Šiel sprievod despotického rímskeho cisára,ľudia sa klaňali,padali na zem,oslavovali a zvelebovali,pyšného,namysleného cisára...s výkrikmi údivu chválili jeho prekrásne šaty,purpurový plášť,krásnu korunu na hlave...v tichu naraz jedno malé dieťa vykríklo...ale veď tej ujo je nahý...úplne nahý...nemá nijaké šaty...tu sa cisár zastavil...a rozkázal strážam...priviesť decko a jeho matku pred neho...ako si to decko dovoľuje vôbec božského cisára osloviť...a dokonca,taký blud vyhlásiť,že je nahý...ked každý vidí jeho prekrásne ,zlaté,purpurové šaty...ale múdre decko smelo povedalo...ujo si úplne nahý,nemáš žiadne šaty...tu rozhnevaný cisár rozkázal senátorom za nim...dajte mi nejaký plášť...až to decko sklapne...a s jeho matkou si to vyriadím...ako je možné,že decko nenaučila poslúchať a vidieť,čo len on sám povolí vidieť...a to je i príklad našej doby,že zvrátenosť a zlo sa predkladá ako pravda a norma....