Pavol Právnik

Emília Hrabovec(ká) dostala ocenenie ako sa patrí na cirkevných slobodomurárov

Emília Hrabovecká dostala ocenenie za údajný prínos do kultúry na Slovensku, ako o tom píše ŠIMKOVIČOVÁ OCENILA EMÍLIU HRABOVEC, ŠTEFANA KVIETIKA, KAROLA ČÁLIKA, JÁNA ZORIČÁKA, ALE AJ SĽUK

@johanika

"V mene ocenených poďakovala ministerstvu kultúry Emília Hrabovec, ktorá zdôraznila dôležitosť tohto rezortu."

Ocenenie dostala od protestantskej ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorá verejne odmietla Výzvu Ježiša Krista ku intronizácii Krista kráľa na Slovensku, takže nie je až tak zvláštne, keď sa oceńujú navzájom osoby s myslením ako Katolícku Cirkev rozvrátiť z vnútra. Veď nie len protestanti vo všeobecnosti, ale aj niektorí katolíci ako je aj Hrabovecká vo svojej agende majú oddeliť Cirkev od štátu. Ináč povedané naplňajú slobodomurarsku agendu, podľa ktorej sa už podarilo skoro na celom svete naplniť do takej miery, že už niet kráľovstiev a ani štátov, kde by sa nezbavili Bohom vyvolených vládcov.

Nestačí im len civilný sektor, ale chcú ovládnuť aj cirkevný a tak najprv potrebujú oddeliť Cirkev od štátu, aby nebola financovaná štátom a napokon dosadiť svojich ľudí ešte aj do cirkevných funkcii.

Hrabovecká priznala verejne, že tzv. Odluku Cirkvi považuje za správne rozhodnutie:

Čo rozumieme pod pojmom odluky?

Treba definovať, či ide o separáciu oboch sfér, ktoré sú autonómne v plnení svojich úloh, alebo ide o situáciu, kde štát rešpektuje, že štát môže byť laický, odlúčený od cirkvi, ale nemôže to byť spoločnosť. Tú totiž tvoria ľudia veriaci aj neveriaci. Spoločnosti nemôže byť zvonku nanútený laicistický model separácie. Štát, jeho úradníci, systém, zákony, ale nie spoločnosť. Tento problém otvorili vo Francúzsku, ktorá je najklasickejšia európska rozluková krajina. Otázkou však zostáva, či je táto rozluka iba vo vzťahu k štátu a štátnym inštitúciám, alebo sa má týkať aj spoločnosti. Neutralita štátu je vnímaná ako požiadavka na to, aby umožnila koexistenciu kultúrne a konfesionálne pluralitnej spoločnosti, čo je správne. Alebo je vnímaná absolutizovane, teda tak, že prakticky zabraňuje akémukoľvek rešpektu a úcte voči náboženským presvedčeniam jeho občanov. Tie sú úplne vylúčené z vonkajšej sféry, ktorá je vnímaná tak široko, že zasahuje všetko, čo prekračuje najintímnejšiu sféru ľudského svedomia. To by už potom nebola legitímna neutralita, ale to je jej pravý opak, bojovný laicizmus.
Cirkev zožne potlesk, keď sa dotýka sociálnej spravodlivosti - SITA.sk
51,6 tis.
Jozef Christian

* KAUZA : "Odluka Cirkvi od štátu" :: KAUZY
Tu su odkazy na cirkevne učenie o Odluke Cirkvi

Augustin Varning

Človek by sa až divil ako je možné, že tak vzdelana osoba v Cirkvi nepozná učenie Cirkvi o Odluke ? Ona pozná velmi dobre, ale ho odmieta, lebo neberie važne toto učenie. Vôbec by som sa nedivil, keby sa ukazalo, že je členkou nejakej slobodomurarskej organizacie

Augustin Varning

v rokoch 1982 - 1984 študovala históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
🤔
by ma zaujimalo, ako je možné že za socializmu študovala na vysokej škole, pokial nebola napojena na KSS. Už to je podozrive a že potom odišla do zahraničia akože kvôli politickemu presvedčeniu? To mi pride ako u Mikloška či iných akože kresťanov, čo navonok pôsobia ako katolici ale chcu silou mocou panovať v Cirkvi a aby toho nebolo malo, tak oddeliť Cirkev od štatu.

Augustin Varning

Výroky Hraboveckej su tak sofistikovane vyjadrené, aby im neporozumeli laici a teolologia alebo politologovia nemali zámienku ju usvedčiť z typickej Odluky Cirkvi. Umyselne spomenula viacero druhov, aby vytvorila dojem, že sa nejedná o ten druh Odluky, aku mali na mysli papeži, ktorí odsudili tento politický zásah do štátu a Cirkvi.
Ona si velmi dobre uvedomuje, že v europskych alebo aj v štatoch iných kontinentov existuje demokratický model Odluky štátu, ktorý odszudzuju papeži, a že ho chce aj na Slovensku, ale nemôže to povedať otvorene, lebo by si pokazili povesť u tradicionalistov a nacionalisticky zmýšľajucich katolikov, či dokonca aj protestantov a tým by prišla aj o ocenenie, či uznanie.
Hrabovecka je ako Tomáš Halik, len na opačnej strane extremistov, ktorí sa tvaria konzervativne, ale v skutočnosti im ide o demokratické rozloženie moci v štáte, kde hladaju svoje uplatnenie.
Halík rovnako zožal slavu a ocenenie dokonca v Cirkvi a to od Benedikta XVI a čo mu to pomohlo?
Spyšnel natolko že nadalej ešte viac si zatvrdil srdce a tak pokračuje vo svojej protikatolickej agende. Obaja sice stoja na opačnej strane ale ciel maju rovnaký: oddeliť Cirkev od štatu.

Pavol Právnik

"Odluka Cirkvi" (od štátu) :: náboženský-sektor