie imaginatívne.
Naozaj. Mysticky. Sviatostne.
Pri tom oltári:
Obeta kríža je sprítomnená,
Kristus opäť stojí ako Obeť a Kňaz,
a víťazstvo nad hriechom a smrťou je obnovené.
Toto je práve ten okamih, keď Satan stratil všetko.
Takže keď sa to vráti, trasie sa.

PREČO ZVONY?
V staroveku sa zvony používali z troch vážnych dôvodov:
1. Na oznamovanie prítomnosti niekoho väčšieho
2. Na varovanie pred nebezpečenstvom
3. Na upozornenie na to, čo sa nesmie prehliadnuť
Pri konsekrácii sa všetky tri udalosti dejú naraz.
Zvony oznamujú:
„PÁN JE TU.“
Varujú:
„TOTO JE SVÄTÁ PÔDA.“
Volajú vašu dušu:
„POZRI. VER. KLAŇAJ SA.“

PRE KOHO SÚ ZVONY V SKUTOČNOSTI?
Nie sú pre Boha.
On je už prítomný.
Nie sú pre kňaza.
On to už vie.
Sú pre vás.
Pretože ľudské bytosti sú rozptýlené.
Pretože mysle blúdia.
Pretože srdcia sa unášajú.
Cirkev v podstate hovorí:
„Prebuďte sa.
Nebo sa teraz dotýka zeme.“

ČO SA DEJE, POKIAĽ ZVONIA ZVONY?
Keď zvonia zvony:

Anjeli obklopujú oltár

Kristus sa stáva skutočne prítomným

Obeta kríža sa odvíja

Milosť sa neviditeľne vylieva
A nepriateľ nemôže vydržať túto chvíľu.
Eucharistia nie je len potravou,
je to víťazný Kristus.
Preto démoni utekajú počas konsekrácie.
Preto svätí kľačia v slzách.
Preto nasleduje ticho.

JE TO AJ PREČO POTOM CIRKEV STÍCHNE
Všimnite si toto.
Po zazvonení zvonov
cirkev často upadá do hlbokého ticha.
Prečo?
Pretože hluk nahrádza úcta.
Pretože sa priblížilo nebo.
Pretože slová sa stávajú nedostatočnými.
Zvony hovoria raz,
potom duša počúva.

ZÁVEREČNÁ MYŠLIENKA
Keď na omši začujete zvon,
neponáhľajte sa.
Skloňte hlavu.
Upokojte svoje srdce.
Uprite svoj zrak na oltár.
Pretože v tej chvíli sa
najnebezpečnejší moment pre temnotu
stáva najsilnejším momentom pre milosť.
Zvony zvonia, pretože Kristus opäť zvíťazil.
A nebo chce, aby ste si to všimli.

# Claudia Martin Grams