Clicks930

Krížová cesta v Taliansku a Španielsku, žiaľ, naživo. Za 24 hodín zomrelo 627 ľudí. Prešli si neskutočne ťažkou krížovou cestou. A teraz ležia, a spia. Aj Kristus spí

Krížová cesta v Taliansku a Španielsku, žiaľ, naživo. Za 24 hodín zomrelo 627 ľudí. Prešli si neskutočne ťažkou krížovou cestou. A teraz ležia, a spia. Aj Kristus spí. Odpočinutie večné daj im, Pane.…More
Krížová cesta v Taliansku a Španielsku, žiaľ, naživo. Za 24 hodín zomrelo 627 ľudí. Prešli si neskutočne ťažkou krížovou cestou. A teraz ležia, a spia. Aj Kristus spí.

Odpočinutie večné daj im, Pane. A svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji.

Dnes bol opäť ťažký deň v Taliansku. Za 24 hodín zomrelo 627 ľudí. Prešli si neskutočne ťažkou krížovou cestou. A teraz ležia, a spia. Leží unavený po dlhej a ťažkej ceste. Jeho lôžko je medzi lôžkami praotcov, je pripočítaný medzi mŕtvych.
„V predvečer prišiel Jozef z Arimatei, a sňal telo.“

Kto z vás sa stretol s mŕtvym telom, vie, ako to je. Mŕtva váha, údy bez života. Telo postupne chladne, končatiny úplne voľné o chvíľu stuhnú.
Keď smrť príde v nemocnici, po tom, čo lekár vynesie ortieľ o smrti, prípadne ešte nechá natočiť EKG, na ktorom však nie sú žiadne ozvy, nastupuje personál, ktorý telo upraví.

„Prvému i druhému polámali kosti, ale keď pristúpili k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy. Vojak, ktorý tam stál, mu otvoril bok kopijou, a hneď vyšla krv a voda…“

Naberám teplú vodu, naťahujem si tenké silikónové rukavice. Pristupujem k telu a zatláčam mu oči. Krížom na chladnúce čelo ho odporúčam Božiemu Milosrdenstvu. Jemne špongiou umyjem tvár, začešem vlasy. Bradu podložím mäkkým vatovým baušom a okolo hlavy opatrne vyviažem sťahovacím obväzom. Pomaly, jemne a opatrne vyformujem ochablé svaly na tvári, aby sa stratil výraz bolesti a utrpenia. Jemne vyformujem líca a pery, aby tvár vykazovala pokoj a jemný úsmev.

„Jozef z Arimatei sňal telo, umyl ho a zabalil do čistého plátna spolu s vonnými masťami tak, ako je u židov zvykom pochovávať.“

Namočím špongiu do teplej vody, a pomaly umývam telo. Odstraňujem náplaste a kanyly, katétre a sondy, telové vývody… všetky tie hadičky, a otvory po nich prekrývam baušami alebo tampónmi a prelepujem.
Otáčam telo na bok, umývam chrbát a očisťujem ho i zo spodu, podkladám čistú jednorázovú plienku. Hlboké rany preležanín zakrývam gázovými baušami a prelepujem, zaplienkovávam telo. Pri otáčaní sa v posmrtnom chrapote uvoľnuje z pľúc tela posledný „výdych“ nazhromaždeného vzduchu a vychádza von. Otáčam telo späť na chrbáť a vystieram ho, kladiem mu ruky na hruď v jemnom náznaku prekríženia.

Špongiou umývam nohy, potom beriem čiernu fixu, a na chladné telo vypisujem meno, rok narodenia a deň úmrtia. To isté stojí na papieriku, ktorý pomocou obväzu priväzujem na nohu v oblasti členku.
Zbavujem lôžko vôkol tela prebytočných vecí, paplón do práčovne, len vankúš zostáva a spodná plachta. Beriem čistú plachtu, zakrývam ňou telo až po hruď.

Pomodlím sa a zakryjem i tvár plachtou.
„Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

Kto z vás sa staral o mŕtve telo, vie. Vo VŠOÚG sv. Lukáša, za tých sedem rokov čo som tam robil, bolo to presne 146 krát.
Ježiša uložili do hrobu. Dokonal celú cestu života a smrti tak, ako ju musí prejsť každý človek. Ba viac, lebo na tej ceste vzal na svoje plecia všetky naše viny.

A teraz spí. Leží na svojom chladnom a kamennom lôžku a spí.
Dnes v taliansku opäť zomrelo veľmi veľa ľudí. Veľmi veľa týchto „Ježišov“ leží vystretých, bez života. Ich „Jozefovia z Arimatei“ im položili na rakvy červené ruže. Toľko veľa ľudí…

Chcel by som Vás poprosiť, keď sa dnes večer budete modliť, alebo keď budete rozjímať nad umučeným Spasiteľom, spomeňte si.
Spomeňte si na všetkých tých ľudí, ktorí dnes odišli. A na tých, ktorí sa o nich starali. (Na druhej foto prof. Giuseppe Finzi, ktorý dnes ráno zomrel. Lekár, ktorý sa nakazil v službe chorým na Covid19).

Hlaďte na nich ako na Ježiša. Kontemplujte v nich utrpení Jeho utrpenie. Je tak nesmierne dôležité vidieť v každom človeku Krista.

A poznať, že Kristus je stále medzi nami, najviac v tých najbiednejších z nás. Myslime na nich s Láskou.

Roman Blasko
alianciazanedelu.sk/archiv/5682